Preskočiť na obsah
  |  

NATO tlačí na Európu, aby investovala miliardy do protivzdušných síl

NATO vyzýva európske členské štáty, aby päťnásobne rozšírili svoje pozemné protivzdušné obranné kapacity ako reakciu na narastajúcu hrozbu ruskej agresie.

O tejto téme sa bude podľa zdrojov agentúry Bloomberg diskutovať na zasadnutí ministrov obrany Aliancie v Bruseli.

Systémy protivzdušnej obrany patria podľa predstaviteľov NATO k najnákladnejším, no sú kľúčovým prvkom obrany proti moderným hrozbám, ako sú drony a balistické rakety.

Päťnásobný cieľ by bol spoločný pre európske členské štáty, individuálne úrovne by sa nakoniec líšili. Časový rámec pre takéto zvýšenie kapacít zatiaľ nie je jasný.

Ministri už tento týždeň schválili jeden z najambicióznejších záväzkov na zvýšenie zásob zbraní od studenej vojny. Ten je súčasťou európskych a kanadských snáh o znovuvyzbrojenie a zníženie závislosti od obranných systémov Spojených štátov.

Americký prezident Donald Trump, ktorý zároveň potvrdil účasť na blížiacom sa samite, podporuje cieľ, aby členské štáty vynakladali až päť percent HDP na obranu.

(max)

  |  

V Gaze opäť zomierajú civilisti, distribúciu pomoci nateraz prerušili

Všetky centrá na distribúciu humanitárnej pomoci v Pásme Gazy zostanú v stredu zatvorené. Podľa izraelskej armády ide o dočasné opatrenie z dôvodu reorganizácie a zvýšenia efektivity.

Hovorca armády zároveň varoval, že okolité cesty sú bojovou zónou a vstup do nich je zakázaný. Znovuotvorenie centier sa očakáva vo štvrtok.

K rozhodnutiu prišlo krátko po tom, ako palestínske ministerstvo zdravotníctva, ovládané Hamasom, obvinilo izraelských vojakov zo zabitia 27 civilistov a zranení ďalších 90 osôb pri distribučnom stredisku.

Izrael tvrdí, že jeho jednotky reagovali na potenciálnu hrozbu – skupinu ľudí blížiacu sa mimo vyznačených trás. Armáda najprv vystrelila varovne, no neskôr aj priamo.

Len dva dni predtým na rovnakom mieste zahynulo ďalších 31 ľudí. Nadácia pre humanitárnu pomoc v Gaze, ktorá distribúciu koordinuje, spustila svoju činnosť len nedávno, keď Izrael – pod tlakom medzinárodného spoločenstva – povolil obmedzený prísun pomoci do Gazy.

(tasr, dpa, max)

  |  

Šojgu opäť v KĽDR: S Kimom rokuje o partnerstve aj Ukrajine

Sergej Šojgu, tajomník ruskej Bezpečnostnej rady, pricestoval do Pchjongjangu na druhú návštevu za posledné dva mesiace. To potvrdzuje prehlbovanie rusko-severokórejských vzťahov.

S Kim Čong-unom má rokovať o implementácii strategického partnerstva medzi Ruskom a KĽDR, ako aj o globálnych otázkach vrátane vojny na Ukrajine.

Šojgu pricestoval do KĽDR s mandátom od Vladimira Putina a v programe má aj symbolické podujatia ako uctenie kórejských bojovníkov, ktorí pomohli pri oslobodení Kurskej oblasti.

Tento rok sa pritom očakáva séria bilaterálnych návštev, vrátane príchodu predsedu ruskej Štátnej dumy Volodina a podpredsedu Bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva pri príležitosti výročných osláv. Rokovania naznačujú pokračujúce strategické zbližovanie oboch režimov.

(tasr, jonhap, tass, max)

  |  

Úradu sa chopil okamžite: Novým prezidentom Kôrey je liberál I Če-mjong

Juhokórejský politik I Če-mjong z opozičnej Demokratickej strany sa oficiálne stal novým prezidentom Kórejskej republiky.

Funkcie sa ujal okamžite - bez prechodného obdobia -, po potvrdení víťazstva v predčasných prezidentských voľbách. V tých porazil kandidáta vládnej strany Sila ľudu Kim Mun-sua.

Vo svojom inauguračnom prejave podotkol, že jeho vláda bude čeliť možným agresiám Severnej Kórey silným odstrašením, ktoré bude založené na pevnom juhokórejsko-americkom vojenskom spojenectve.

Dodal však, že Kórejská republika nezatvára dvere dialógu so Severnou Kóreou a chce pracovať na upevnení mieru na Kórejskom polostrove.

Voľby sa konali po tom, ako bývalý prezident Jun Sok-jol vyhlásil stanné právo, čo vyvolalo politickú krízu a jeho následné odvolanie Ústavným súdom.

I Če-mjong tak preberá úrad v čase politického napätia, no s priamym mandátom voličov. Ako prezident bude viesť vládu aj ozbrojené sily, pričom môže vydávať nariadenia. Funkčné obdobie je päťročné a nezlučiteľné s opätovným zvolením.

(tasr, jonhap, max)

  |  

Teologičky poslali prihlášky do seminára, cirkev odmieta experimenty

Na Teologickej fakulte v nemeckom Freiburgu deväť študentiek verejne vyjadrilo túžbu prijať sviatostné kňazstvo a zaslalo prihlášky priamo do kňazského seminára. Okrem iných na fakulte prednášal aj kardinál Ratzinger, neskôr známy ako Benedikt XVI.

Ich iniciatíva vyvolala pozornosť po tom, čo sa ich požiadavkám venoval aj miestny pomocný biskup a riaditeľ seminára Christian Würtz, informuje Katholisch.de.

Ten síce poukázal na potrebu lepšieho zapojenia žien do života cirkvi, ale naznačil, že hľadanie „lokálnych riešení“ nesmie prekročiť hranice učenia cirkvi. Katolícka cirkev totiž s konečnou platnosťou vyhlásila, že svätenie žien nie je možné – ako to učil aj pápež Ján Pavol II. v apoštolskom liste Ordinatio Sacerdotalis.

Teologičky zdôrazňujú, že sa neuspokoja s pastoračnými úlohami, no podľa katolíckej náuky nemôže byť túžba po kňazstve nadradená Kristovej vôli a apoštolskej Tradícii. Kňazstvo nie je otázkou rovnosti, ale sviatostného znaku.

Aj keď iniciatíva vzbudzuje mediálnu pozornosť, katolícka cirkev opakovane potvrdzuje, že kňazstvo je službou, nie nárokom – a že ženy zohrávajú nenahraditeľnú úlohu v cirkvi v súlade s ich vlastným povolaním.

(mja)

  |  

Irán presúva rakety k jadrovým zariadeniam, pripravuje sa na možný útok

Irán významne posilňuje svoju protivzdušnú obranu v očakávaní možného útoku zo strany USA alebo Izraela, ak by zlyhali rokovania o jadrovom programe, informuje Jerusalem Post.

Náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Mohammad Bagerí uviedol, že investície do obrany sa znásobili a protivzdušný systém krajiny dosiahol novú úroveň efektivity.

Podľa západných spravodajských analýz a satelitných snímok Teherán premiestnil protiletecké raketové systémy k hlavným jadrovým lokalitám, ako sú Natanz a Fordow. Tento krok má podľa iránskych predstaviteľov slúžiť ako odstrašujúci signál.

Iránska obrana sa však stále spamätáva z predchádzajúcich izraelských útokov v októbri a apríli 2024, ktoré poškodili systémy protivzdušnej obrany vrátane ruských S-300.

(mja)