Preskočiť na obsah
  |  

Putin: Útoky na infraštruktúru znemožňujú mierové rokovania

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu odsúdil útoky na mosty v Brianskej a Kurskej oblasti ako teroristické činy, ktoré majú za cieľ sabotovať mierové rokovania.

Podľa Putina tieto útoky výrazne komplikujú možnosť uskutočniť samitové stretnutia.

„Žiadajú o samit. Ale ako môžu takéto stretnutia prebehnúť za týchto podmienok? O čom je možné rokovať? Ako môžeme rokovať s tými, ktorí sa spoliehajú na teror?“ vyhlásil Putin.

Tieto útoky prichádzajú v čase, keď sa medzinárodné spoločenstvo snaží nájsť diplomatické riešenie na ukončenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou.

Ukrajinský útok na Krymský most, ktorý spája anektovaný Krymský polostrov s Ruskom, nespôsobil žiadne škody, tvrdil v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Vyjadril sa tak deň po tom, ako Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) oznámila odpálenie nálože umiestnenej pod vodou pri jednom z pilierov mosta, čo podľa nej viedlo k jeho poškodeniu.

(reuters, red)

  |  

Komisia predstavila rozpočet na 2026, prioritou je Ukrajina a migrácia

Európska komisia oznámila návrh rozpočtu EÚ na rok 2026 vo výške 193,26 miliardy eur, ktorý bude doplnený o ďalších 105,32 miliardy eur z plánu obnovy budúcej generácie (NGEU).

Rozpočet je navrhnutý tak, aby podporoval strategické ciele Únie vrátane ďalšej pomoci Ukrajine, posilňovania konkurencieschopnosti, riadenia migrácie, bezpečnosti a obrany.

Eurokomisár Piotr Serafin upozornil, že priestor na manévrovanie v rámci súčasného viacročného finančného rámca sa zmenšuje, čo si vyžaduje revíziu tohto rámca v polovici obdobia.

Rozpočet na rok 2026 zahŕňa aj financovanie azylovej politiky, migrácie a strategických investícií do digitálnej ekonomiky a životného prostredia.

Medzitým Nemecko schválilo prvý balík daňových úľav v hodnote desiatok miliárd eur, ktorý má pomôcť oživiť ekonomiku po dvoch rokoch poklesu.

Na geopolitickej scéne pokračujú rokovania medzi USA a Iránom o jadrovej dohode, ktoré však stagnujú.

(tasr, red)

  |  

Clá zvýšia infláciu a spomalia rast, varuje šéf Fedu Powell

Šéf americkej centrálnej banky Jerome Powell vystúpil začiatkom júna na konferencii pri príležitosti 75. výročia oddelenia pre medzinárodné financie Federálneho rezervného systému.

Vo svojom prejave sa venoval dosahom ciel prezidenta Donalda Trumpa na americkú ekonomiku a menovú politiku.

Powell zdôraznil, že Fed je pripravený zostať trpezlivý a počkať na jasnejšie signály o vplyve obchodných ciel a ďalších politických opatrení, než pristúpi k úpravám úrokových sadzieb.

Podľa neho sú tarify „výrazne väčšie, než sa očakávalo“, a hoci inflácia vyvolaná tarifami bude pravdepodobne dočasná, môže sa stať aj pretrvávajúcou. To by mohlo viesť k vyššej inflácii a spomaleniu ekonomického rastu.

Powell zároveň upozornil na možný konflikt medzi cieľmi Fedu – udržať nízku nezamestnanosť a stabilné ceny.

Podľa posledných zápisníc z májového zasadnutia FOMC existuje riziko, že inflácia a nezamestnanosť budú rásť súčasne, čo by prinieslo „náročné kompromisy“ v menovej politike.

V prípade rastúcej inflácie a nezamestnanosti bude musieť Fed zvážiť, či udržať vysoké úroky na potlačenie inflácie alebo ich znížiť na podporu rastu a zamestnanosti.

Ekonómovia zatiaľ neočakávajú skoré zmeny sadzieb, pokiaľ nenastanú výrazné otrasy na trhu.

Powell pripomenul, že „život sa hýbe rýchlo“ a pre Fed je „dobrou pozíciou počkať na väčšiu jasnosť“ pred ďalšími krokmi.

(fox5, wall street journal, red)

  |  

Zelenskyj odmieta „divadlo“ v Istanbule: Rokovania bez zmien sú zbytočné

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval zloženie ruskej delegácie na nedávnych mierových rokovaniach v Istanbule a označil ďalšie stretnutia v rovnakej zostave za nezmyselné.

Podľa neho ruské podmienky na prímerie predstavujú ultimátum, ktoré Kyjev odmieta.

Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina je pripravená na výmenu väzňov, no pokračovať v rokovaniach, ktoré neprinášajú výsledky, považuje za zbytočné.

Ruská delegácia vedená poradcom Vladimirom Medinským sa stretla s ukrajinskými predstaviteľmi v Istanbule 2. júna, kde obe strany potvrdili záujem o prímerie a dohodli sa na výmene tisíc vojnových zajatcov.

Napriek tomu Zelenskyj tvrdí, že Moskva chce iba krátku prestávku v bojoch, nie trvalé riešenie konfliktu.

Ukrajinský prezident navrhol, aby sa prípadné ďalšie rokovania a mierový samit uskutočnili za účasti prezidentov Zelenského, Putina, Donalda Trumpa a tureckého prezidenta Erdogana, pričom zdôraznil, že predtým musí byť vyhlásené prímerie.

(tasr, red)

  |  

Napätie medzi USA a Čínou pokračuje, očakáva sa telefonát lídrov

Americký prezident Donald Trump v stredu vyhlásil, že dohoda v obchodnom spore medzi USA a Čínou zatiaľ nie je na dohľad.

Na sociálnej sieti uviedol, že čínsky prezident Si Ťin-pching je „veľmi tvrdohlavý“ a je mimoriadne ťažké sa s ním dohodnúť.

Napätie medzi oboma veľmocami sa stupňuje, keďže Washington a Peking sa navzájom obviňujú z porušenia predbežnej dohody o znížení ciel, ktorú uzavreli len pred mesiacom.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová však naznačila, že Trump a Si Ťin-pching pravdepodobne tento týždeň absolvujú telefonický rozhovor, ktorý by mohol priniesť nový impulz viaznucim obchodným rokovaniam.

Trump už dlhodobo tvrdí, že priame rozhovory so Si Ťin-pchingom sú jedinou cestou k vyriešeniu sporov, no čínsky vodca uprednostňuje rokovania prostredníctvom svojich poradcov.

Kým USA tvrdia, že Čína nedodržiava záväzky týkajúce sa vývozu vzácnych zemín a minerálov, zatiaľ Peking kritizuje americké obmedzenia na vývoz technológií a vízové limity pre študentov.

(tasr, red)

  |  

Pistorius: Bez lepšej protivzdušnej obrany Ukrajina neobstojí

Nemecký minister obrany Boris Pistorius oznámil v Bruseli novú iniciatívu, ktorej cieľom je získať ďalšie systémy protivzdušnej obrany pre Ukrajinu.

Podľa jeho slov je nevyhnutné urýchlene posilniť schopnosť Kyjeva brániť sa proti neustálym ruským raketovým a dronovým útokom, ktoré ničia kritickú infraštruktúru aj civilné objekty.

Pistorius zdôraznil, že situácia na Ukrajine sa zhoršuje a obrana oblohy je pre jej prežitie kľúčová.

Nová iniciatíva bude podľa neho zameraná na koordináciu medzi európskymi spojencami a hľadanie dostupných systémov, ktoré môžu byť okamžite presunuté do zóny konfliktu.

Nemecko už v minulosti dodalo Ukrajine systémy Patriot a IRIS-T a zároveň aktívne lobuje za spoločné európske riešenie na posilnenie protivzdušnej obrany.

Oznámenie prichádza v čase, keď ruské útoky na ukrajinské mestá opäť naberajú na intenzite a potreba efektívnej obrany sa stáva jednou z hlavných tém na úrovni NATO a EÚ.

(reuters, red)