Preskočiť na obsah
  |  

Izrael naznačuje spoluprácu s iránskou opozíciou, zmenu režimu popiera

Izraelský minister pre Jeruzalem a kultúrne dedičstvo Amichaj Elijahu naznačil, že Izrael spolupracuje s iránskymi disidentmi, čo vyvolalo otázky, či cieľom izraelskej operácie proti Iránu nie je aj zvrhnutie režimu ajatolláha Chameneího.

Oficiálne však izraelská vláda popiera, že by zmena režimu bola jej zámerom. Hovorca vlády David Mencer zdôraznil, že cieľom zostáva zničenie iránskeho jadrového programu a vývoja balistických rakiet, hoci pád režimu by bol podľa neho „vítaným vedľajším produktom“.

Špekulácie o širších zámeroch posilnili aj pondelkové izraelské útoky na väznicu Evín v Teheráne, kde sú zadržiavaní politickí väzni, a na objekty bezpečnostných služieb. Minister obrany Jisrael Kac označil tieto ciele za súčasť „agentúr vládnych represií“.

Americký prezident Donald Trump na sociálnej sieti vyhlásil, že ak súčasný režim nie je schopný „urobiť Irán opäť veľkým“, zmena režimu by bola možným riešením.

(tasr, mja)

  |  

EÚ chce chrániť farmárov, rokuje o obchode s USA či Ukrajinou

Rada EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov (Agrifish) rokovala v Luxemburgu o kľúčových obchodných otázkach, ktoré ovplyvňujú poľnohospodárstvo v Únii. Ministri sa zhodli na potrebe jasných zásad pre obchodné vzťahy s tretími krajinami, pričom zdôraznili dôležitosť diverzifikácie obchodu a zároveň ochrany citlivých trhov.

V súvislosti s novou americkou colnou politikou žiadajú obojstranne výhodnú dohodu, ktorá neohrozí potravinovú bezpečnosť. Ministri podporili aj ďalšie posilňovanie spolupráce s Ukrajinou, pričom chcú chrániť konkurencieschopnosť európskych farmárov.

Zazneli aj výzvy na obmedzenie dovozu z Ruska a Bieloruska, najmä v oblasti rybolovu. Diskutovalo sa aj o dohode s krajinami Mercosuru a potrebe finančnej kompenzácie pre postihnutých farmárov.

Pozitívne prijaté boli návrhy na zjednodušenie pravidiel pre farmárov, vrátane zníženia byrokracie a väčšej flexibility v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

(tasr, mja)

  |  

Sýria zadržala podozrivých z útoku v Damasku, vinníkov chce potrestať

Sýrske bezpečnostné zložky zadržali niekoľko podozrivých v súvislosti s nedeľňajším samovražedným útokom v pravoslávnom chráme svätého Eliáša v Damasku, pri ktorom zahynulo 25 ľudí a 63 utrpelo zranenia.

Podľa sýrskych úradov bol útočníkom člen teroristickej organizácie Islamský štát (IS). Minister vnútra Anás Chatáb uviedol, že bezpečnostná operácia zameraná na bunky napojené na IS prebehla neďaleko Damasku.

Útok, ktorý bol prvým podobným incidentom v Damasku od decembrového zvrhnutia prezidenta Asada islamistami, zvyšuje napätie v krajine sužovanej sektárskym násilím. Dočasný prezident Ahmad Šara prisľúbil potrestanie vinníkov a vyzval na jednotu.

Útok odsúdilo aj medzinárodné spoločenstvo, vrátane tureckého prezidenta Erdogana, ktorý sľúbil podporu sýrskej vláde v boji proti terorizmu a varoval pred návratom Sýrie do chaosu.

(tasr, mja)

  |  

Bahrajn, Irak a Kuvajt uzavreli vzdušný priestor po útokoch Iránu

Bahrajn, Kuvajt a Irak v pondelok uzavreli svoj vzdušný priestor po iránskych raketových útokoch na americké vojenské základne v Katare a Iraku.

Útoky zasiahli najmä základňu al-Udajd v Katare, ktorá je najväčšou americkou základňou na Blízkom východe, a základňu Ajn al-Asad v Iraku. Katarské úrady hlásili zachytenie rakiet bez obetí, čo potvrdili aj USA.

Podľa agentúry Reuters Irán vopred varoval Katar, aby minimalizoval obete, čo má naznačovať snahu Teheránu o deeskaláciu napätia po víkendových amerických náletoch na iránske jadrové zariadenia.

Irán uviedol, že na základňu v Katare vypálil šesť rakiet a útok bol odpoveďou úmernou počtu amerických bômb. Bahrajn, v ktorom sídli piata flotila amerického námorníctva, už pred útokmi nariadil zamestnancom veľvyslanectva prácu z domu. Uzavretie vzdušného priestoru v regióne má preventívny charakter.

(tasr, mja)

  |  

Vo Vancouveri otvorili kliniku na eutanáziu v areáli katolíckej nemocnice

V kanadskom Vancouveri začala plne fungovať vládou nariadená eutanázia na klinike, ktorá sa nachádza v areáli katolíckej nemocnice Svätého Pavla. Spravuje ju organizácia Providence Health Care pod záštitou Arcidiecézy vo Vancouveri, informuje Catholic News Agency.

Aj keď katolícka nemocnica dlhodobo presadzuje politiku ochrany života a odmieta vykonávať potraty či eutanáziu, nedokázala zabrániť zriadeniu samostatného MAID (medical aid in dying - medicínska pomoc pri zomieraní) zariadenia na svojom pozemku. Klinka s názvom „Shoreline Space“ bola otvorená v januári 2024 po nátlaku aktivistov a médií a nachádza sa vo vnútornom dvore nemocnice.

Vstup pre verejnosť je obmedzený, objekt je zabezpečený kamerami a plotom, bez akéhokoľvek vonkajšieho označenia. Zároveň sa pripravuje výstavba ďalšieho centra eutanázie pri novej nemocnici Svätého Pavla.

Kritici z Euthanasia Prevention Coalition označujú vývoj situácie za smutný a znepokojujúci, keďže sa eutanázia zavádza v bezprostrednej blízkosti zariadení s katolíckym, pro-life zameraním.

(mja)

  |  

Nová rumunská vláda sľubuje zmierniť napätie a riešiť ekonomickú krízu

Rumunský parlament v pondelok schválil novú proeurópsku vládu premiéra Iliu Bolojana, ktorá má ukončiť niekoľkomesačnú politickú nestabilitu v krajine. Tá nastala po tom, čo súd v decembri anuloval výsledky prvého kola prezidentských volieb pre podozrenia z ruského zasahovania do kampane.

V opakovaných májových voľbách zvíťazil proeurópsky kandidát Nicušor Dan, ktorý následne poveril zostavením vlády Bolojana. Ten získal v parlamente podporu 301 poslancov, pričom potrebných bolo 233 hlasov.

Krajne pravicová Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR) hlasovanie bojkotovala. Bolojanova vláda vznikla vďaka koalícii troch prozápadných strán, ktoré chcú zmierniť vnútropolitické napätie, podporovať EÚ a NATO a riešiť rekordný rozpočtový deficit Rumunska, ktorý dosiahol 9,3 percenta HDP.

Bolojan varoval, že na stabilizáciu verejných financií budú potrebné aj nepopulárne opatrenia, vrátane škrtov a zvyšovania daní.

(tasr, mja)