Preskočiť na obsah
  |  

Únik britských vojenských dát: evakuovali tisíce Afgancov

Jeden z najvážnejších únikov údajov v histórii britského ministerstva obrany odhalil citlivé informácie o viac ako 100 britských občanoch vrátane agentov MI6 a členov špeciálnych jednotiek SAS.

Únik, ku ktorému došlo začiatkom roka 2022 a ktorý sa na verejnosť dostal o rok neskôr cez Facebook, viedol k evakuácii vyše 16-tisíc Afgancov do Spojeného kráľovstva. Dôvodom boli obavy, že Taliban by ich mohol považovať za spolupracovníkov Západu.

Únik zahŕňal aj údaje o poslancoch a vysokých vojenských predstaviteľoch, ktorí podporovali presídlenie afganských spojencov. Minister obrany John Healey sa v utorok za incident ospravedlnil. Britská vláda následne spustila tajný relokačný program, ktorý má podľa odhadov stáť približne 2 miliardy libier.

Zverejnenie prípadu umožnilo až zrušenie takzvanej superinštrukcie – súdneho zákazu informovania, ktorý predtým zakazoval akékoľvek správy o úniku aj o samotnej existencii zákazu.

(reuters, mja)

  |  

Trump plánuje clo 10 až 15 percent pre 150 krajín sveta

Donald Trump avizoval, že od 1. augusta plánuje zaviesť 10- až 15-percentné clá pre viac ako 150 krajín. Prezident USA oznámil, že týmto štátom pošle oficiálne listy s uvedením sadzby, ktorú budú musieť zaplatiť.

Zdôraznil pritom, že ide o menších obchodných partnerov, ktorí s USA neobchodujú vo veľkom rozsahu. Tieto opatrenia sú súčasťou jeho snahy o zmenu obchodnej politiky a zníženie obchodného deficitu.

Zatiaľ čo Trump listy nazýva „dohodami“, zároveň pripustil možnosť, že jednotlivé krajiny môžu ešte rokovať o výnimkách. Obchodní partneri, ako napríklad EÚ či Kanada, sú z týchto plánov zneistení.

Predošlé recipročné clá boli v apríli dočasne pozastavené, no ich opätovné zavedenie vytvára tlak na krajiny, aby vyjednávali lepšie podmienky. Trhy reagujú na vyhlásenia Trumpovej administratívy výkyvmi a neistotou.

(tasr, mja)

  |  

Nový zákon v Portoriku zakazuje tranzíciu mladistvých do 21 rokov

Portoriko, nezačlenené územie USA, prijalo nový zákon, ktorý zakazuje hormonálnu terapiu a chirurgické zákroky zamerané na takzvanú zmenu pohlavia u osôb mladších ako 21 rokov.

Zákonodarcovia ho schválili v stredu večer ako odpoveď na rastúce obavy o blaho detí a mladých ľudí, ktorým sú často ponúkané nevratné zákroky v citlivom vývojovom období.

Zákon jasne uvádza, že mladiství ešte nedosiahli potrebnú emocionálnu, kognitívnu a fyzickú vyspelosť na rozhodovanie s trvalými následkami, a preto je povinnosťou štátu ich chrániť. Za porušenie zákona hrozí trest až 15 rokov väzenia, vysoká pokuta a odobratie licencií lekárom.

Hoci LGBT aktivisti zákon ostro kritizujú a hrozia súdnymi žalobami, mnohí konzervatívni a rodičovskí lídri rozhodnutie vítajú ako historický krok smerom k ochrane nevinnosti a telesnej integrity mladistvých.

Guvernérka Jenniffer Gonzálezová Colónová týmto zákonom vyslala jasný signál: ideológia nesmie prevážiť nad zdravým rozumom, vedeckou opatrnosťou a povinnosťou spoločnosti ochraňovať najzraniteľnejších.

(tasr, mja)

  |  

Erdogan: Nedovolíme rozpad Sýrie, Izrael sabotuje prímerie v regióne

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že jeho krajina nedovolí rozdelenie Sýrie ani narušenie jej multikultúrnej štruktúry a územnej celistvosti.

Vyjadril sa tak po zasadnutí kabinetu, pričom obvinil Izrael z pokusu sabotovať prímerie v krajine. Erdogan zdôraznil, že kroky Izraela sú dôkazom, že Tel Aviv nemá záujem o mier.

Predtým o situácii diskutoval aj so sýrskym lídrom Ahmedom al-Sharaaom, pričom hlavným bodom rozhovoru boli izraelské útoky na Damask. Turecko podľa Erdogana zostáva pevným obhajcom mieru a stability v regióne a bude aktívne brániť jednotu Sýrie.

Jeho vyjadrenia prichádzajú v čase narastajúceho napätia v regióne a pokračujúcich útokov, ktoré ohrozujú krehké prímeria.

(reuters, mja)

  |  

EÚ pripravuje zoznam obmedzení pre americké firmy

Európska komisia pripravuje možné obmedzenia pre americké služby vrátane technologických gigantov, ak sa do 1. augusta nepodarí uzavrieť obchodnú dohodu s USA.

Dôvodom sú hrozby prezidenta Donalda Trumpa o uvalení 30-percentných ciel na európske produkty. Brusel už vypracoval dva zoznamy amerického tovaru, na ktorý by sa mohli vzťahovať odvetné clá – jeden za 72 miliárd eur a druhý za 21 miliárd eur.

Teraz zvažuje aj obmedzenia v oblasti služieb, ako napríklad vylúčenie niektorých amerických dodávateľov z verejných zákaziek. Podľa diplomatov môže byť reakcia EÚ postupná, pričom služby by boli až posledným krokom.

Hlavný vyjednávač EÚ Maroš Šefčovič odcestoval do Washingtonu na rokovania. Francúzsko žiada tvrdší prístup, no väčšina členských krajín preferuje najskôr dohodu. Aj keby Brusel rozhodol o odvete, proces jej schválenia a uplatnenia by mohol trvať až šesť mesiacov.

(tasr, mja)

  |  

Rusko začne pokutovať ľudí za vyhľadávanie „extrémizmu“ na internete

Ruská Štátna duma schválila zákon, ktorý umožňuje udeľovať pokuty ľuďom vyhľadávajúcim extrémistický obsah na internete. Doposiaľ bolo v Rusku trestné len šírenie či tvorba takýchto materiálov.

Novela zavádza pokuty do výšky 5-tisíc rubľov, pričom medzi zakázané subjekty patrí aj Fond boja proti korupcii zosnulého Alexeja Navaľného. Parlament zároveň odhlasoval zákaz propagácie VPN sietí, ktoré Rusi často používajú na obchádzanie cenzúry – za reklamu na tieto služby môže hroziť pokuta až 5500 eur. Samotné používanie VPN však zatiaľ trestné nie je.

Kritici označujú nový zákon za bezprecedentné obmedzenie slobody na internete. Ruské úrady tvrdia, že zákon mieri najmä na poskytovateľov prístupu k zakázaným zdrojom, nie na bežných občanov.

Opatrenie podľa pozorovateľov nadväzuje na dlhodobú snahu Kremľa zúžiť verejný priestor pre nezávislé informácie a upevniť kontrolu nad internetovým priestorom.

(tasr, mja)