Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Danko: Neutralita sa môže oplatiť, referendum je otázkou času

Líder SNS Andrej Danko a opozičný poslanec z klubu Slovensko, Za ľudí, Kresťanská únia Gábor Grendel majú odlišné postoje k americkým útokom na iránske jadrové zariadenia.

Danko v relácii STVR O päť minút dvanásť povedal, že je zdesený z vývoja situácie, pričom upozornil na nedostatok relevantných informácií, ktoré by umožnili zhodnotiť skutočné riziko vychádzajúce z Iránu. Podľa neho by sa mali európske štáty zamyslieť nad svojou účasťou či spoluzodpovednosťou na americkej akcii.

Grendel reagoval zmierlivejšie, no varoval pred pokrokom iránskeho jadrového programu a vyjadril podozrenie, že Teherán podporuje medzinárodný terorizmus vrátane Hamasu. Zároveň má nádej, že svet sa nenachádza na prahu globálnej vojny. Kritizoval predsedu vlády Roberta Fica, pretože v minulosti označil Donalda Trumpa za prezidenta mieru, čo aktuálnymi krokmi americký prezident podľa Grendela vyvrátil.

Danko odmietol požiadavku navýšenia obranných výdavkov Slovenska na 5 percent HDP, ktorú považuje za neprimeranú. Podľa neho prezident nemá mandát ani schválené uznesenie vlády, aby takýto postoj prezentoval na samite NATO v Haagu. Upozornil na potrebu zodpovedného prístupu k obrane, ktorý by zohľadnil ekonomickú realitu krajiny.

Grendel súhlasil, že nie každá krajina si môže dovoliť rovnaké výdavky, zdôraznil však potrebu posilnenia obranyschopnosti SR. Kritizoval premiéra Fica za to, že zatiaľ nekomunikoval s partnermi v NATO o konkrétnych predstavách Slovenska v tejto oblasti.

Predseda SNS otvoril tému možnej neutrality Slovenska, pričom varoval, že výdavky na obranu rastú do takej miery, že neutralita sa môže javiť ako výhodnejšia alternatíva. Kritizoval silnú závislosť Európy od Spojených štátov a ich zbrojárskeho priemyslu. Naznačil, že otázka referenda o odchode z NATO môže byť čoskoro aktuálna. Podľa neho by Európa mala hľadať vlastnú cestu k bezpečnosti.

Jeho náprotivok Grendel reagoval pripomenutím, že slovenské stíhačky F-16 sú závislé od amerických systémov, čo podľa neho ukazuje na realitu vojenskej integrácie. Členstvo v NATO označil za strategickú výhodu a Dankove výroky za zástupné témy na odpútanie pozornosti.

Šéf SNS ostro kritizoval EÚ, ktorú už skôr prirovnal k „žaláru národov“. Podľa neho nie je podstatné, kto na Slovensko prináša investície, ale kto z nich reálne profituje. Grendel naopak zdôraznil, že členstvo v EÚ nemá pre Slovensko žiadnu reálnu alternatívu. Uviedol, že výhody plynúce z členstva jednoznačne prevyšujú potenciálne negatíva.

K debatám o zmene politického systému Danko povedal, že si vie predstaviť vytvorenie bloku strán, ktoré by boli schopné vo voľbách získať spolu aspoň 40 percent. Otázku, či by bol ochotný spojiť kandidátku s hnutím Republika okomentoval tak, že sa o tom bude rozprávať pol roka pred voľbami.

(mja)

Minúta  |  

Colný spor s USA stojí Nemecko denne milióny, varuje ministerka

Nemecko denne prichádza o milióny eur v dôsledku prebiehajúceho colného sporu so Spojenými štátmi, varovala nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reicheová počas návštevy vo Washingtone.

Upozornila, že viac ako 6-tisíc nemeckých firiem má výrobné závody po celých USA, kde zamestnávajú vyše 900-tisíc ľudí. Cieľom jej cesty bolo podporiť rokovania EÚ a USA o zmiernení colných bariér.

Ministerka sa stretla s viacerými americkými predstaviteľmi vrátane ministrov financií a obchodu. Obchodné napätie rozpútal prezident Donald Trump, keď zaviedol 25-percentné clá na oceľ, hliník a automobily z EÚ a hrozil aj recipročnými clami.

Po rozruchu na trhoch boli niektoré opatrenia odložené do 9. júla, čím vznikol priestor pre ďalšie rokovania. EÚ zároveň pohrozila odvetnými clami až do výšky 50 percent.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Iránsky minister ide za Putinom, vyzýva OSN na reakciu

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí oznámil, že sa v pondelok stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pričom pôjde o vážne konzultácie v súvislosti s útokmi USA na iránske jadrové zariadenia.

Schôdzka prichádza deň po tom, čo Spojené štáty pod vedením prezidenta Trumpa zaútočili na tri objekty v Iráne.

Arákčí tieto útoky ostro odsúdil, Trumpa označil za tyrana a tvrdil, že zradil nielen Irán, ale aj svojich vlastných voličov.

Zároveň varoval, že medzinárodné mlčanie môže viesť k bezprecedentnému chaosu. Zopakoval výzvu, aby sa situáciou zaoberala Bezpečnostná rada OSN. Rusko nazval dlhoročným priateľom Iránu a zdôraznil, že Teherán Moskvu pravidelne informoval o priebehu rozhovorov s USA.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Blanár varuje pred vojenskými operáciami na cudzej pôde

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár ostro kritizoval americké útoky na iránske jadrové zariadenia, ktoré označil za neprípustné porušenie suverenity iného štátu.

Zdôraznil, že akýkoľvek konflikt by sa mal riešiť výlučne na pôde OSN a nie prostredníctvom vojenských zásahov – bez ohľadu na ich motiváciu.

Slovenská diplomacia podľa neho dlhodobo upozorňuje na potrebu rešpektovania medzinárodného práva a nutnosť návratu k dialógu.

V súvislosti s rastúcim napätím na Blízkom východe apeloval na deeskaláciu a mier. Zároveň uistil, že rezort zahraničia podniká kroky na ochranu slovenských občanov v regióne, pričom ich bezpečnosť a zdravie sú prioritou.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Trump podľa Medvedeva rozpútal vojnu, Rusko kritizuje zásahy USA

Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady, ostro kritizoval amerického prezidenta Donalda Trumpa po tom, čo USA podnikli letecké útoky na tri iránske jadrové zariadenia.

Na Telegrame Medvedev vyhlásil, že Trump, ktorý do Bieleho domu prišiel ako mierotvorca, týmto krokom začal novú vojnu.

Spojené štáty v sobotu večer potvrdili útoky na lokality Fordú, Natanz a Isfahán, pričom Trump varoval Teherán, že v prípade neochoty rokovať o mieri budú nasledovať ešte ničivejšie útoky.

Jeho vyjadrenie je ďalším signálom rastúceho napätia medzi Ruskom a Západom, pričom Moskva dlhodobo kritizuje zahraničnú politiku USA v regióne.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Tesná väčšina Slovákov chce zostať v NATO, ukazuje prieskum o neutralite

Viac ako polovica Slovákov nesúhlasí s myšlienkou neutrality Slovenska, ktorá by znamenala vystúpenie z NATO a spoliehanie sa výhradne na vlastnú obranu.

Podľa aktuálneho prieskumu agentúry AKO pre TV Joj nesúhlasí s takouto víziou 50,6 percenta respondentov, zatiaľ čo 30,8 percenta by si želalo, aby sa Slovensko stalo neutrálnym štátom.

Viac ako 16 percent opýtaných nemá na túto tému vyhranený názor a 2,5 percenta odmietlo odpovedať. Výsledky naznačujú, že téma neutrality polarizuje verejnosť, no väčšina zostáva na strane členstva v NATO.

Najviac podporovateľov má táto myšlienka medzi voličmi vládnych strán SNS (67 percent) a Smer (58 percent). Voliči mimoparlamentného hnutia Republika však v tomto meradle vedú so ziskom 70 percent.

Diskusia o statuse Slovenska nabrala na intenzite v súvislosti s aktuálnym geopolitickým napätím a hľadaním bezpečnostných záruk pre budúcnosť.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.