Preskočiť na obsah
  |  

Indonézia kúpi od USA Boeingy a energiu, USA zavedú nové dovozné clá

Donald Trump oznámil obchodnú dohodu s Indonéziou, podľa ktorej sa juhovýchodná krajina zaviazala kúpiť americké lietadlá Boeing, energiu a poľnohospodárske produkty v celkovej hodnote takmer 20 miliárd dolárov.

Súčasťou dohody je aj 19-percentné clo na indonézsky dovoz do USA, zatiaľ čo americký export má byť bezcolný.

Trump tvrdí, že ide o model vyváženého obchodu, ktorý podporuje americkú produkciu a znižuje deficit. Minister Lutnick označil dohodu za príklad pre ďalšie krajiny ako India.

Hoci Indonézia nepatrí medzi najväčších obchodných partnerov USA, obchodný obrat rastie – vlani dosiahol 40 miliárd dolárov, pričom USA zaznamenali deficit takmer 18 miliárd.

(reuters, mja)

  |  

Nemecký kancelár spochybňuje globálnu daň, EÚ má brzdiť zavádzanie

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval EÚ, aby prehodnotila a pozastavila zavádzanie globálnej minimálnej dane z príjmov právnických osôb.

Argumentuje tým, že bez účasti USA, ktoré sa od iniciatívy dištancovali, už daňový koncept nedáva ekonomický zmysel a mohol by poškodiť konkurencieschopnosť Európy.

Minimálna 15-percentná daň bola schválená približne 140 krajinami s cieľom spravodlivejšie zdaňovať veľké nadnárodné firmy.

Trumpova administratíva ju však označila za porušenie americkej daňovej suverenity a G7 napokon umožnila americkým firmám výnimku. Merz zdôraznil, že táto téma bude predmetom diskusií na úrovni nemeckej federálnej vlády.

(tasr, mja)

  |  

Bezvízový styk s Gruzínskom v ohrození, Brusel požaduje rešpekt k právam

Európska únia pohrozila Gruzínsku sankciami vrátane zrušenia bezvízového styku, ak krajina do konca augusta nezabezpečí dodržiavanie základných demokratických hodnôt.

Upozornila na to šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová, ktorá zdôraznila, že cieľom nie je ublížiť občanom, ale chrániť dôveryhodnosť samotnej Únie.

Kritika smeruje najmä voči strane Gruzínsky sen, obviňovanej z obmedzovania slobody médií a občianskeho priestoru. EÚ zároveň vyjadrila znepokojenie nad rastúcim vplyvom Ruska v tejto krajine.

Gruzínsko, ktoré získalo štatút kandidátskej krajiny EÚ koncom roka 2023, čelí pozastaveniu prístupového procesu už od minulého roka.

(tasr, mja)

  |  

Trump: Ukrajina by nemala útočiť na Moskvu, chcem zastaviť zabíjanie

Prezident USA Donald Trump poprel, že by vyzýval Ukrajinu na útoky na Moskvu, a zdôraznil, že sa snaží ukončiť zabíjanie, nie ho povzbudzovať.

Reagoval tak na správy Financial Times, podľa ktorých sa počas telefonátu so Zelenským pýtal, či by Ukrajina dokázala zasiahnuť Moskvu a Petrohrad, ak by dostala zbrane dlhého doletu.

Trump uviedol, že Ukrajina by na Moskvu útočiť nemala a že sám nechce stáť na strane žiadnej krajiny, ale na strane „ľudstva“. Biela budova obvinenia z podpory eskalácie odmietla a tvrdí, že prezident len položil otázku.

Trump zároveň zopakoval, že ak Rusko neukončí vojnu do 50 dní, uvalí na jeho obchodných partnerov tvrdé sekundárne clá.

(tasr, mja)

  |  

Česko sa nezapojí do plánu Trumpa na nákup amerických zbraní pre Ukrajinu

Česko sa podľa premiéra Petra Fialu nepripojí k nákupu amerických zbraní pre Ukrajinu. Nový plán, ako by sa Spojené štáty mohli podieľať na dodávkach zbraní Kyjevu, v pondelok predstavil prezident USA Donald Trump. Fiala v utorok pre server Publico.cz povedal, že Česko sa sústredí na iné cesty pomoci.

Trump podotkol, že zbrane pre Ukrajinu zaplatia európske štáty. Obchod by mal vyzerať tak, že spojenci nakúpia zbrane od USA a svoje zásoby budú môcť poslať na Ukrajinu.

Týkalo by sa to najmä systémov protivzdušnej obrany Patriot, rakiet a ďalšieho vybavenia. Podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho sa na vyzbrojovaní Ukrajiny chcú podieľať napríklad Nemecko, Veľká Británia, Fínsko, Švédsko, Nórsko, Holandsko či Kanada.

Niekoľko európskych krajín v utorok vyhlásilo, že je ochotných americké zbrane pre Ukrajinu nakúpiť. Zdôraznili však, že je ešte potrebné doladiť podmienky dohody. Európski ministri zároveň uviedli, že budú musieť preskúmať možnosti, ako nové zbrane zaplatiť.

(tasr, mja)

  |  

Brusel varuje Izrael: Zlepšite situáciu v Gaze, inak prídu opatrenia

EÚ zvažuje zavedenie reštriktívnych opatrení voči Izraelu, ak sa výrazne nezlepší humanitárna situácia v Pásme Gazy.

Ako uviedla šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, na stole je desať možných krokov, vrátane sankcií voči izraelským predstaviteľom, obchodných obmedzení či pozastavenia dohody o spolupráci.

Zatiaľ však medzi členskými štátmi neexistuje zhoda. Kallasová zdôraznila, že cieľom nie je potrestať Izrael, ale dosiahnuť konkrétne zlepšenia.

Minulý týždeň bola uzavretá predbežná dohoda o otvorení hraničných priechodov a obnovení dodávok vody a elektriny, no Kallasová varuje, že stav v Gaze zostáva kritický.

(tasr, mja)