Preskočiť na obsah
  |  

Vplyv Trumpových ciel: Spotrebiteľské ceny rastú najrýchlejšie aj v USA

Inflácia v Spojených štátoch sa v júni 2025 medziročne zrýchlila na 2,7 percenta z májových 2,4 percenta, čo naznačuje, že dovozné clá prezidenta Donalda Trumpa začínajú výraznejšie tlačiť spotrebiteľské ceny nahor.

Podľa Štatistického úradu ministerstva práce vzrástol medzimesačne o 0,3 percenta po 0,1 percenta v predošlom mesiaci.

Jadrový index spotrebiteľských cien (bez potravín a energií) dosiahol 2,9 percenta medziročne a 0,2 percenta medzimesačne.

Analytici tvrdia, že firmy dlhšie predávali zásoby nahromadené pred zavedením ciel, a tak sa ich úplný efekt prejavil až v júni.

Najvýraznejšie zdraželi trvanlivé tovary – oblečenie a domáce spotrebiče –, zatiaľ čo služby, ako letenky či hotelové izby, zostali vďaka slabšiemu dopytu relatívne stabilné.

Americký Federálny rezervný systém (Fed) tak zostáva pri rozhodovaní o sadzbách opatrný. Predseda Fed Jerome Powell už avizoval, že dovozné clá môžu zvýšiť infláciu a spomaliť ekonomický rast.

(tasr, red)

  |  

Hlas mlčal o 300-tisícoch od Pellegriniho sestry, pokute sa možno vyhne

Strana Hlas môže čeliť pokute päťtisíc eur za to, že na svojom webe viac ako rok nezverejnila informáciu o pôžičke od firmy Element Business. Tú vlastní Eva Pellegrini, sestra expredsedu strany a súčasného prezidenta Petra Pellegriniho. Píšu Aktuality.sk.

Zákon pritom politickým stranám ukladá povinnosť informovať o všetkých pôžičkách do 30 dní od uzavretia zmluvy.

Hlas peniaze prijal v januári 2024, ale údaj na stránke pribudol až po tom, čo to odhalila interná kontrola. Citovaný portál spresnil, že ešte ani tento rok v marci údaje zverejnené neboli.

Pôžička vo výške 300-tisíc eur sa objavila až vo výročnej správe strany za rok 2024. Hlas ju vraj použil na Pellegriniho kampaň.

O transakcii údajne netušili ani viacerí členovia vedenia strany vrátane vtedajšieho člena predsedníctva Hlasu Jána Ferenčáka.

Štátna komisia pre voľby, ktorej predsedá nominant Hlasu Eduard Burda, tvrdí, že pri kontrole webu 30. apríla - teda v deň doručenia výročnej správy -, boli všetky povinné údaje zverejnené.

(max)

  |  

Ukrajinský premiér Šmyhaľ odstúpil, Zelenskyj navrhol jeho nástupkyňu

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ oznámil svoju rezignáciu, ktorú už odovzdal parlamentu. Odchod z funkcie je súčasťou širšej reorganizácie vlády, pričom Šmyhaľ by mal podľa očakávaní prebrať post ministra obrany po Rustemovi Umerovovi.

Ten údajne mieri na diplomatický post v USA.

Prezident Zelenskyj medzitým navrhol za novú premiérku ministerku hospodárstva a prvú podpredsedníčku vlády Juliju Svyrydenkovú. Tá sa vo vyhlásení poďakovala za dôveru a naznačila ďalšie zmeny vo vládnom tíme.

Prioritou jej programu má byť deregulácia, zníženie byrokracie a zefektívnenie výdavkov štátu v prospech obrany a povojnovej obnovy.

Vzhľadom na silnú podporu prezidenta v parlamente sa nepredpokladá, že by jej nominácia narazila na zásadný odpor.

(tasr, lup)

  |  

Priemyselná produkcia v máji 2025: eurozóna aj EÚ znovu rastú

Po prudkom poklese v apríli sa v máji 2025 priemyselná produkcia opäť vrátila k rastu.

V eurozóne stúpla oproti aprílu o 1,7 percenta a v celej Európskej únii o 1,5 percenta. V medziročnom porovnaní to znamená nárast o 3,7 percenta v eurozóne a 3,4 percenta v EÚ.

Výrazný impulz priniesli tovary krátkodobej spotreby, ktorých produkcia v eurozóne medzimesačne vzrástla o 8,5 percenta a medziročne o 11,6 percenta. 

Kapitálové tovary a energia tiež rástli, hoci miernejšie (+2,7 percenta v EU a +3,7 percenta v eurozóne), zatiaľ čo tovary dlhodobej spotreby a polotovary zaznamenali pokles.

Z pohľadu členských štátov dosiahlo najvyšší medzimesačný rast Írsko (+12,4 percenta), nasledované Maltou (+3,4 percenta) a Nemeckom (+2,2 percenta).

Naopak, najväčší pokles evidovali Chorvátsko (−2,9 percenta), Slovensko (−2,8 percenta) a Belgicko (−2,7 percenta)

(tasr, sie)

  |  

Vdova po Navaľnom kritizuje Taliansko za koncert Putinovho osobného priateľa

Vdova po Alexejovi Navaľnom, Julija Navaľná, kritizuje talianske úrady za plánovaný koncert ruského dirigenta Valerija Gergijeva, blízkeho priateľa Vladimira Putina.

Gergijev má vystúpiť 27. júla v historickom paláci Reggia di Caserta.

Podľa Navaľnej ide o súčasť ruskej „mäkkej sily“, ktorou sa Kremeľ snaží normalizovať vojnu na Ukrajine a zlepšovať svoj imidž v Európe.

Vo svojom komentári pre La Repubblicu označila Gergijeva za „Putinovho kultúrneho ambasádora“ a koncert za „testovací balón“ ruského režimu.

Proti vystúpeniu sa postavila aj talianska opozícia a riaditeľ newyorskej Metropolitnej opery Peter Gelb, ktorý Gergijeva označil za nástroj ruskej propagandy.

Gergijev totiž v minulosti dirigoval koncerty oslavujúce ruské vojenské akcie v Gruzínsku či Sýrii.

Predseda regiónu Kampánia koncert bráni tvrdením, že kultúra má byť priestorom pre dialóg.

Navaľná však varuje, že ignorovať politický kontext Gergijevovej činnosti je čisté pokrytectvo – ak je v roku 2025 s vami spokojný Kremeľ, je to podľa nej vážny signál.

(tasr, red)

  |  

Macron cúva pred uznaním Palestíny, chýbať bude na kľúčovej konferencii

Francúzsko plánuje spolu so Saudskou Arábiou konferenciu OSN zameranú na povojnové usporiadanie v Gaze a možné uznanie palestínskeho štátu.

Hoci sa mala pôvodne konať v polovici júna, pre obavy USA a komplikácie po izraelsko-iránskej leteckej konfrontácii bola presunutá na koniec júla.

Minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot naznačil, že cieľom je pripraviť pôdu pre uznanie Palestíny viacerými krajinami vrátane Francúzska.

S konferenciou bol spojený aj možný symbolický krok prezidenta Macrona – vyhlásenie o uznaní Palestíny na okupovaných územiach.

Tento plán však narazil na odpor spojencov ako Británia či Kanada, a Macron sa napokon na podujatí zrejme nezúčastní. Tým sa znižuje šanca na zásadné diplomatické prekvapenia.

Situáciu navyše sprevádza pokračujúci konflikt Izraela s Hamasom, pričom v katarskej Dauhe sa rokuje o 60-dňovom prímerí, ktoré podporujú USA.

(reuters, lup)