Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pellegrini vracia zákon o podpore okresov do parlamentu

Prezident Peter Pellegrini vetoval zákon o podpore prioritných okresov a vrátil ho späť do parlamentu na opätovné prerokovanie.

Dôvodom sú takzvané „prílepky“ – dodatky, ktoré s pôvodným návrhom nesúvisia a podľa prezidenta môžu byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Kancelária hlavy štátu upozornila, že takto pridané ustanovenia ohrozujú ústavnosť legislatívneho procesu, a preto Pellegrini navrhol ich úplné vypustenie.

Zákon má pomáhať regiónom, ktoré dlhodobo čelia vyššej nezamestnanosti či nižšej životnej úrovni, no spor o jeho formu môže jeho účinnosť oddialiť.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Kaliňák obhajuje cenu novej nemocnice v Prešove. KDH žiada zrušiť tender

Minister obrany Robert Kaliňák označil cenu za výstavbu vojenskej nemocnice v Prešove za relatívne uspokojivú.

Konzorcium BEKOR predložilo víťaznú ponuku vo výške 451 miliónov eur bez DPH, pričom predpokladaná hodnota zákazky bola 360 miliónov.

Kaliňák pripomína, že projekt prešiel viacerými zmenami – upravil sa urgentný príjem, zvýšil počet poschodí a rozšíril sa parkovací dom o 20-tisíc m². Dodal, že pôvodné plány už nezodpovedali aktuálnym potrebám nemocnice.

Opozičné KDH však žiada tender zrušiť, keďže cena prekročila pôvodný rozpočet. Nová nemocnica má mať 1 009 lôžok s možnosťou rozšírenia na 1 200 a byť dokončená do roku 2027.

Z plánu obnovy pôjde na projekt 195 miliónov eur, zvyšok pokryje rozpočet rezortu obrany.

Hoci výška investície vyvoláva spory, vláda ju považuje za strategickú.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Izrael útočí na juh Libanonu, cieľom boli bunkre Hizballáhu

Izraelské letectvo v piatok uskutočnilo rozsiahle nálety na horské oblasti nad juholibanonským mestom Nabatíja, pričom cieľom boli podzemné zariadenia militantného hnutia Hizballáh. 

Podľa izraelskej armády išlo o lokalitu v oblasti Mount Shuqayf (Ali Al-Taher), ktorú Hizballáh využíval na riadenie paľby a obranné operácie.

Miesto bolo už v minulosti vyradené z prevádzky izraelskými útokmi, no armáda tvrdí, že Hizballáh sa ho pokúšal obnoviť, čo považuje za jasné porušenie dohôd medzi Izraelom a Libanonom.

Nálety prebehli v dvoch vlnách a boli použité protibunkrové bomby. 

Podľa miestnych médií a svedkov zaznamenali v oblasti silné výbuchy, ktoré vyvolali paniku medzi obyvateľmi. 

Informácie o obetiach alebo materiálnych škodách zatiaľ nie sú k dispozícii.

Izrael pokračuje v leteckých útokoch na juh Libanonu aj napriek prímeriu z novembra 2024, ktoré ukončilo 14 mesiacov bojov s Hizballáhom.

Podľa izraelskej armády je cieľom eliminovať akékoľvek pokusy Hizballáhu obnoviť vojenskú infraštruktúru, ktorá by mohla ohroziť Izrael. 

Piatkové útoky boli podľa viacerých zdrojov jedny z najintenzívnejších od uzavretia prímeria.

(tasr, red)

Minúta  |  

Šaško: Opatrenia pre zdravotnícky personál pôjdu na vládu do konca roka

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) plánuje do konca roka predložiť vláde novú stratégiu ľudských zdrojov v zdravotníctve na obdobie 15 rokov. 

Dokument má byť apolitický a vzniká v spolupráci s odborníkmi, štátnymi tajomníkmi aj zástupcami zdravotníckeho personálu.

Cieľom stratégie je zvýšiť počet pracovníkov v zdravotníctve, posilniť spoločenský kredit zdravotníckeho povolania, motivovať odborníkov zostať pracovať na Slovensku, zlepšiť regionálne pokrytie a vytvoriť podmienky na lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života zdravotníkov.

Prvé dve časti materiálu už opisujú aktuálny a želaný stav v sektore. Na ďalších častiach, ktoré prinesú konkrétne opatrenia na zlepšenie situácie, rezort ešte pracuje a plánuje ich verejne diskutovať so všetkými zainteresovanými stranami. 

Šaško zdôraznil, že ide o dlhodobý dokument, ktorý by mal presahovať niekoľko volebných období a byť výsledkom širokého konsenzu.

Stratégia má tiež podporiť stabilizáciu nemocníc, efektívnejšie financovanie a vytvoriť udržateľné pracovné prostredie pre zdravotníkov. 

Minister avizoval, že návrh bude predstavený v najbližších mesiacoch a následne podrobený odbornej aj politickej diskusii.

(tasr, red)

Minúta  |  

Nemecký parlament obmedzuje právo na príchod rodín migrantov

Nemecký Spolkový snem v piatok schválil zákon, ktorý na dva roky pozastavuje právo na príchod rodinných príslušníkov utečencov s obmedzeným ochranným štatútom. 

Ide o ďalší krok vlády kancelára Friedricha Merza v sprísňovaní imigračnej politiky a reakciu na rastúci tlak na integračné a sociálne služby v krajine. 

Zákon sa týka približne 388-tisíc utečencov, ktorí nemajú plný azyl, ale v Nemecku môžu zostať z dôvodu hrozby mučenia či trestu smrti v krajine pôvodu.

Minister vnútra Alexander Dobrindt zdôraznil, že opatrenie má znížiť príťažlivosť Nemecka pre nelegálnu migráciu a obmedziť činnosť prevádzačov, keďže rodinné väzby boli doteraz významným motívom pre ďalšie príchody. 

Každoročne by tak malo prísť do krajiny o 12-tisíc ľudí menej. 

Výnimky zo zákazu sú možné len v komplikovaných prípadoch, napríklad pri akútnej potrebe lekárskej starostlivosti.

Opatrenie čelí kritike zo strany humanitárnych organizácií a časti opozície, podľa ktorých rodinné zjednotenie výrazne napomáha integrácii utečencov do spoločnosti. 

Pred hlasovaním sa pred Bundestagom konali protesty. 

Zákon ešte musí potvrdiť horná komora parlamentu, čo sa očakáva v júli.

(tasr, red)

Minúta  |  

Analytici spochybňujú návrh na zníženie financovania neštátnych škôl

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) kritizuje tvrdenia Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR o návrhu na zníženie normatívneho financovania pre neštátne školy o 20 percent.

Analytik INESS Róbert Chovanculiak upozorňuje, že tieto tvrdenia nezodpovedajú realite.

Podľa neho nie je pravda, že súkromné a cirkevné školy spôsobujú slabé výsledky verejných škôl ani že poplatky umožňujú neštátnym školám platiť vyššie mzdy učiteľom a preberať ich verejným školám.

Chovanculiak poukazuje na výsledky celoslovenského testovania deviatakov T9, podľa ktorých sú rozdiely medzi žiakmi verejných a neštátnych škôl minimálne.

Tvrdí, že poplatky v súkromných školách slúžia najmä na financovanie priestorov, ktoré verejným školám hradia obce a mestá, a priemerné mzdy učiteľov sú v oboch typoch škôl takmer rovnaké.

INESS tiež upozorňuje, že nový systém financovania nepomôže deťom zo znevýhodneného prostredia, keďže väčšina neštátnych škôl pôsobí mimo okresov s vysokým podielom rómskej populácie.

Ministerstvo návrh zákona predložilo do pripomienkového konania, pričom zmeny by mohli platiť od septembra 2027.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.