Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nový Zéland chce do roku 2034 zdvojnásobiť trh s medzinárodným vzdelávaním

Nový Zéland plánuje do roku 2034 zdvojnásobiť hodnotu svojho trhu s medzinárodným vzdelávaním na približne 3,97 miliardy eur.

Kľúčovým nástrojom má byť uvoľnenie pravidiel pre zahraničných študentov, vrátane zvýšenia povoleného pracovného času počas štúdia z 20 na 25 hodín týždenne. Vláda tiež rozšíri pracovné práva pre študentov zapísaných v schválených výmenných a zahraničných programoch.

Tieto opatrenia prichádzajú v čase, keď Austrália a USA prijímajú reštriktívnejšie opatrenia voči zahraničným študentom.

Nový Zéland chce do roku 2034 zvýšiť počet zahraničných študentov zo súčasných 83 700 na 119-tisíc. Opatrenie je súčasťou širšieho plánu oživiť stagnujúcu ekonomiku a pritiahnuť viac investícií.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

Trump plánuje dodať Ukrajine útočné zbrane, tvrdí Axios

Podľa informácií portálu Axios sa americký prezident Donald Trump chystá oznámiť nový plán na vyzbrojenie Ukrajiny útočnými zbraňami. Ak by sa tak stalo, išlo by o zásadný obrat oproti jeho doterajšiemu prístupu, ktorý bol opatrnejší.

Rozhodnutie súvisí s rastúcim sklamaním z ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý podľa Trumpa eskaluje útoky napriek predchádzajúcim vyhláseniam o mieri.

Podľa dvoch zdrojov Axios plán pravdepodobne zahŕňa aj rakety s dlhým doletom, ktoré by mohli zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území, vrátane Moskvy. Ani jeden zo zdrojov však nevedel o konečnom rozhodnutí a Biely dom sa zatiaľ k balíku zbraní nevyjadril.

Agentúra Reuters nevedela informácie nezávisle overiť.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

Najstarší prezident sveta chce ďalej vládnuť, voľby v Kamerune budú v októbri

Kamerunský prezident Paul Biya oznámil, že bude opäť kandidovať v októbrových voľbách. Vo veku 92 rokov tak mieni predĺžiť svoje pôsobenie vo funkcii, ktorú zastáva už od roku 1982.

Oznámenie prichádza po mesiacoch špekulácií o jeho zdravotnom stave, ktoré posilnila jeho dlhá verejná absencia aj fámy o úmrtí.

Biya, najstarší úradujúci prezident sveta, čelí rastúcej opozícii: dvaja bývalí spojenci – Issa Tchiroma Bakary a Bello Bouba Maigari – ohlásili vlastné kandidatúry.

Krajinu zároveň sužujú ozbrojené konflikty v anglofónnych oblastiach, kde separatisti vedú partizánsku vojnu, a útoky teroristickej skupiny Boko Haram.

Prezident napriek obvineniam z korupcie a nízkej účasti v predchádzajúcich voľbách v roku 2018 získal viac ako 71 percent hlasov. Kandidatúry do tohtoročných volieb možno podať do 21. júla.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Únia finišuje 18. sankčný balík, cieľom je oslabiť Putinove príjmy

Európska únia je podľa viacerých diplomatických zdrojov blízko k dohode o 18. balíku sankcií proti Rusku. Kľúčovým prvkom je zníženie cenového stropu na ruskú ropu.

Nový mechanizmus má byť dynamický, vychádzať z priemernej ceny za posledných 22 týždňov mínus 15 percent a prehodnocovať sa každých šesť mesiacov. Aktuálny strop na úrovni 60 dolárov za barel sa považuje za neefektívny vzhľadom na pokles cien ropy.

Hoci Slovensko súhlasí so všeobecným rámcom, stále požaduje technické záruky kvôli obavám z výpadku dodávok plynu.

Tento balík sankcií tiež zakazuje obchodovanie s firmami spojenými s plynovodmi Nord Stream 1 a 2 a bankami obchádzajúcimi obmedzenia. Úplná dohoda sa očakáva pred utorkovým zasadnutím ministrov zahraničných vecí EÚ.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

USA sa chystajú zatvoriť dvere Rusku, tvrdí senátor Graham

Senátor Lindsey Graham, blízky spojenec Donalda Trumpa, avizoval zmenu v americkej politike voči Rusku.

V relácii Face the Nation naznačil, že Trump čoskoro uzavrie diplomatické dvere Moskve, pretože pokusy dostať Putina k rokovaniam zlyhávajú.

Zároveň sľúbil rekordný prísun zbraní pre Ukrajinu a vyhlásil, že Putin sa prerátal, keď sa snažil Trumpa oklamať.

Spolu s demokratickým senátorom Blumenthalom tiež uviedli, že rastie podpora pre použitie zmrazených ruských aktív v prospech Ukrajiny. Obaja senátori sú zároveň autormi návrhu nových sankcií, ktoré by zaviedli extrémne vysoké clá na obchod s Ruskom – až do 500 percent.

Sankcie majú zasiahnuť aj krajiny ako Čína, India či Brazília, ktoré podľa Grahama nepriamo financujú ruskú vojnu nákupom ropy a tovarov.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Sýrski Kurdi po stretnutí s vládou naďalej trvajú na autonómii

Predstavitelia sýrskych Kurdov v nedeľu opätovne vyzvali na vytvorenie takého usporiadania krajiny, ktoré zachová určitú mieru ich de facto autonómie. Uviedli to štyri dni po stretnutí s dočasným prezidentom Sýrie Ahmadom Šarom.

Mazlúm Abdí zo Sýrskych demokratických síl (SDF) so Šarom v stredu rokoval v prítomnosti amerického vyslanca. Predmetom ich diskusie bola najmä dohoda o integrácii kurdských civilných a vojenských inštitúcií do štátnych štruktúr. K dohode v tejto otázke dospeli ešte v marci, avšak jej implementácia viazne pre rozličné postoje oboch strán.

Po stredajšom stretnutí sýrska vláda odmietla „akoukoľvek formu rozdelenia alebo federalizácie“ Sýrie a vyzvala jednotky SDF na začlenenie do sýrskej armády.

V nedeľňajšom vyhlásení kurdské administratíva vyzvala na zavedenie pluralitného demokratického systému, sociálnej spravodlivosti, rodovej rovnosti a prijatie ústavy, ktorá zaručuje práva všetkých zložiek spoločnosti“. Sýrčania podľa nich „desaťročia trpeli v centralizovanom systéme, ktorý monopolizoval moc a bohatstvo, potláčal vôľu miestnych obyvateľov a zatiahol krajinu do mnohých kríz“.

(tasr, afp)
 

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.