Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hizballáh sa nevzdá zbraní, výzvy Izraela označil za hrozby

Vodca libanonského militantného hnutia Hizballáh Naím Kásim v nedeľu vyhlásil, že jeho organizácia sa nevzdá zbraní napriek rastúcemu medzinárodnému tlaku a izraelským výzvam na jej odzbrojenie.

„Táto hrozba nás nedonúti prijať kapituláciu,“ povedal Kásim počas sviatku Ašura svojim priaznivcom v južnom Bejrúte.

Jeho prejav prišiel krátko pred očakávaným príchodom amerického vyslanca Toma Barracka do Libanonu. Podľa libanonského predstaviteľa má vláda v Bejrúte reagovať na Barrackovu žiadosť o odzbrojenie Hizballáhu podporovaného Iránom najneskôr do konca roka.

Libanonské úrady tvrdia, že podporujú štátny monopol na ozbrojené sily a zasahujú proti vojenskej infraštruktúre Hizballáhu v blízkosti hraníc s Izraelom. Izrael však pokračuje v náletoch, pričom tvrdí, že Bejrút nerobí dosť pre odzbrojenie hnutia.

Dohoda o prímerí predpokladá, že Hizballáh stiahne svojich bojovníkov severne od rieky Litání, zatiaľ čo Izrael mal opustiť celý Libanon, k čomu doposiaľ nedošlo. Kásim prevzal vedenie Hizballáhu na jeseň 2024 po zabití Hasana Nasralláha pri izraelskom útoku.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Britániu najviac ohrozujú islamský a „pravicový“ extrémizmus, vyhlásila Cooperová

Britská ministerka vnútra Yvette Cooperová pred pondelkovým 20. výročím bombových útokov v londýnskej verejnej doprave vyhlásila, že islamský a pravicový extrémizmus predstavujú „najväčšiu hrozbu“ pre bezpečnosť Spojeného kráľovstva. Pripomenula tiež dôležitosť programu Prevent, ktorý sa zameriava na boj proti radikalizácii.

Dňa 7. júla 2005 zabili štyria samovražední atentátnici v londýnskom metre a autobuse 52 ľudí a vyše 770 cestujúcich zranili. Nasledovala séria ďalších pokusov o útoky a v tejto súvislosti polícia nešťastne zastrelila nevinného muža Jeana Charlesa de Menezesa.

Vo svojom článku pre Sunday Mirror Cooperová upozornila, že Spojené kráľovstvo čelí aj ďalším hrozbám: kybernetickým útokom, organizovanému zločinu či aktivitám nepriateľských štátov. Zdôraznila potrebu pripravenosti verejných priestorov na potenciálne útoky.

Nový zákon o terorizme z roku 2025, známy ako Martynov zákon, zaväzuje organizátorov podujatí s účasťou nad 200 osôb pripraviť bezpečnostné opatrenia. Pri väčších podujatiach nad 800 ľudí je potrebné aj využitie technológií, ako sú kamerové systémy a kontroly.

Kampaň za prijatie zákona viedla Figen Murrayová, matka Martyna Hetta, ktorý bol jednou z obetí bombového útoku v Manchester Arene v roku 2017.

(dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Rokovania Izraela a Hamasu sa obnovia, informoval údajne Katar

Medzinárodní sprostredkovatelia oznámili palestínskemu hnutiu Hamas, že nové kolo nepriamych rokovaní o prímerí s Izraelom sa začne v nedeľu v katarskej metropole Dauha. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na palestínskeho predstaviteľa oboznámeného s priebehom príprav.

„Sprostredkovatelia informovali Hamas, že dnes, v nedeľu, sa v Dauhe začne nové kolo nepriamych rokovaní medzi Hamasom a Izraelom,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ blízky hnutiu. Zatiaľ nebolo zverejnené, aké delegácie sa rokovaní zúčastnia ani aké konkrétne body budú na programe.

Rokovania sprostredkovávajú Katar, Egypt a Spojené štáty s cieľom ukončiť vojnu v Pásme Gazy, ktorá vypukla po útoku Hamasu na juh Izraela v októbri 2023. Predošlé kolá rokovaní zatiaľ nepriniesli trvalý výsledok. Aktuálne úsilie sa zameriava najmä na dosiahnutie dočasného prímeria a výmenu izraelských rukojemníkov za palestínskych väzňov.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Rusko hlási dobytie dvoch ukrajinských obcí a útok na leteckú základňu

Ruské ozbrojené sily získali kontrolu nad obcami Sobolivka v Charkovskej oblasti a Piddubne v Doneckej oblasti. V nedeľu to oznámilo ruské ministerstvo obrany.

Podľa agentúry Interfax ruská armáda zároveň podnikla útok na ukrajinskú leteckú základňu a zariadenie na výrobu komponentov pre diaľkovo riadené drony, ako aj na sklady munície. Bližšie podrobnosti o rozsahu škôd alebo o obetiach ruské zdroje neuviedli.

Ukrajinské úrady sa k týmto tvrdeniam zatiaľ oficiálne nevyjadrili. Ruské sily sa v posledných týždňoch snažia využiť svoju početnú prevahu a pokračujú v postupnom prenikaní do východných oblastí Ukrajiny. Nedávno sa tiež objavila správa o „stopercentnom“ dobytí Luhanskej oblasti, ktoré však ani jedna strana nepotvrdila.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Juhokórejskí prokurátori žiadajú zadržanie exprezidenta Juna

Špeciálna prokuratúra v Južnej Kórei v nedeľu podala žiadosť o zadržanie bývalého prezidenta Jun Sok-jola v súvislosti s podozreniami z pokusu o vzburu a zneužitia právomoci pri vyhlásení stanného práva v decembri minulého roka. Informoval o tom úrad špeciálneho prokurátora.

Vyšetrovanie sa sústreďuje na udalosť z 3. decembra 2024, keď Jun vyhlásil stanné právo, ktoré však parlament po približne šiestich hodinách zrušil. Poslanci museli vtedy doslova preliezať múry parlamentu, aby sa dostali cez kordóny bezpečnostných síl a mohli hlasovať.

„Žiadosť o zadržanie sa týka obvinení zo zneužitia právomoci a marenia spravodlivosti,“ uvádza sa v stanovisku prokuratúry. Jun bol v sobotu predvolaný na niekoľkohodinový výsluch.

Tím jeho právnikov reagoval vyhlásením, že obvinenia sú nepodložené a že sa plánujú pred súdom brániť. „Žiadosť o zatykač považujeme za neodôvodnenú,“ uviedli Junovi právni zástupcovia.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Trump zvoľnil v otázke migrácie. Výnimky by sa týkali len farmárov

Americký prezident Donald Trump počas návštevy štátu Iowa naznačil, že farmárski a pohostinskí pracovníci bez platných dokladov by mohli zostať v USA, ak sa za nich zaručia ich zamestnávatelia.

„Farmári ich poznajú, pracujú pre nich roky, veľmi tvrdo. Ak sa za nich farmár zaručí, mali by sme im umožniť zostať,“ vyhlásil Trump vo štvrtok večer. Dodal, že o výnimke diskutuje s ministerkou vnútornej bezpečnosti Kristi Noemovou a pripravuje sa aj legislatíva.

V administratíve však vládne rozpor – ministerka poľnohospodárstva Brooke Rollinsová tlačí na výnimky, zatiaľ čo imigračný poradca Stephen Miller je proti akýmkoľvek ústupkom. Napriek tomu sa Trump momentálne zdá byť naklonený poľnohospodárskemu sektoru.

Odhady hovoria, že v USA pracuje približne 283-tisíc farmárskych robotníkov bez dokladov, najmä z Mexika a strednej Ameriky. Prísne imigračné opatrenia už spôsobili ich nedostatok, čo vedie k zvyšovaniu cien potravín. Výpadok pracovnej sily pociťuje aj pohostinstvo vrátane Trumpovho rezortu Mar-a-Lago, ktorý v roku 2023 žiadal o 136 víz pre zahraničných pracovníkov.

Niektorí pozorovatelia tento zvrat očakávali. Veľkí poľnohospodári na juhu USA sú v maximálnej miere podporovateľmi, ak nie rovno členmi Republikánskej strany. Ich podpora sa tak viaže na ich hospodárske úspechy, ktoré im Trump touto výnimkou môže zaručiť.

(telegraph, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.