Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lekár z Berlína údajne vraždil pacientov a zahladzoval stopy požiarmi

V Berlíne sa začal proces s lekárom Johannesom M., obvineným z vraždy 15 pacientov. Muž vo veku 40 rokov údajne medzi rokmi 2021 až 2024 podával obetiam smrtiacu kombináciu sedatív, anestetík a uvoľňovačov svalov.

V niektorých prípadoch vraj následne podpálil ich domy, aby zahladil stopy. Obete – 12 žien a traja muži vo veku od 25 do 94 rokov – navštevoval pod zámienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Na podozrivé úmrtia upozornil kolega z paliatívneho centra v júli 2024, čo spustilo rozsiahle vyšetrovanie. Po zatknutí obžalovaného v auguste počet obetí narastal.

Súd plánuje 35 vypočutí a očakáva sa účasť vyše 150 svedkov.

Príbuzní obetí vystupujú ako skupinoví žalobcovia. Motív obžalovaného zatiaľ nie je známy a ten sa na úvodných pojednávaniach rozhodol nevypovedať.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Geopolitické napätie donútilo leteckú spoločnosť opustiť Abú Zabí

Nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air oznámila, že od 1. septembra 2025 pozastaví všetky svoje lety z medzinárodného letiska Zájed v Abú Zabí.

Dôvodom je zhoršená geopolitická situácia na Blízkom východe, najmä po nedávnej vojne medzi Izraelom a Iránom a útoku na americkú základňu v Katare, čo výrazne ovplyvnilo stabilitu a prevádzkové podmienky v regióne.

Spoločnosť tiež čelí obmedzeniam v dodávateľských reťazcoch a obmedzenému prístupu na trh. Wizz Air už predtým zaznamenal pokles čistého zisku o 41,5 percenta na 213,9 milióna eur, hoci tržby mierne vzrástli.

Letisko v Abú Zabí dlhodobo zaostáva za letiskom v Dubaji, ktoré je najrušnejším na svete.

Wizz Air plánuje presunúť svoje kapacity do regiónov s väčším potenciálom rastu, najmä do strednej a východnej Európy, kde vidí lepšie dlhodobé vyhliadky a stabilitu.

(tasr, red)

Minúta  |  

EÚ a Čína pokračujú v rokovaniach o klíme a obchode

Európska únia sa pripravuje na zintenzívnenie obchodných vzťahov s krajinami ázijsko-tichomorského regiónu v reakcii na hrozbu amerických ciel, ktoré by mohli zasiahnuť európsky blok.

Podpredsedníčka Európskej komisie Teresa Riberová v pondelok povedala, že rokovania s Indiou o voľnom obchode by sa mali uzavrieť do konca roka. EÚ sa plánuje sústrediť na vytváranie nových trhov a posilnenie partnerstiev s krajinami, ktoré sú ochotné dodržiavať zásady právneho štátu.

Riberová zároveň rokovala s čínskymi predstaviteľmi v Pekingu, kde sa zamerali na otázky klímy a udržateľného rozvoja.

EÚ a Čína budú pokračovať v rokovaniach o spolupráci, aj keď medzi oboma stranami pretrvávajú obavy týkajúce sa priemyselnej kapacity Číny a jej podpory Ruska.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rumunský parlament v pondelok nepodporil vyslovenie nedôvery vláde

Rumunský parlament v pondelok nepodporil opozičný návrh na vyslovenie nedôvery vláde premiéra Iliu Bolojana, ktorá predstavila balík fiškálnych opatrení na zvýšenie daní a zníženie rozpočtového deficitu.

Tento deficit je v súčasnosti najvyšší v rámci členských štátov EÚ. Návrh podala opozičná Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR) a ďalšie opozičné strany, avšak na hlasovanie sa dostavilo len 349 poslancov, pričom na schválenie bolo potrebných 233 hlasov.

Poslanci vládnej koalície zabezpečili kvórum, no hlasovania sa nezúčastnili. Opozičné strany kritizujú vládu za jej fiškálnu politiku, pričom označujú vládu za extrémistickú.

Rumunsko čelí politickej nestabilite po anulovaní výsledkov prezidentských volieb z novembra 2024, ktoré boli spojené s podozreniami z ruského zasahovania.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Slovensko podporuje obnovenie kvót na ukrajinské agrokomodity

Na pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Bruseli bola kľúčovou témou diskusia o kvótach na dovoz agrokomodít z Ukrajiny.

Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva SR Vladimír Vnuk vyhlásil, že niektoré členské štáty, najmä tie pri hraniciach s Ukrajinou, majú iný názor na obchodovanie s ukrajinskými agrokomoditami než vzdialenejšie krajiny EÚ.

Slovensko podporilo výzvu na obnovenie kvót na ukrajinské agrokomodity na úroveň pred vojnou s Ruskom. Ďalšou diskusiou bolo zabezpečenie ochrany záujmov členských štátov pri obchodovaní s Ukrajinou, najmä pri dodržiavaní prísnych európskych štandardov ukrajinskými farmármi.

Agroministri sa zároveň venovali rokovaniam s USA ohľadom 30-percentného cla na agrokomodity, ktoré by mohli výrazne poškodiť európskych farmárov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Akcie európskych firiem padajú po Trumpovom ohlásení ciel

Po vyhlásení amerického prezidenta Donalda Trumpa o plánovanom zavedení 30-percentného cla na dovoz z Európskej únie od augusta zaznamenali akcie európskych firiem výrazný pokles.

Najviac utrpeli automobilky ako Volkswagen, BMW či Mercedes-Benz, ktorých akcie klesli o jeden až dva percentuálne body, ale aj výrobcovia alkoholu a luxusného tovaru.

Európske firmy preto vyzvali vyjednávačov EÚ, aby zdvojnásobili úsilie o uzavretie obchodnej dohody s USA a zabránili tak ďalšej eskalácii konfliktu, ktorý by mohol byť pre mnohé odvetvia „katastrofou“.

Obchodné komory upozorňujú, že hrozba nových ciel zvyšuje neistotu a komplikuje plánovanie i prevádzku podnikov, keďže chýba stabilný a predvídateľný colný rámec.

Hodnota obchodu medzi EÚ a USA dosiahla vlani takmer 976 miliárd dolárov. Podľa firiem je dohoda kľúčová pre budúci úspech oboch trhov a je potrebné, aby Európa postupovala jednotne a rýchlo, aby ochránila svoje ekonomické záujmy.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.