Preskočiť na obsah
  |  

Rokovania USA a Ruska by mohli prebehnúť ešte do konca leta, tvrdí Rjabkov

Rusko a Spojené štáty by mohli už v priebehu leta obnoviť bilaterálne rokovania o vzájomných problémoch. Podľa námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Rjabkova existuje šanca, že k ďalšiemu kolu dialógu dôjde do konca leta.

Oznámil to pre agentúru RIA a dodal, že ešte čaká na podrobnosti o tom, ako sa daná téma riešila počas nedávneho stretnutia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom.

Vyjadrenie naznačuje opatrný optimizmus v snahe o obnovenie komunikačných kanálov medzi Moskvou a Washingtonom, ktoré sú dlhodobo napäté najmä pre konflikt na Ukrajine a jadrové otázky.

Potenciálne rokovania by mohli otvoriť cestu k uvoľneniu napätia a adresovať kľúčové bezpečnostné a politické témy.

(reuters, lipa)

  |  

Útok v Gaze zasiahol aj deti čakajúce na pomoc, zomrelo najmenej 66 ľudí

Najnovší izraelský nálet v Pásme Gazy si vyžiadal najmenej 66 obetí, vrátane ôsmich detí, ktoré stáli v rade pred zdravotníckym zariadením. Útok zasiahol mesto Dajr al-Balah, kde deti čakali na výživové doplnky.

Podľa UNICEF zahynul aj ročný chlapec, ktorého matka utrpela vážne zranenia. Charitatívna organizácia Project Hope uviedla, že obete čakali na pomoc pri liečbe podvýživy a infekcií.

Izrael tvrdí, že cieľom útoku bol člen Hamasu zodpovedný za útok z 7. októbra 2023, a vyjadril ľútosť nad civilnými obeťami.

Ďalšie útoky si vyžiadali obete v utečeneckom tábore Burajdž a pri distribučnom centre v Rafahu.

Od konca mája tak podľa dostupných údajov prišlo o život vyše 600 ľudí. Celkový počet obetí vojny v Gaze podľa miestnych úradov presiahol 57-tisíc.

EÚ a Izrael sa medzitým dohodli na opatreniach na zlepšenie humanitárnej situácie.

(tasr, lipa)

  |  

Trump uvalí 35-percentné clo na Kanadu, zvažuje aj plošné clá pre zvyšok sveta

Donald Trump oznámil, že od 1. augusta USA uvalia 35-percentné clo na dovoz z Kanady, pričom varoval, že sadzba sa môže zvýšiť, ak Ottawa zareaguje odvetou.

Trump zároveň zvažuje plošné 15–20-percentné clá na väčšinu ostatných obchodných partnerov. Opatrenie je súčasťou širšej eskalácie jeho obchodnej politiky, v rámci ktorej už zaviedol clo na meď (50 percent) a cielené clá voči krajinám ako Japonsko či Južná Kórea.

Americký prezident tvrdí, že nie všetky štáty dostanú oficiálne upozornenie, USA podľa neho „nastavujú clá“ globálne. Prekvapivo pritom zasahuje aj spojencov, hoci vzťahy s Kanadou sa podľa AFP v posledných mesiacoch zlepšovali.

Tento krok prichádza len niekoľko týždňov po stretnutiach s kanadským premiérom Markom Carneym vo Washingtone a na samite G7.

(tasr, lipa)

  |  

Rokovania o prímerí v Gaze viaznu, Netanjahu žiada odzbrojenie Hamasu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu potvrdil, že počas plánovaného 60-dňového prímeria v Pásme Gazy je Izrael pripravený rokovať o trvalom ukončení vojny.

Trvá však na tom, že podmienkou musí byť úplná demilitarizácia palestínskeho územia, pričom Hamas má zložiť zbrane a stratiť akúkoľvek vojenskú či politickú moc.

Rokovania o prímerí prebiehajú v katarskej Dauhe a sprostredkovali ich Spojené štáty. Súčasťou návrhu je aj výmena časti rukojemníkov.

Hamas však nesúhlasí s trvalou prítomnosťou izraelskej armády v Gaze a požaduje garancie trvalého mieru a voľný prísun humanitárnej pomoci.

Netanjahu pohrozil, že ak sa podmienky Izraela nepodarí naplniť diplomatickou cestou, bude pokračovať vojenská operácia. Zároveň dodal, že cieľom je dostať z Gazy čo najviac rukojemníkov.

(tasr, lipa)

  |  

Trump po prvýkrát pošle zbrane Ukrajine, cieľom je rýchla obrana

Donald Trump prvýkrát od svojho návratu do Bieleho domu využije prezidentskú právomoc, aby Ukrajine poskytol zbrane zo zásob americkej armády.

Balík by mal mať hodnotu približne 300 miliónov dolárov, pričom sa zvažuje dodávka obranných rakiet Patriot a útočných rakiet stredného doletu.

Trump tým naznačuje zmenený postoj k vojne na Ukrajine, keďže doteraz posielal len zbrane schválené ešte administratívou Joea Bidena.

Americký prezident v pondelok vyhlásil, že Ukrajinci „sa musia byť schopní obrániť“ pred tvrdými útokmi.
Zostáva rozhodnúť, ktoré zbrane konkrétne Washington vyšle, no rozhodnutie sa očakáva čoskoro.

Podľa Reuters má USA k dispozícii ešte takmer 4 miliardy dolárov na podobné dodávky. Pripravovaný balík by mohol obsahovať aj žiadaný systém GMLRS.

(tasr, lipa)

  |  

Ruský útok poškodil nunciatúru Vatikánu v Kyjeve, drony zasiahli areál

Počas nočných útokov Ruska na Kyjev bola poškodená aj budova vatikánskej nunciatúry. Podľa apoštolského nuncia Visvaldasa Kulbokasa explózie poškodili strechu a garáž misie.

Na mieste sa našli úlomky zrejme z dronov, ktoré podľa Kulbokasa krúžili nad areálom.

Rusko v posledných dňoch podniká intenzívne útoky – len v stredu nasadilo vyše 700 dronov, vo štvrtok ich počet dosiahol 400 a k tomu 18 rakiet. Výsledkom štvrtkového útoku sú dve obete na životoch a 26 zranených.

Vatikánski diplomati známi tým, že ostávajú vo svojich postoch aj počas vojnových konfliktov, zatiaľ neoznámili žiadne evakuačné plány.

Kulbokas síce označil situáciu za znepokojujúcu, no vyjadril vďačnosť, že nikomu z personálu sa nič nestalo.

(tasr, lipa)