Preskočiť na obsah
  |  

Trump označil Muskove zakladanie novej strany za smiešne

„Myslím, že je to smiešne zakladať tretiu stranu. Máme obrovský úspech s Republikánskou stranou. Demokrati stratili smer, ale vždy to bol systém dvoch strán a myslím, že vytvorenie tretej strany len spôsobí zmätok,“ povedal Trump novinárom pred nástupom na palubu lietadla Air Force One.

„Tretie strany nikdy nefungovali, takže nech sa s tým zabáva, ale myslím, že je to smiešne,“ dodal.

Musk v sobotu oznámil založenie novej politickej strany s názov Amerika. Urobil tak deň po tom, čo Trump podpísal zákon o daňových škrtoch a výdavkoch, proti ktorému Musk ostro vystupoval.

Miliardár pritom vynaložil stovky miliónov dolárov na kampaň za znovuzvolenie Trumpa na post amerického prezidenta. Ten šéfa spoločností Tesla a SpaceX v januári postavil do čela Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE), aby spolu so svojím tímom znížil vládne výdavky a zrušil rôzne americké agentúry.

Z vedenia DOGE sa Musk stiahol v máji. V nasledujúcom mesiaci potom prerástol jeho blízky vzťah s Trumpom do sporu, v ktorom si obaja vymenili viacero kritických odkazov. Trump začiatkom tohto týždňa pohrozil, že zastaví dotácie, ktoré Muskove spoločnosti dostávajú od federálnej vlády.

(tasr, est)

  |  

Macron, Meloniová a Merz žiadajú EÚ o podporu konkurencieschopnosti

Lídri Talianska, Francúzska a Nemecka pripravujú list predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej, v ktorom budú žiadať konkrétne kroky na podporu investícií v celej Európskej únii a pomoc automobilovému sektoru.

Emmanuel Macron, Giorgia Meloniová a Friedrich Merz sa podľa talianskeho denníka La Repubblica už dohodli na viacerých bodoch, ktoré plánujú v najbližších týždňoch predstaviť v liste predsedníčke Komisie.

Medzi ich hlavné požiadavky údajne patrí podpora automobilového sektoru pri prechode na technologickú neutralitu prostredníctvom špeciálnych finančných nástrojov. Francúzsko žiada zavedenie stimulov pre elektrické vozidlá, zatiaľ čo Nemecko je v tejto otázke opatrnejšie.

Chcú tiež vyzvať na zvýšenie investícií do inovácií, obrany a vesmírneho sektora, ako aj na snahy o obmedzenie cien energií, napísal taliansky denník. Rovnako nie je jasné, či bude v liste spomenutá aj obchodná dohoda EÚ s blokom Mercosur, ktorý tvoria juhoamerické krajiny.

(tasr, politico, est)

  |  

Reuters: Rokovania o prímerí medzi Izraelom a Hamasom sa skončili bez dohody

Dvaja palestínski predstavitelia oboznámení so situáciou uviedli, že izraelská delegácia nemala dostatočný mandát na dosiahnutie dohody s Hamasom.

Rokovania medzi oboma stranami sa obnovili v nedeľu večer pred plánovanou treťou návštevou izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v Bielom dome od návratu amerického prezidenta Donalda Trumpa v januári tohto roka. 

Netanjahu pred odchodom do Washingtonu vyhlásil, že izraelskí vyjednávači majú jasné pokyny na dosiahnutie prímeria za podmienok, s ktorými Izrael súhlasil.

Diskusie sa podľa zdroja agentúry AFP mali zamerať predovšetkým na mechanizmus uplatnenia prípadnej dohody a výmenu rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy za palestínskych väzňov v izraelských väzniciach.

Rozhovory, ktoré sprostredkúvajú Katar, Egypt a USA, majú viesť k 60-dňovému prímeriu a prepusteniu izraelských rukojemníkov držaných Hamasom.

(tasr, est)

  |  

Lavrov ponúkol sprostredkovanie v spore o iránsky jadrový program

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov sa na summite BRICS stretol so svojím iránskym náprotivkom Abbasom Araqchim, pričom opätovne potvrdil ochotu Moskvy sprostredkovať riešenie sporov okolo iránskeho jadrového programu.

Lavrov ostro odsúdil nedávne útoky Izraela a USA na iránske územie vrátane bombardovania jadrových zariadení pod dohľadom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

Zdôraznil, že všetky otázky okolo iránskeho jadrového programu musia byť riešené diplomaticky. Rusko už skôr navrhlo viaceré iniciatívy vrátane možnosti skladovania iránskeho obohateného uránu na svojom území.

Teherán opakovane popiera záujem o vývoj jadrových zbraní a trvá na práve mierového využívania jadrovej energie.

(reuters, mja)

  |  

Hamas odmieta zodpovednosť za útok na Američanov v Gaze

Hamas odmietol obvinenia amerického ministerstva zahraničia, podľa ktorých mali jeho bojovníci stáť za útokom na amerických pracovníkov pri distribúcii humanitárnej pomoci v Pásme Gazy.

Incident, pri ktorom boli dvaja Američania zranení, sa odohral v sobotu, pričom podľa organizácie Gaza Humanitarian Foundation (GHF) išlo o útok granátom.

Zranení sú bývalí príslušníci špeciálnych síl USA, ktorí pôsobia ako súkromní bezpečnostní pracovníci v službách GHF. Podľa ich zamestnávateľa sa po útoku vyhli odvetnej paľbe, aby neohrozili civilistov.

Hamas vo vyhlásení označil obvinenia za zavádzajúce a tvrdí, že slúžia len ako zámienka na pokračovanie útokov a blokády Gazy.

(reuters, mja)

  |  

BRICS kritizuje útoky na Irán a Trumpove clá, žiada prímerie v Gaze

Lídri krajín BRICS sa na samite v brazílskom Riu ostro postavili voči nedávnym izraelským a americkým útokom na vojenské a jadrové zariadenia v Iráne.

Vo vyhlásení zdôraznili, že tieto akcie porušujú medzinárodné právo, a vyjadrili znepokojenie z útokov na civilnú infraštruktúru.

Skupina zároveň vyzvala na okamžité a bezpodmienečné prímerie v Pásme Gazy a stiahnutie izraelských síl. Kritike čelil aj americký prezident Trump za zavádzanie jednostranných ciel, ktoré podľa BRICS poškodzujú globálny obchod.

Samit zároveň odhalil vnútorné rozpory v skupine – osobne neprišli Putin ani Si Ťin-pching, čo je podľa pozorovateľov rana pre prestíž BRICS a pre ambície Brazílie vystupovať ako významný hráč na svetovej scéne.

(tasr, mja)