Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA chcú škrtať programy vyšetrovania vojnových zločinov vrátane Ukrajiny

Administratíva prezidenta Trumpa zvažuje ukončiť financovania takmer 20 medzinárodných programov zameraných na vyšetrovanie vojnových zločinov a presadzovanie spravodlivosti.

Odporúčanie Úradu pre riadenie a rozpočet (OMB), ktoré zatiaľ nie je záväzné, sa dotýka aj Ukrajiny, kde sa tieto programy venujú dokumentácii ruských činov a podpore miestnych vyšetrovateľov.

Medzi dotknutými projektmi je aj práca v Iraku, Nepále, Srí Lanke, Kolumbii, Bielorusku, Sudáne, Južnom Sudáne, Afganistane či Gambii.

Kým minister zahraničia Marco Rubio sa môže voči odporúčaniu OMB odvolať, podľa viacerých zdrojov je šanca na záchranu programov nízka.

Obavy vyvoláva aj skutočnosť, že mnohé z týchto iniciatív nemajú v súčasnosti riadne vedenie, keďže personálne škrty zasiahli aj Americkú agentúru pre medzinárodný rozvoj.

Zrušenie podpory by mohlo výrazne oslabiť snahy o potrestanie vojnových zločinov v krajinách ako Ukrajina, Mjanmarsko, Sýria či Sudán. Kritici to považujú za ďalší dôkaz, že administratíva Spojených štátov ustupuje od dlhoročného záväzku podporovať ľudské práva a právny štát vo svete.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zákaz Pridu v Budapešti a alternatívne podujatie. Orbán varuje pred následkami

Maďarský premiér Viktor Orbán varoval, že organizácia a účasť na zakázanom "pochode hrdosti" v Budapešti môže mať právne dôsledky. Zdôraznil, že Maďarsko je "civilizovaná krajina", no každý musí dodržiavať zákony.

Maďarská polícia pochod, ktorý sa má uskutočniť 28. júna, zakázala. Odvolala sa na ochranu detí a novelu legislatívy o zhromažďovaní, ktorá zakazuje propagáciu neheterosexuálneho životného štýlu.

Starosta Budapešti Gergely Karácsony napriek tomu oznámil, že mesto zorganizuje alternatívne podujatie Budapest Pride Freedom v spolupráci s občianskymi združeniami. Konať sa bude pri príležitosti Dňa nezávislosti Maďarska.

Organizátori aj účastníci plánujú pokračovať v prejave podpory LGBTQ+ komunite. Na podujatie má pricestovať aj viac ako 70 europoslancov a eurokomisárka Hadja Lahbibová.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzvala maďarské úrady, aby pochod umožnili, a pripomenula, že rovnosť a nediskriminácia sú základnými hodnotami Únie.

Maďarský najvyšší súd potvrdil policajný zákaz pre Pride, ktorý sa v Budapešti koná 30 rokov, ako zákonný. Organizátori sa však môžu obrátiť na Súdny dvor EÚ.

(reuters, max)

Minúta  |  

Územný plán Košíc po 50 rokoch menia. Zelené mesto, podpora električiek i peších

Košice budú mať od 1. septembra nový územný plán. Mestské zastupiteľstvo ho vo štvrtok jednomyseľne schválilo ako strategický dokument, ktorý nastavuje pravidlá pre ďalší rozvoj mesta – od bývania cez dopravu až po ochranu životného prostredia. Nahradí plán starý takmer 50 rokov.

Nový dokument prináša výrazné zmeny: zvyšuje podiel zelene o polovicu, obmedzuje rozširovanie zastavaného územia na úkor prírody a kladie dôraz na využitie existujúcich nevyužitých plôch.

Zároveň rozširuje možnosti dopravnej infraštruktúry, podporuje cyklodopravu a peší pohyb. Počíta aj s priestorom pre nové električkové trate, napríklad na Sídlisku Ťahanovce.

Na tvorbe plánu sa viac ako desať rokov podieľal tím Útvaru hlavného architekta spolu s domácimi i zahraničnými odborníkmi a zapojila sa aj verejnosť.

Primátor Jaroslav Polaček označil dokument za základ modernej a ekologickej vízie mesta. Hlavný architekt Petr Kropp hovorí o historickom míľniku pre budúci rozvoj metropoly východu.

Občania a investori budú mať do dokumentu prístup online. Rozhodnutia začaté do 31. augusta sa však ešte budú riešiť podľa starého územného plánu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Výsledok volieb v Poľsku je neistý, najvyšší súd preveruje desiatky tisíc sťažností

Po poľských prezidentských voľbách, ktoré 1. júna tesne vyhral kandidát pravice Karol Nawrocki, zaplavil Najvyšší súd rekordný počet volebných sťažností – až zhruba 56-tisíc.

Predsedníčka súdu Malgorzata Manowská informovala, že väčšina podaní je totožná a vychádza z predpripravených vzorov, ktoré šírili priaznivci porazeného kandidáta Rafala Trzaskowského z Občianskej koalície. Ten získal 49,1 percenta, zatiaľ čo Nawrocki 50,9 percenta hlasov.

Autormi šablón boli aj politici, napríklad poslanec Roman Giertych. V sťažnostiach sa objavujú obvinenia z manipulácie s hlasmi a ich údajného prerozdelenia v prospech víťaza. Manowská však tieto aktivity ostro kritizovala ako "nezodpovedné".

Minister spravodlivosti Adam Bodnar požiadal o prešetrenie 32-tisíc lístkov z takmer 1 500 volebných miestností, pričom niektoré z nich sa už prepočítavajú. Rozhodnutie o platnosti výsledkov musí padnúť do 2. júla.

Dôveryhodnosť súdu pritom sama čelí pochybnostiam – Manowskej vymenovanie za predsedníčku v roku 2020 sprevádzali politické kontroverzie. Niektorí právnici tvrdia, že bolo politicky motivované, keďže ju podporovala PiS, vo vláde ktorej aj predtým pôsobila ako štátna tajomníčka.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Známa spoločnosť povolila externé platby v App Store, no vývojári si priplatia

Apple oznámil zmeny pravidiel pre App Store v Európskej únii po tlaku Bruselu. Vývojári budú môcť po novom presmerovať používateľov na externé platobné systémy, no úplnej slobode sa nevyhnú – Apple si aj tak ponechá poplatky.

Pri platbách mimo App Store sa budú pohybovať medzi päť až 15 percent, pričom pri nákupoch cez samotný obchod pôjde o 20 percent, respektíve 13 percent pre malé podniky.

Spoločnosť tvrdí, že tak reaguje na požiadavky Európskej komisie v rámci nariadenia o digitálnych trhoch (DMA), aby sa vyhla ďalším sankciám.

Eurokomisia reagovala, že teraz preskúma zmeny spoločnosti Apple z hľadiska súladu s DMA: "V rámci tohto posúdenia považujeme za obzvlášť dôležité získať názory prevádzkovateľov trhu a zainteresovaných tretích strán pred rozhodnutím o ďalších krokoch."

Doteraz už Apple zaplatil ako sankciu 500 miliónov eur, v prípade neplnenia pravidiel naďalej mu hrozia denné poplatky až do výšky 50 miliónov eur. A aj keď spoločnosť zmeny zavádza, s pôvodným rozhodnutím Komisie nesúhlasí a plánuje sa odvolať.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prvá poprava v Japonsku po troch rokoch. Obesili vraha z Twitteru, zabil osem žien

Japonsko po takmer troch rokoch vykonalo prvý trest smrti. Popravili 33-ročného Takahiro Shiraishia, známeho ako "twitterový vrah". Ten v roku 2017 brutálne zavraždil deväť ľudí, vrátane ôsmich žien.

Svoje obete kontaktoval cez sociálne siete, pozýval ich do svojho bytu a následne ich uškrtil a rozkúskoval. Jeho čin šokoval krajinu svojou brutalitou a spôsobom zneužitia sily internetu.

Rozhodnutie o poprave obesením podpísal minister spravodlivosti Keisuke Suzuki, ktorý zdôraznil, že Shiraishiho motívy boli "extrémne sebecké" a jeho skutky vyvolali veľký spoločenský nepokoj. Ide o prvú popravu od júla 2022 a zároveň prvú pod vládou premiéra Šigeru Išiba.

Trest smrti je v Japonsku naďalej kontroverznou témou. Krajina je jednou z mála vyspelých demokracií, ktoré si ho zachovali.

Väzni bývajú o poprave informovaní len niekoľko hodín vopred, čo opakovane kritizujú ľudskoprávne organizácie pre nadmerný psychický tlak. V súčasnosti je v Japonsku 105 väzňov odsúdených na smrť.

Suzuki trvá na zachovaní trestu smrti s argumentom, že spoločnosť ešte nie je pripravená na jeho zrušenie, najmä pri extrémne násilných činoch.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.