Preskočiť na obsah
  |  

Rezorty skúmajú, ako 18. balík sankcií ovplyvní ekonomiku Slovenska

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár vo štvrtok informoval, že slovenské ministerstvá v súčasnosti analyzujú možné dosahy 18. sankčného balíka Európskej únie proti Rusku.

Dôležitou otázkou podľa neho zostáva, či navrhované opatrenia neohrozia slovenskú ekonomiku a životnú úroveň.

Závery z tejto analýzy by mali byť známe v piatok 13. júna. Blanár zdôraznil, že Slovensko bude pristupovať k sankciám v súlade s ochranou národnoštátnych záujmov a nesmie prijať rozhodnutia, ktoré by mohli krajinu poškodiť.

Zároveň ostro skritizoval návrh Európskej komisie s názvom RePower EU, ktorého cieľom je zbaviť sa závislosti od ruských fosílnych palív.

Podľa ministra by prijatie návrhu mohlo mať „katastrofálne dôsledky“ – pre Slovensko, ktoré má dlhodobú zmluvu na dodávky ruského plynu do roku 2034 a aj pre konkurencieschopnosť celej EÚ.

Poukázal na riziko miliardových arbitráží a problematický spôsob prijímania návrhu kvalifikovanou väčšinou, ktorá obchádza konsenzus členských štátov.

Slovensko preto podľa Blanára navrhne odklad rozhodnutia o sankciách, kým sa nerozhodne o RePower EU.

(tasr, red)

  |  

Ochranári: V Poloninách zničili biotop bobra, hrádza prekážala pri ťažbe

Ochranárske organizácie Aevis a My sme les podali podnet na prešetrenie možného porušenia zákona o ochrane prírody v Národnom parku Poloniny.

V lokalite Chotinka pri obci Stakčín podľa ich zistení došlo počas ťažby dreva k zničeniu biotopu chráneného bobra vodného.

Použitím ťažkej techniky bola narušená mokraď a odstránená bobria hrádza, ktorá pravdepodobne prekážala pri manipulácii s drevom.

Ochranári upozorňujú, že takýto zásah môže byť v rozpore so zákonom a zároveň poukazujú na chýbajúcu zonáciu národného parku, ktorá by presne určovala, kde je ťažba povolená.

Podľa nich ide o ďalší príklad systematického zanedbávania ochrany vzácnych území.

Organizácie vyzývajú rezort životného prostredia, aby urýchlene prijal zonáciu Národného parku Poloniny a zabránil ďalšiemu poškodzovaniu prírody.

Zonácia sa pritom pripravuje už niekoľko rokov a jej absencia podľa Aevisu umožňuje ťažbu aj v prísne chránených oblastiach.

Slovenská inšpekcia životného prostredia zatiaľ podnet nedostala. O reakciu boli požiadané aj ministerstvo životného prostredia a Správa Národného parku Poloniny.

(tasr, red)

  |  

V Bolívii zahynuli traja policajti a hasič, protesty sa menia na násilie

Počas prebiehajúcich protestov v Bolívii prišli o život štyria príslušníci záchranných zložiek.

Oznámilo policajné oddelenie mesta La Paz. Medzi obeťami sú traja policajti a jeden hasič, ktorí zahynuli počas zásahov na protestoch v oblastiach často sprevádzaných násilím.

Demonštrácie v krajine sú reakciou na politickú nestabilitu, zatýkanie opozičných predstaviteľov a zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu, vrátane nedostatku pohonných látok.

Protesty sprevádzajú násilnosti a blokády, ktoré výrazne sťažujú prácu záchranných a bezpečnostných zložiek.

Miestne úrady zatiaľ nešpecifikovali okolnosti jednotlivých úmrtí, no vyjadrili znepokojenie nad eskaláciou napätia a vyzývajú na upokojenie situácie.

(reuters, red)

  |  

MIRRI: Nový zákon o prioritných okresoch prinesie impulz pre regióny

Na dnešnej Rade vlády pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti EÚ sa podľa tvrdení Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) vyriešila séria kľúčových tém.

Hlavnou novinkou je nový zákon o podpore prioritných okresov, ktorý rozšíri hodnotenie regiónov aj o sociálno-ekonomické, demografické a infraštruktúrne ukazovatele.

Minister Samuel Migaľ zdôraznil, že pripravovaná vykonávacia vyhláška umožní adresnejšie a transparentnejšie smerovanie verejnej podpory do oblastí, ktoré ju najviac potrebujú.

Rada diskutovala aj o návrhu Európskej komisie na modernizovanú kohéznu politiku, ktorá prináša nové priority ako obrana, konkurencieschopnosť, vodné hospodárstvo, energetická transformácia a dostupné bývanie.

Slovensko by podľa tvrdení Samuela Migaľa mohlo profitovať zo zvýšenej flexibility eurofondov, vrátane vyšších zálohových platieb a predĺženia oprávnenosti výdavkov do roku 2030.

MIRRI SR predstavilo aj analýzu implementácie národných projektov v rámci Programu Slovensko 2021 – 2027, v rámci čoho už je zazmluvnených 93 projektov v hodnote takmer 3,3 miliardy eur.

Diskutovalo sa aj o príležitostiach spojených s rozširovaním EÚ a príprave Sociálno-klimatického plánu, ktorý umožní čerpať prostriedky na boj s energetickou a dopravnou chudobou.

(tasr, red)

  |  

Vyšetrovanie havárie Air India: Našli dvoch preživších

Podľa najnovších informácií Reuters prežili dve z 242 osôb na palube letu AI171.

Jedným z preživších je Vishwas Kumar Ramesh, britský občan, ktorého našli v nemocnici v kritickom stave. Identita druhého preživšieho nie je verejne známa.

Lietadlo Boeing 787-8 Dreamliner sa zrútilo do areálu BJ Medical College, konkrétne do jedálne študentského internátu, kde práve obedovali medici.

Tragédia si vyžiadala aj obete na zemi - zahynulo päť študentov medicíny a približne 40 ďalších utrpelo zranenia.

Posádka lietadla vyslala núdzový signál "Mayday" krátko po štarte, no následne stratila kontakt s riadením letovej prevádzky.

Lietadlo dosiahlo maximálnu výšku 190 metrov a začalo klesať rýchlosťou 145 metrov za minútu.

Za riadiacim pultom sedel skúsený kapitán Sumeet Sabharwal s viac ako 8 200 letovými hodinami a druhý pilot Clive Kundar s 1 100 hodinami.

Táto havária predstavuje prvú smrteľnú nehodu lietadla Boeing 787 Dreamliner od jeho uvedenia do prevádzky v roku 2011. Air India zriadila špeciálnu linku pomoci pre rodiny obetí.

(reuters, al jazeera, red)

  |  

Fico chce menej strán a vyššie kvórum. O reforme chce otvoriť diskusiu

Premiér Robert Fico (Smer) vyhlásil, že počet politických strán na Slovensku treba radikálne znížiť. Navrhuje, aby sa strany spájali do väčších blokov so spoločným programom a víziou.

Premiér tvrdí, že tým sa zjednoduší zostavovanie vlád a zvýši stabilita systému. „Vo voľbách by mohli súťažiť napríklad tri bloky, a nie desiatky strán,“ povedal.

Zároveň zopakoval úvahu o zvýšení kvóra pre vstup do parlamentu nad súčasných päť percent.

Zdôraznil, že zmeny by museli vychádzať zo slobodných volieb a Slovensko by malo zostať parlamentnou demokraciou. Súčasný model považuje za ekonomicky neefektívny a nekonkurencieschopný.

Fico kritizoval politickú fragmentáciu aj kvalitu niektorých lídrov. Nepáči sa mu, že vo voľbách kandiduje 25 až 30 strán, pričom registrovaných je viac ako sto. Zaznela aj ostrá kritika subjektov bez štruktúr a lídrov, ktorých označil za „bláznov“ či „podvodníkov“.

Priznal však, že na hlbokú reformu zatiaľ neexistuje zhoda. Napriek tomu tému považuje za legitímnu a potrebnú.

„Ako môže byť takýto politický systém ekonomicky efektívny a konkurencieschopný s inými politickými systémami, ako napríklad v Spojených štátoch?“ pýta sa premiér.

(tasr, red)