Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rubio sa stal terčom AI podvodu, imitátor klamal diplomatov

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio sa stal obeťou sofistikovaného podvodu. Neznámy páchateľ sa zaňho vydával pomocou umelej inteligencie, pričom imitoval jeho hlas aj štýl komunikácie.

Pod falošnou identitou kontaktoval viacerých vládnych predstaviteľov a diplomatov cez aplikácie Telegram a Signal. Využil e-mailovú adresu napodobňujúcu oficiálny kontakt ministerstva zahraničia. Podvodník sa zameral minimálne na troch ministrov zahraničných vecí, jedného guvernéra a člena amerického Kongresu.

Cieľom mohla byť snaha získať prístup k dôverným informáciám. USA situáciu vyšetrujú, pričom zatiaľ nie je známe, kto za útokom stojí. Ministerstvo diplomacie aj FBI varujú pred zneužívaním AI na podvrhy, ktoré môžu ohroziť národnú bezpečnosť.

Trumpova administratíva už predtým čelila bezpečnostným incidentom – vrátane hackerského útoku na Susie Wilesovú a úniku diskusií o Jemene cez aplikáciu Signal.

(tasr, mja)

Minúta  |  

V Gaze sa črtá nové prímerie, Trump aj Hamas hovoria o riešení

Donald Trump sa v utorok vo Washingtone opäť stretne s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, aby rokovali o prímerí v Pásme Gazy. Trump vopred avizoval, že témou bude výlučne Gaza, ktorú označil za tragédiu, ktorú chcú všetky strany vyriešiť.

Rokovania v Katare medzi Izraelom a Hamasom pokračujú, pričom Trumpov emisár Steve Witkoff dúfa, že do konca týždňa dosiahnu dohodu o 60-dňovom prímerí.

To by malo zahŕňať prepustenie rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov. Netanjahu okrem Trumpa absolvoval aj stretnutia s predstaviteľmi amerického Kongresu.

Prímerie sprostredkúvajú USA, Egypt a Katar už od začiatku konfliktu po útoku Hamasu z októbra 2023. Vojna si vyžiadala viacero pokusov o prímerie, no tie boli vždy len dočasné.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Reuters: Ruský exminister bol pred smrťou zapletený do prípadu sprenevery

Bývalý ruský minister dopravy Roman Starovojt, ktorého našli v pondelok mŕtveho niekoľko hodín po jeho odvolaní prezidentom Vladimirom Putinom, bol zapletený do údajnej sprenevery finančných prostriedkov určených na opevnenie ruskej hranice s Ukrajinou v Kurskej oblasti, kde predtým pôsobil ako gubernátor. Tvrdia to podľa agentúry Reuters dva nemenované zdroje.

Zdroje Reuters pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že odvolanie Starovojta sa plánovalo už dlhší čas, pretože ho podozrievali z účasti na sprenevere peňazí, ktoré boli vyčlenené na posilnenie pohraničnej obrany v Kurskej oblasti, kam napokon v auguste minulého roka vpadli ukrajinské jednotky.

O odhalení sprenevery - vrátane nadhodnotenia stavebných nákladov - časti štátnych výdavkov vo výške 19,4 miliardy rubľov (165 miliónov eur) informovala ruská prokuratúra v decembri minulého roka. Starovojtovu účasť na sprenevere podľa ruskej mediálnej skupiny RBK momentálne preverujú ruské úrady.

Ruské médiá predtým uviedli, že výstavba opevnenia hranice stála takmer 15 miliárd rubľov a trvala približne tri roky. Práce sa začali v čase, keď bol Starovojt gubernátorom Kurskej oblasti, teda v rokoch 2019 až 2024. Prokuratúra podľa Reuters tvrdí, že práce neboli dokončené včas a že zmizlo najmenej 3,2 miliardy rubľov (27 miliónov eur).

V rámci vyšetrovania tohto prípadu bol v apríli tohto roku zatknutý a obvinený Starovojtov nástupca vo funkcii gubernátora Alexej Smirnov.

(tasr)
 

Minúta  |  

Le Penová žiada ESĽP, aby zrušil zákaz kandidovať na verejné funkcie

Francúzska pravicová populistka Marine Le Penová požiadala Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) o urýchlené zrušenie predbežného opatrenia uloženého 31. marca súdom prvého stupňa, ktoré jej zakazuje kandidovať najbližších päť rokov na verejnú funkciu. Oznámila to v utorok v Štrasburgu jej strana Národné zhromaždenie (RN).

Parížsky trestný súd uznal líderku francúzskej pravice spolu s ďalšími ôsmimi členmi RN a 12 poslaneckými asistentmi za vinnú zo sprenevery viac ako štyroch miliónov eur z finančných prostriedkov Európskeho parlamentu.

Súd zároveň rozhodol, že Le Penová sa najbližších päť rokov nemôže uchádzať o verejnú funkciu. Práve táto časť verdiktu je považovaná za najkontroverznejšiu. Účinnosť nadobudla okamžite – na rozdiel od trestu štyroch rokov odňatia slobody z toho dvoch nepodmienečne. Le Penová sa proti nemu už odvolala na súde vo Francúzsku.

Najbližšie prezidentské voľby, v ktorých sa Le Penová chystala opäť kandidovať, sú naplánované na rok 2027. Medzičasom však požiadala svojho politického chránenca Jordana Bardellu, aby sa pripravil na kandidatúru pre prípad, že by sama nemohla kandidovať. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa očakáva v lete budúceho roka. Ak by rozsudok zrušil, Le Penová by mohla v roku 2027 štvrtýkrát kandidovať v prezidentských voľbách.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Ukrajina zintenzívni rozhovory s USA o protivzdušnej obrane

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok avizoval, že Ukrajina zintenzívni rozhovory so Spojenými štátmi o dodávkach systémov protivzdušnej obrany. Vyjadril sa tak po tom, čo americký prezident Donald Trump v pondelok večer oznámil, že USA pošlú Ukrajine ďalšie zbrane.

„Dnes som poveril ministra obrany (Rustema Umerova) a veliteľa ukrajinských ozbrojených síl (Olexandra Syrského), aby zintenzívnili kontakty s americkou stranou,“ povedal ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore.

Trump novinárom v Bielom dome povedal, že USA budú musieť poslať Ukrajine viac zbraní - predovšetkým obranných. K tejto zmene postoja USA došlo len necelý týždeň po tom, čo americké ministerstvo obrany ohlásilo pozastavenie dodávok niektorých zbraní Kyjevu. Ukrajinci podľa šéfa Bieleho domu „musia byť schopní brániť sa... voči veľmi, veľmi tvrdým zásahom“ zo strany Ruska.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok uviedol, že posielaním zbraní na Ukrajinu sa iba predlžuje konflikt. AFP konštatuje, že akékoľvek pozastavenie dodávok zbraní predstavuje pre Kyjev vážnu výzvu, keďže Ukrajina je v poslednom období terčom najväčších ruských dronových a raketových útokov počas viac ako tri roky trvajúcej vojny.

(tasr, afp)
        

Minúta  |  

Izrael zasiahol cieľ pri Tripolise, tvrdí, že šlo o kľúčového člena Hamasu

Izraelská armáda zasiahla v utorok cieľ neďaleko libanonského Tripolisu, pričom podľa vlastného vyjadrenia zlikvidovala kľúčového člena Hamasu. Ide o prvý izraelský útok na severe Libanonu od uzavretia prímeria s Hizballáhom v novembri 2024.

Libanonské ministerstvo zdravotníctva uvádza, že pri zásahu zahynuli dvaja ľudia a ďalší traja utrpeli zranenia.

Izrael tvrdí, že útoky smerovali výhradne proti militantom. V ten istý deň izraelská armáda na juhu Libanonu zabila dvoch členov Hizballáhu, vrátane miestneho veliteľa.

Útoky sa udiali v čase prebiehajúcich rokovaní o prímerí medzi Izraelom a Hamasom v katarskej Dauhe. Izrael deklaruje záujem o normalizáciu vzťahov s Libanonom a Sýriou, pričom v krajine aktuálne rokuje aj osobitný americký vyslanec Thomas Barrack.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.