Preskočiť na obsah
  |  

Medinskij: Ukrajina príde o územie, ak neprijme ruské podmienky

Poradca Kremľa Vladimir Medinskij v rozhovore pre Wall Street Journal varoval, že ak Ukrajina neprijme ruské podmienky, môže prísť o ďalšie územia. Tvrdí, že Rusko si želá mier, no ak bude Kyjev konať v záujme cudzích štátov, Moskva bude nútená reagovať.

Podľa Medinského je „nemožné viesť dlhú vojnu proti Rusku“, pričom ako príklad uviedol 21-ročnú vojnu so Švédskom v 18. storočí.

Ruské ministerstvo zahraničia zároveň odmietlo, že by ukrajinské útoky dronmi na vojenské letiská spôsobili vážne škody na jadrovom odstrašení. Kritizovalo tiež Spojené štáty a Britániu za mlčanie k útokom Kyjeva, ktoré podľa Moskvy môžu viesť k eskalácii medzi jadrovými mocnosťami.

Rusko navyše ponúklo pomoc s odstránením nadbytočného jadrového materiálu z Iránu ako príspevok k možnej dohode medzi Teheránom a Washingtonom.

(reuters, lipa)

  |  

Bloomberg: Na samite NATO ostane členstvo Ukrajiny bokom

Členské štáty NATO by sa na samite v Haagu mohli dohodnúť na novom finančnom cieli, a to zvýšiť výdavky na obranu na päť percent HDP. Približne 3,5 percenta by pokrývalo základné potreby armád, zvyšok kybernetiku a civilnú pripravenosť.

Spojenci ešte zvážia, či do nového cieľa výdavkov zahrnú aj príspevky na obranu Ukrajiny, píše Bloomberg. Agentúra podotýka, že ide o odklon od minuloročného vyhlásenia, ktoré obsahovalo prísľub dlhodobej bezpečnostnej pomoci Ukrajine.

Cieľom zmien je nielen posilniť obranu, ale aj získať si priazeň Donalda Trumpa, ktorý kritizuje nízke obranné výdavky ostatných spojencov. Generálny tajomník NATO Mark Rutte verí, že nový plán môže Trumpa presvedčiť udržať USA v Aliancii.

Pripravovaný návrh deklarácie obchádza citlivé témy: nehovorí o členstve Ukrajiny v NATO, Rusko označuje za hrozbu, nie však za agresora, a Čína sa v dokumente vôbec nespomína.

(lipa)

  |  

Nové rusko-americké rozhovory sa budú konať v Moskve

Rokovania medzi USA a Ruskom o zlepšení vzťahov sa presúvajú z Istanbulu do Moskvy. Informoval o tom nový ruský veľvyslanec v USA Alexander Darčijev.

Podľa neho je obnova rusko-amerických vzťahov stále vzdialená a brzdí ju takzvaný „hlboký štát“ v USA spolu s protiruskými hlasmi v Kongrese.

Darčijev potvrdil, že nové kolo rokovaní sa uskutoční „v blízkej budúcnosti“ v ruskom hlavnom meste.

Vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom sú podľa diplomatov najnapätejšie od čias studenej vojny, a to najmä kvôli vojne na Ukrajine. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa označuje konflikt za zástupnú vojnu medzi USA a Ruskom a varuje pred rizikom jej eskalácie do globálneho konfliktu.

(reuters, lipa)

  |  

Taiwan: Čínske lietadlové lode v Pacifiku ukazujú expanzívne ciele

Taiwanský minister obrany Wellington Koo upozornil, že prvé simultánne operácie dvoch čínskych lietadlových lodí v Pacifiku sú jasným politickým odkazom o expanzívnych ambíciách Pekingu.

Podľa neho ide o snahu ukázať silu pri prenikaní z prvej ostrovnej reťaze až do druhej, kde sa nachádza napríklad americký Guam.

Japonsko označilo tento krok za signál, že Čína rozširuje svoje vojenské schopnosti za hranice. Hoci čínske námorníctvo tvrdí, že ide len o rutinné cvičenie, manévre vyvolali znepokojenie.

Čínska armáda zintenzívňuje aktivity v regióne od mája vrátane výskytu vo výlučne japonskej ekonomickej zóne. Taiwan pozorne sleduje tieto pohyby a zvyšuje svoju obranyschopnosť – tento rok očakáva dodávku 12 zo 66 objednaných stíhačiek F-16V z USA. Zvyšok má doraziť v roku 2026.

(reuters, lipa)

  |  

Malta: Doživotie pre dvoch mužov za vraždu novinárky Galiziovej

Na Malte padli ďalšie rozsudky v prípade vraždy novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej. Robert Agius a Jamie Vella dostali doživotie za to, že dodali bombu, ktorá ju v roku 2017 zabila.

Výbušné zariadenie odpálili útočníci na diaľku, keď Galiziová nastúpila do auta. Už skôr boli odsúdení traja muži, ktorí bombu nastražili. Jeden z nich spolupracoval s políciou, čím prispel aj k obvineniu Agiusa a Vellu.

V prípade vypovedal aj sprostredkovateľ vraždy, ktorý získal prezidentskú milosť a usvedčil podnikateľa Yorgena Fenecha – údajného objednávateľa.

Galiziová bola významnou investigatívnou novinárkou, ktorá odhaľovala korupciu. Jej smrť vyvolala masové protesty a odhalila prepojenia medzi podsvetím a mocou. Jej sestra dúfa, že rozsudky sú výstrahou pre tých, ktorí by sa chceli zbaviť novinárov násilím.

(tasr, lipa)

  |  

V časti Los Angeles postihnutej protestmi zaviedli zákaz vychádzania

V Los Angeles začal platiť nočný zákaz vychádzania po niekoľkých dňoch protestov proti imigračnej politike prezidenta Donalda Trumpa.

Opatrenie vyhlásila primátorka Karen Bassová s cieľom zastaviť vandalizmus a rabovanie. Týka sa častí mesta, kde sa konajú demonštrácie, a výnimku majú len obyvatelia, novinári či záchranné zložky. Napriek platnosti zákazu v centre ostali desiatky protestujúcich.

Demonštrácie sa medzitým šíria aj do ďalších amerických miest, vrátane Washingtonu, Austinu či San Francisca.

Prezident Trump poslal do Los Angeles tisíce vojakov a reagoval vyjadreniami o „invázii zahraničného nepriateľa“. Kritici tvrdia, že jeho slová aj kroky len zvyšujú napätie. Protestujúci nosia vlajky krajín ako Mexiko – na znak podpory pre migrantov zadržaných pri raziách.

(tasr, lipa)