Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezident Pezeškiján: USA stoja za agresiou Izraela proti Iránu

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján tvrdo odsúdil americké útoky na tri iránske jadrové zariadenia, ku ktorým došlo v noci na nedeľu. Označil ich za dôkaz, že Spojené štáty podporujú izraelské vojenské operácie proti Iránu.

Washington podľa neho zasiahol po tom, čo sa ukázala "neschopnosť" Izraela. Cieľom útokov boli komplexy vo Fordó, Natanze a Isfaháne. Napätie eskalovalo aj v provincii Búšehr, kde výbuch zasiahol oblasť s jedinou jadrovou elektrárňou v krajine.

Miestne médiá pripísali výbuch Izraelu, ktorý mal cieliť na dve miesta v metropole provincie. Ďalšie útoky boli hlásené aj v provincii Jazd.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu varovala, že akýkoľvek útok na elektráreň v Búšehri by mohol mať katastrofálne následky.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rusko a Čína odsúdili útoky USA na Irán, Turecko varuje pred eskaláciou

Ruské ministerstvo zahraničia ostro odsúdilo americké útoky na jadrové zariadenia v Iráne, ktoré podľa neho predstavujú hrubé porušenie medzinárodného práva a môžu vyvolať vážnu bezpečnostnú krízu.

Moskva vyzvala Bezpečnostnú radu OSN na okamžitú reakciu a upozornila, že tieto kroky podnikla krajina, ktorá sama patrí medzi stálych členov BR OSN.

Údery, ktoré nasledovali po izraelských náletoch, označilo Rusko za nezodpovedné a eskalačné. Podobne reagovala aj Čína, ktorá vyzvala Izrael na zastavenie paľby. Turecko varovalo pred globálnym šírením konfliktu a možnými katastrofickými dôsledkami.

Spojené štáty v nedeľu zasiahli iránske jadrové zariadenia vo Fordó, Natanze a Isfaháne, čím sa priamo zapojili do už napätého konfliktu medzi Izraelom a Iránom.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ľudstvo prosí o mier, ukončime vojny, vyzval pápež Lev XIV.

Pápež Lev XIV. vyzval v nedeľu v reakcii na útoky Spojených štátov na jadrové ciele v Iráne na ukončenie tragédie vojen. „Ľudstvo volá a prosí o mier,“ povedal počas pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána vo Vatikáne.

„Každý člen medzinárodného spoločenstva má morálnu zodpovednosť ukončiť tragédiu vojny predtým, než sa z nej strane nenapraviteľná priepasť," upozornil Lev s tým, že reaguje na „znepokojivé správy prichádzajúce z Blízkeho východu“.

Pápež zároveň vyzval svet, aby nezabudol na humanitárnu krízu v Pásme Gazy. „V tomto kontexte, ktorý zahŕňa Izrael a Palestínu, existuje riziko, že sa zabudne na každodenné utrpenie ľudí, najmä v Gaze a na iných územiach, kde je čoraz väčšia potreba primeranej humanitárnej pomoci," upozornil Lev.

„Dnes viac než kedykoľvek predtým ľudstvo volá a prosí o mier,“ dodal. Volanie po mieri si podľa neho „vyžaduje zodpovednosť a rozum a nesmie byť prehlušené rinčaním zbraní ani rečníckymi slovami, ktoré podnecujú konflikt“.

Žiadny konflikt nie je dosť vzdialený, ak je v stávke ľudská dôstojnosť, povedal. „Vojna problémy nerieši... Naopak, znásobuje ich a spôsobuje hlboké rany v histórii národov - rany, ktorých zahojenie trvá niekoľko generácií. Žiadne vojenské víťazstvo nemôže vynahradiť bolesť matky, strach dieťaťa či ukradnutú budúcnosť,“ upozornil Lev.

Na záver pápež vyjadril nádej, že rinčanie zbraní utíchne. „Nechajme diplomaciu utíšiť zbrane!... Nechajme národy tvarovať svoju budúcnosť prácou mieru, nie prostredníctvom násilia a krvavých konfliktov!" uzavrel Lev XIV.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Danko: Neutralita sa môže oplatiť, referendum je otázkou času

Líder SNS Andrej Danko a opozičný poslanec z klubu Slovensko, Za ľudí, Kresťanská únia Gábor Grendel majú odlišné postoje k americkým útokom na iránske jadrové zariadenia.

Danko v relácii STVR O päť minút dvanásť povedal, že je zdesený z vývoja situácie, pričom upozornil na nedostatok relevantných informácií, ktoré by umožnili zhodnotiť skutočné riziko vychádzajúce z Iránu. Podľa neho by sa mali európske štáty zamyslieť nad svojou účasťou či spoluzodpovednosťou na americkej akcii.

Grendel reagoval zmierlivejšie, no varoval pred pokrokom iránskeho jadrového programu a vyjadril podozrenie, že Teherán podporuje medzinárodný terorizmus vrátane Hamasu. Zároveň má nádej, že svet sa nenachádza na prahu globálnej vojny. Kritizoval predsedu vlády Roberta Fica, pretože v minulosti označil Donalda Trumpa za prezidenta mieru, čo aktuálnymi krokmi americký prezident podľa Grendela vyvrátil.

Danko odmietol požiadavku navýšenia obranných výdavkov Slovenska na 5 percent HDP, ktorú považuje za neprimeranú. Podľa neho prezident nemá mandát ani schválené uznesenie vlády, aby takýto postoj prezentoval na samite NATO v Haagu. Upozornil na potrebu zodpovedného prístupu k obrane, ktorý by zohľadnil ekonomickú realitu krajiny.

Grendel súhlasil, že nie každá krajina si môže dovoliť rovnaké výdavky, zdôraznil však potrebu posilnenia obranyschopnosti SR. Kritizoval premiéra Fica za to, že zatiaľ nekomunikoval s partnermi v NATO o konkrétnych predstavách Slovenska v tejto oblasti.

Predseda SNS otvoril tému možnej neutrality Slovenska, pričom varoval, že výdavky na obranu rastú do takej miery, že neutralita sa môže javiť ako výhodnejšia alternatíva. Kritizoval silnú závislosť Európy od Spojených štátov a ich zbrojárskeho priemyslu. Naznačil, že otázka referenda o odchode z NATO môže byť čoskoro aktuálna. Podľa neho by Európa mala hľadať vlastnú cestu k bezpečnosti.

Jeho náprotivok Grendel reagoval pripomenutím, že slovenské stíhačky F-16 sú závislé od amerických systémov, čo podľa neho ukazuje na realitu vojenskej integrácie. Členstvo v NATO označil za strategickú výhodu a Dankove výroky za zástupné témy na odpútanie pozornosti.

Šéf SNS ostro kritizoval EÚ, ktorú už skôr prirovnal k „žaláru národov“. Podľa neho nie je podstatné, kto na Slovensko prináša investície, ale kto z nich reálne profituje. Grendel naopak zdôraznil, že členstvo v EÚ nemá pre Slovensko žiadnu reálnu alternatívu. Uviedol, že výhody plynúce z členstva jednoznačne prevyšujú potenciálne negatíva.

K debatám o zmene politického systému Danko povedal, že si vie predstaviť vytvorenie bloku strán, ktoré by boli schopné vo voľbách získať spolu aspoň 40 percent. Otázku, či by bol ochotný spojiť kandidátku s hnutím Republika okomentoval tak, že sa o tom bude rozprávať pol roka pred voľbami.

(mja)

Minúta  |  

Colný spor s USA stojí Nemecko denne milióny, varuje ministerka

Nemecko denne prichádza o milióny eur v dôsledku prebiehajúceho colného sporu so Spojenými štátmi, varovala nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reicheová počas návštevy vo Washingtone.

Upozornila, že viac ako 6-tisíc nemeckých firiem má výrobné závody po celých USA, kde zamestnávajú vyše 900-tisíc ľudí. Cieľom jej cesty bolo podporiť rokovania EÚ a USA o zmiernení colných bariér.

Ministerka sa stretla s viacerými americkými predstaviteľmi vrátane ministrov financií a obchodu. Obchodné napätie rozpútal prezident Donald Trump, keď zaviedol 25-percentné clá na oceľ, hliník a automobily z EÚ a hrozil aj recipročnými clami.

Po rozruchu na trhoch boli niektoré opatrenia odložené do 9. júla, čím vznikol priestor pre ďalšie rokovania. EÚ zároveň pohrozila odvetnými clami až do výšky 50 percent.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Iránsky minister ide za Putinom, vyzýva OSN na reakciu

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí oznámil, že sa v pondelok stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pričom pôjde o vážne konzultácie v súvislosti s útokmi USA na iránske jadrové zariadenia.

Schôdzka prichádza deň po tom, čo Spojené štáty pod vedením prezidenta Trumpa zaútočili na tri objekty v Iráne.

Arákčí tieto útoky ostro odsúdil, Trumpa označil za tyrana a tvrdil, že zradil nielen Irán, ale aj svojich vlastných voličov.

Zároveň varoval, že medzinárodné mlčanie môže viesť k bezprecedentnému chaosu. Zopakoval výzvu, aby sa situáciou zaoberala Bezpečnostná rada OSN. Rusko nazval dlhoročným priateľom Iránu a zdôraznil, že Teherán Moskvu pravidelne informoval o priebehu rozhovorov s USA.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.