Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bratislavské letisko láme rekordy. Máj bol v znamení historického rastu

Bratislavské letisko M. R. Štefánika zaznamenalo v máji 2025 historický rekord – odbavilo vyše 172-tisíc cestujúcich.

Ide o medziročný nárast o 34 percent a najvyšší májový výsledok počas 74-ročnej existencie letiska. 

Generálny riaditeľ Dušan Novota pripisuje úspech novým leteckým linkám a zvýšeným frekvenciám letov, pričom prekonaný bol aj doterajší rekord z mája 2008.

Najviac cestujúcich smerovalo do Londýna, Hurghady, Alghery, Milána a na Maltu. K rastu prispeli nové priame linky do Gdanska, Bari, Milána-Malpensy a sezónne spoje do Istanbulu, Antalye či Hurgady. 

Od januára do mája letisko vybavilo 593-tisíc cestujúcich, čo znamená medziročný nárast o 22 percent. Letisko tak smeruje k cieľu prekonať hranicu dvoch miliónov cestujúcich v roku 2025.

Výrazný rast pokračuje aj v nákladnej doprave – za päť mesiacov letisko odbavilo 7 678 ton carga, čo predstavuje nárast o 66 percent. V samotnom máji preprava nákladu vzrástla medziročne o 50 percent na 1 581 ton.

(tasr, red)

Minúta  |  

Izrael poprel dodávku Patriotov Ukrajine, tvrdenie veľvyslanca vyvolalo rozruch

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí poprelo tvrdenie svojho veľvyslanca v Kyjeve Michaela Brodského, že Izrael dodal Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot.

Brodsky to uviedol v rozhovore s ukrajinským blogerom, pričom tvrdil, že išlo o nezverejnený, ale dohodnutý presun. Vyjadrenie vyvolalo pozornosť aj reakciu Ruska, ktoré žiadalo vysvetlenie.

Hoci Kyjev dlhodobo žiada tieto americké systémy, izraelská vláda doteraz zachovávala opatrnosť v otázke vojenskej pomoci Ukrajine. Dôvodom je snaha vyhnúť sa napätiu s Moskvou a zabrániť tomu, aby izraelské zbrane skončili v nesprávnych rukách, napríklad v Iráne.

Zatiaľ čo vyjadrenia veľvyslanca naznačujú priamu vojenskú pomoc, oficiálne popretie zo strany ministerstva poukazuje na nesúlad v izraelskej komunikácii. Premiér Netanjahu opakovane varoval pred rizikami, ktoré by podobná pomoc mohla priniesť pre samotný Izrael.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Merz: Ruské útoky sú vojnové zločiny, odpoveďou musí byť tvrdý tlak

Nemecký kancelár Friedrich Merz ostro odsúdil ruské útoky na Ukrajinu, ktoré označil za vojnové zločiny. Podľa neho Moskva cielene útočí na civilistov a nie na vojenské objekty.

Uviedol to na tlačovej konferencii s novým holandským premiérom Dickom Schoofom, pričom upozornil, že Rusko reagovalo na ukrajinské presné zásahy neprimeraným krviprelievaním.

Merzove slová prichádzajú tesne pred samitmi G7 a NATO, na ktorých chcú európski lídri vyvíjať tlak na amerického prezidenta Trumpa, aby zaujal tvrdší postoj voči Kremľu. Kancelár zároveň zdôraznil, že ak Rusko odmieta mierové rokovania, odpoveďou musí byť vojenská sila a ekonomický nátlak.

Európska komisia medzitým predstavila 18. balík sankcií proti Rusku. Nové opatrenia sa zameriavajú na energetiku, banky a plynovody Nord Stream.

Ukrajina medzitým hlási ďalší masívny útok dronmi a raketami a vyzýva spojencov k činom.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Zelenskyj: Prepustení vojaci sú zranení, potrebujú okamžitú lekársku pomoc

Rusko a Ukrajina uskutočnili ďalšiu výmenu vojnových zajatcov, pričom ide o druhú fázu dohodnutého procesu, ktorý vznikol na základe nedávnych rokovaní v Istanbule.

Každá strana by si podľa dohody mala vymeniť viac než tisíc zajatcov a približne 6-tisíc tiel padlých vojakov. Konkrétny počet prepustených osôb zatiaľ nebol zverejnený.

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa domov vrátili príslušníci rôznych zložiek ozbrojených síl, z ktorých mnohí sú vážne zranení a potrebujú okamžitú lekársku pomoc. Prvé výmeny sa týkali najmä mladých alebo ťažko zranených vojakov.

Ide o výnimočný humanitárny krok v kontexte konfliktu, ktorý inak stále blokuje pokrok v mierových rokovaniach. Výmena zajatcov zostáva jednou z mála oblastí, v ktorých sa Kyjev a Moskva dokážu dohodnúť.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Parlament odmietol odsúdiť ruské útoky a prehodnotiť postoj k sankciám

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok odmietli uznesenie navrhnuté opozičnou stranou SaS, ktoré malo odsúdiť aprílové raketové útoky Ruska na ukrajinské mestá Kryvyj Rih a Sumy. Iniciatíva mala symbolicky vyjadriť solidaritu s civilnými obeťami vojny.

Zároveň neprešiel ani návrh poslanca Ondreja Dostála (SaS) na zrušenie nedávno prijatého uznesenia, ktorým parlament odmietol sankčnú politiku voči Rusku. Tento dokument, schválený 5. júna, sa zameriava na ochranu slovenských ekonomických a energetických záujmov, pričom odmieta ďalšie obchodné obmedzenia voči Moskve.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Taraba: Green Deal je vážny problém. Niektoré štáty si to nechcú priznať

Slovensko podporuje každú jednu iniciatívu na redefiníciu, na oslabenie, na zmenu takzvaného Green Dealu. Na výjazdovom rokovaní Európskeho parlamentu (EP) – frakcie Európa suverénnych národov (ESN) pod názvom Vplyvy európskej „zelenej politiky“ na našich obyvateľov, farmárov a potravinárov to v utorok v Bratislave uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

„Podporili sme na poslednej rade (EÚ) iniciatívu Talianska, Francúzska, pokiaľ ide o systém ETS2 [emisné povolenky, pozn. red.]. Zatiaľ sme vo fáze, že všetci hovoria, poďme to posunúť o rok, o dva roky. Keď sa v Európskej únii však začne niečo posúvať o rok, o dva, už to je prvý predstupeň toho, že sa priznáva, že to nefunguje. Niektoré štáty si už totiž začali uvedomovať, že Green Deal je vážny problém, ale ešte to nechcú priznať,“ povedal Taraba.

Pripomenul, že v roku 2006 Európa mala byť na základe Lisabonskej zmluvy najkonkurencieschopnejším kontinentom na svete. „Keď potom zistili, že sa nič neudialo, žiadna konkurencieschopnosť nenastala, tak zrazu sa ten termín prestal používať. Ja si myslím, že Green Deal tiež takto nejako skončí. Už dnes v kuloároch na rade ministrov EÚ začína byť slovo Green Deal skôr nadávka a už sa prestáva používať,“ dodal Taraba.

„Green Deal nebola dohoda s poľnohospodármi. S nami, poľnohospodármi a potravinármi, sa nikto nedohodol, bol to v podstate diktát. My sme sa ešte spoliehali na to, že pokiaľ nebude nejaká európska legislatíva k tomuto vydaná, tak svojím spôsobom ešte to nejako zvládneme. Bohužiaľ, Green Deal sa nám dostal do strategických plánov,“ povedal Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Green Deal podľa Gajdošových slov napríklad predstavuje zníženie výnosov poľnohospodárskych plodín o 10 až 40 percent, ako aj zníženie kvality poľnohospodárskych plodín. „Pokiaľ nemôžeme používať tie ochranné látky, pesticídy, ktoré ničia hubové choroby, tak ako ich používajú v iných krajinách, tak naše rastliny sú poškodzované a sú menej kvalitné. To spôsobuje, že máme nižšiu krmovinovú základňu pre zvieratá a stavy hospodárskych zvierat v EÚ neustále klesajú,“ spresnil Gajdoš.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.