Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Taraba: Green Deal je vážny problém. Niektoré štáty si to nechcú priznať

Slovensko podporuje každú jednu iniciatívu na redefiníciu, na oslabenie, na zmenu takzvaného Green Dealu. Na výjazdovom rokovaní Európskeho parlamentu (EP) – frakcie Európa suverénnych národov (ESN) pod názvom Vplyvy európskej „zelenej politiky“ na našich obyvateľov, farmárov a potravinárov to v utorok v Bratislave uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

„Podporili sme na poslednej rade (EÚ) iniciatívu Talianska, Francúzska, pokiaľ ide o systém ETS2 [emisné povolenky, pozn. red.]. Zatiaľ sme vo fáze, že všetci hovoria, poďme to posunúť o rok, o dva roky. Keď sa v Európskej únii však začne niečo posúvať o rok, o dva, už to je prvý predstupeň toho, že sa priznáva, že to nefunguje. Niektoré štáty si už totiž začali uvedomovať, že Green Deal je vážny problém, ale ešte to nechcú priznať,“ povedal Taraba.

Pripomenul, že v roku 2006 Európa mala byť na základe Lisabonskej zmluvy najkonkurencieschopnejším kontinentom na svete. „Keď potom zistili, že sa nič neudialo, žiadna konkurencieschopnosť nenastala, tak zrazu sa ten termín prestal používať. Ja si myslím, že Green Deal tiež takto nejako skončí. Už dnes v kuloároch na rade ministrov EÚ začína byť slovo Green Deal skôr nadávka a už sa prestáva používať,“ dodal Taraba.

„Green Deal nebola dohoda s poľnohospodármi. S nami, poľnohospodármi a potravinármi, sa nikto nedohodol, bol to v podstate diktát. My sme sa ešte spoliehali na to, že pokiaľ nebude nejaká európska legislatíva k tomuto vydaná, tak svojím spôsobom ešte to nejako zvládneme. Bohužiaľ, Green Deal sa nám dostal do strategických plánov,“ povedal Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Green Deal podľa Gajdošových slov napríklad predstavuje zníženie výnosov poľnohospodárskych plodín o 10 až 40 percent, ako aj zníženie kvality poľnohospodárskych plodín. „Pokiaľ nemôžeme používať tie ochranné látky, pesticídy, ktoré ničia hubové choroby, tak ako ich používajú v iných krajinách, tak naše rastliny sú poškodzované a sú menej kvalitné. To spôsobuje, že máme nižšiu krmovinovú základňu pre zvieratá a stavy hospodárskych zvierat v EÚ neustále klesajú,“ spresnil Gajdoš.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Taiwan obžaloval štyroch členov DPP za špionáž v prospech Číny

Taiwanská prokuratúra obžalovala štyri osoby pre podozrenie zo špionáže v prospech Číny.

Podľa úradov ide o bývalých členov Demokratickej pokrokovej strany (DPP), ktorí mali doručovať utajované informácie Pekingu.

Jedným z obvinených je bývalý poradca prezidentskej kancelárie, ďalší pôsobil ako asistent vtedajšieho ministra zahraničných vecí Josepha Wu.

Prokuratúra žiada pre obžalovaných tresty odňatia slobody od 18 rokov vyššie.

Prípad podľa dostupných informácií siaha až do najvyšších vládnych štruktúr.

V závere mája DPP vylúčila piatich členov pre podozrenie zo spolupráce s čínskou rozviedkou.

Tchaj-pej opakovane upozorňuje, že Čína zosilňuje tlak – nielen vojenský, ale aj spravodajský.

Napätie medzi oboma krajinami rastie najmä v súvislosti s obavami z možnej invázie.

(tasr, red)

Minúta  |  

EK zavádza 18. balík sankcií, cieľom je energetika a banky Ruska

Európska komisia predstavila 18. balík sankcií proti Rusku, zameraný najmä na energetiku, bankový sektor a boj proti obchádzaniu sankcií.

Predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že cieľom je ďalej oslabiť schopnosť Moskvy financovať vojnu.

Leyenová uviedla, že ruská ekonomika je hlboko zasiahnutá sankciami, rezervy centrálnej banky Ruska vo výške 210 miliárd eur sú zmrazené a príjmy z ropy a plynu v porovnaní s obdobím spred vojny klesli takmer o 80 percent.

Dodala, že ruský štátny deficit raketovo narastá, úrokové sadzby sú neúmerne vysoké a inflácia je na vzostupe.

Navrhuje sa zníženie cenového stropu na ruskú ropu zo 60 na 45 dolárov za barel, zákaz transakcií súvisiacich s plynovodmi Nord Stream 1 a 2, a rozšírenie čierneho zoznamu lodí o ďalších 77 plavidiel z ruskej tieňovej flotily.

V bankovom sektore EÚ plánuje úplne zakázať transakcie 22 ruským bankám a sankcionovať finančných operátorov v tretích krajinách.

Súčasťou balíka sú aj zákazy vývozu kľúčových surovín a technológií, vrátane tovaru s vojenským využitím, a sankcie na firmy podporujúce ruský vojenský komplex.

EÚ zároveň zmrazila ruské devízové rezervy v hodnote 210 miliárd eur.

(tasr, red)

Minúta  |  

Útok na Kyjev zasiahol chrám sv. Sofie, pamiatku UNESCO

Pri ruskom útoku na Kyjev v noci na utorok bol poškodený Chrám svätej Sofie, ktorý sa nachádza v historickom centre mesta a je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Informoval o tom ukrajinský minister kultúry Mykola Točyckyj, podľa ktorého výbuch poškodil rímsu hlavnej apsidy chrámu.

Na sociálnej sieti uviedol, že išlo o útok na „samotné srdce našej identity“ a katedrálu z 11. storočia označil za dušu Ukrajiny.

Ide o prvé poškodenie tejto pamiatky od začiatku vojny. Úrady upozorňujú, že nízko letiace ruské drony, ktoré sú súčasťou neustálych útokov na hlavné mesto, predstavujú vážnu hrozbu.

Chrám bol v roku 1990 vďaka svojmu architektonickému významu zaradený na zoznam UNESCO a v septembri 2023 aj medzi ohrozené pamiatky pre riziko zničenia v dôsledku ruskej ofenzívy.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Greta Thunbergová obvinila Izrael z únosu. Trumpovi odkázala, že hnev je na mieste

Greta Thunbergová tvrdí, že ju spolu s ďalšími propalestínskymi aktivistami izraelské sily uniesli v medzinárodných vodách a proti ich vôli priviedli do Izraela.

Po deportácii na parížskom letisku oznámila, že odmietla podpísať vyhlásenie o nelegálnom vstupe do krajiny a trvá na tom, že neporušili žiadne zákony.

Podľa nej izraelské námorníctvo zabránilo ich charitatívnej misii doručiť pomoc do Gazy.

Donald Trump reagoval slovami, že Izrael má „dosť problémov aj bez únosu Grety Thunbergovej“ a nazval ju „nahnevanou mladou osobou“, ktorá by mala absolvovať kurz zvládania hnevu.

Švédska aktivistka to okomentovala s humorom a poznámkou, že svet potrebuje viac nahnevaných žien.

Thunbergová zdôraznila, že nejde o PR kampaň, ale o pokračovanie predchádzajúcej misie, ktorú ukončilo bombardovanie lode.

V súčasnosti je späť v Európe, no nie je jasné, kam sa vydá ďalej.

(reuters, telegraph, lup)

Minúta  |  

Slovensko a Česko sa dohodli na nových krokoch v zdravotníctve aj obrane

Slovensko a Česko chystajú nové dohody, ktoré majú zjednodušiť život občanov a prehĺbiť spoluprácu oboch krajín.

Ministri zahraničných vecí Slovenska a Česka Juraj Blanár a Jan Lipavský po stretnutí v Topoľčiankach oznámili dohodu o vzájomnom uznávaní e-receptov, či zmluvu o pomoci záchranárov cez hranice.

„Vďaka tomu budú môcť českí záchranári pomáhať občanom v núdzi na slovenskom území a zase naopak,“ skonštatoval Lipavský.

Český minister zároveň uviedol, že sa finalizuje aj zmluva o policajnej spolupráci a pripravujú sa tiež spoločné zbrojné projekty.

Ministri diskutovali aj o situácii v EÚ, Ukrajine a o spolupráci vo formáte V4.

Priznali však rozdiely v názoroch na ruskú inváziu, no zdôraznili, že región čelí podobným výzvam, ktoré si vyžadujú spoločné odpovede.

Lipavský ocenil historické väzby a pripomenul pôvodné západné ideály Vyšehradskej štvorky.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.