Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šefčovič: Únia preferuje s Trumpom dohodu, no musíme byť pripravení

Európska únia sa snaží dosiahnuť dohodu so Spojenými štátmi o nových obchodných podmienkach, no zároveň pripravuje odvetné opatrenia pre prípad, že rokovania zlyhajú.

Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič zdôraznil, že EÚ uprednostňuje dohodu do 1. augusta, ale musí byť pripravená aj na možnosť zavedenia „premyslených a primeraných“ protiopatrení.

Americký prezident Donald Trump totiž oznámil, že od 1. augusta zavádza 30-percentné clo na väčšinu dovozu z Únie, čo môže výrazne narušiť transatlantické dodávateľské reťazce.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová varovala, že takéto clá by poškodili podniky aj spotrebiteľov na oboch stranách Atlantiku. Európska únia preto do začiatku augusta pozastavila vlastné odvetné opatrenia, aby dala šancu rokovaniam.

Dánsky minister zahraničných vecí Lars Lokke Rasmussen vyzval na jednotu v rámci Európskej únie, no zároveň zdôraznil potrebu pripravenosti na všetky možnosti.

(reuters, red)

Minúta  |  

Abbás vyzval Hamas na odovzdanie zbraní a prepustenie rukojemníkov

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyzval hnutie Hamas, aby prepustilo izraelských rukojemníkov a odovzdalo zbrane palestínskej samospráve. Povedal to počas stretnutia s Tonym Blairom v Ammáne, pričom zdôraznil, že Hamas po vojne s Izraelom „nebude vládnuť Pásmu Gazy“.

Abbás zároveň apeloval na prímerie, nerušený prístup humanitárnej pomoci do Gazy a prepustenie palestínskych väzňov z izraelských väzníc. Navrhol, aby kontrolu nad Pásmom Gazy vrátili samospráve, čo však Izrael odmieta.

Prvýkrát verejne odsúdil inváziu Hamasu zo 7. októbra 2023, pri ktorej zahynulo približne 1 200 ľudí a viac než 250 uniesli. V súčasnosti je podľa izraelských údajov nažive asi 20 z pôvodných 251 rukojemníkov.

Abbás opätovne podporil myšlienku vytvorenia dvoch štátov ako riešenie konfliktu a vyzval na usporiadanie medzinárodnej mierovej konferencie v New Yorku, počas ktorej by hľadali politické urovnanie krízy.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Slovenská vláda je právne viazaná podporiť sankcie EÚ proti Rusku, tvrdí SaS

Opozičná strana SaS trvá na tom, že slovenská vláda je od 11. júla právne viazaná podporiť sankcie Európskej únie proti Rusku.

Odvoláva sa na ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády v európskych záležitostiach, ktorý umožňuje pätine poslancov navrhnúť záväzné stanovisko. Ak ho parlament do 14 dní nezmení, automaticky nadobúda účinnosť.

SaS tvrdí, že vláda je povinná toto stanovisko rešpektovať a na najbližšom zasadnutí Rady EÚ hlasovať za prijatie sankcií.

Poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková upozornila, že vláda ignoruje procedúru, ktorú do politiky zaviedol ešte v roku 2023 súčasný premiér Robert Fico (Smer). Podľa nej v minulosti výbor konal včas, aby predišiel právnej neistote, no teraz koalícia nezvolala výbor a nereagovala na návrh opozície.

Premiér Fico a Smer však tvrdia, že návrh opozície nemá právnu legitimitu, a označujú ho za pokus škodiť vláde.

SaS vyzýva Fica a ministra zahraničných vecí Blanára, aby rešpektovali platné stanovisko parlamentu a podporili sankcie voči Rusku.

(tasr, red)

Minúta  |  

Huliak: Znalci potvrdili úmyselné podpálenie domu poslanca Pavla Ľuptáka

Vyšetrovanie potvrdilo, že požiar rodinného domu poslanca Pavla Ľuptáka niekto založil úmyselne. Na sociálnej sieti to vyhlásil predseda Strany vidieka a minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak. Dodal, že k tomuto záveru dospeli znalci na základe dôkladného posudku, ktorý vylúčil technickú poruchu či náhodné vzplanutie.

Ľupták v reakcii uviedol, že sa zastrašiť nenechá a bude vo svojej práci pokračovať aj naďalej. „Podpálenie môjho domu je jasným pokusom o zastrašenie, no my sa nevzdáme a budeme pokračovať v našom úsilí,“ vyjadril sa.

V čase požiaru sa v dome nikto nenachádzal, keďže poslanec aj jeho manželka boli v zahraničí, a preto nedošlo k žiadnym zraneniam. Škodu spôsobenú požiarom predbežne odhadli na 300-tisíc eur.

„Nemôžem sa zbaviť dojmu, že tento požiar súvisel s vtedajšou politickou situáciou a tento podpaľačský útok bol politicky motivovaný,“ vyhlásil Huliak. Tento výrok povedal na margo toho, že požiar sa stal v období, keď spoločne s Ľuptákom odchádzali z poslaneckého klubu SNS.

(red)

Minúta  |  

Na Slovensku chce vzniknúť deväť politických strán, za jednou stojí Zoroslav Kollár

Ministerstvo vnútra SR aktuálne eviduje deväť oznámení o zbere podpisov na vznik nových politických strán. Medzi nimi sú subjekty ako Spoločne, Jilo, Jednotní Slovania, Farmárske hnutie, Dunaj, Košické hnutie 2030, Spoločnosť Slovensko, Právo na pravdu a Roma Východ.

Niektoré majú regionálny charakter – napríklad Košické hnutie 2030, ktoré pripravuje primátor Jaroslav Polaček. V prípade Práva na pravdu ide o iniciatívu právnika Zoroslava Kollára.

Záujemcovia o registráciu musia predložiť 10-tisíc platných podpisov a splniť podmienky zákona o politických stranách.

Aktuálne je na Slovensku registrovaných 54 strán a hnutí, vyše 100 je v procese likvidácie.

(tasr, red)

Minúta  |  

Nebudeme hlasovacím automatom Bruselu na prianie Fialu, oznámil Takáč

Slovensko sa podľa ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer) nenechá zatlačiť do prijatia sankcií voči Rusku len preto, že to žiada český premiér Petr Fiala. Reagoval tak na jeho verejnú výzvu, aby Bratislava prehodnotila svoj odmietavý postoj k novému sankčnému balíku Európskej únie.

Takáč zdôraznil, že pre vládu Roberta Fica (Smer) je prioritou ochrana národných záujmov pred politickými nátlakmi zo zahraničia.

Opozičný poslanec Július Jakab (Hnutie Slovensko) označil Fialovu výzvu za ďalší dôkaz, že Slovensko je posledné, kto blokuje dohodu v Únii.

Kritizoval Fica za to, že ignoruje historické skúsenosti s ruskou dominanciou, pripomenul jeho členstvo v komunistickej strane pred rokom 1989 a zrušenie štátneho sviatku 17. novembra jeho vládou.

Podľa Jakaba tak Fico znovu ukazuje, že nedokáže konať v súlade s európskymi hodnotami a robí Slovensku medzinárodnú hanbu.

(lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.