Preskočiť na obsah
  |  

Mimovládky bijú na poplach: Čo znamená stopka financiám z Bruselu?

Európska komisia čelí čoraz väčšiemu tlaku pre pozastavenie finančnej podpory zdravotníckym mimovládnym organizáciám.

Skupina 12 europoslancov z rôznych frakcií v liste Ursule von der Leyen zdôrazňuje, že bez vysvetlenia boli zadržané prostriedky, na ktoré mimovládne organizácie oprávnene čakali na základe podpísaných partnerských zmlúv.

Organizácie následne museli pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov a obmedzeniu základných činností.

Podľa europoslancov tento postup ohrozuje dôveru a integritu európskej spolupráce v oblasti verejného zdravia a môže byť v rozpore s legislatívou EÚ.

Komisia zatiaľ tvrdí, že nový pracovný program EU4Health bude zverejnený čoskoro a zapojenie mimovládnych organizácií do budúcich projektov ostane zachované.

Podľa portálu Politico však jestvujú obavy, že oslabením hlasu pacientskych mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti v Bruseli sa otvára priestor pre iné komerčné záujmy.

(politico, red)

  |  

Orava má nový diaľničný úsek. Obchvat Tvrdošína odkloní tisíce áut

Do diaľničnej siete pribudol nový vyše päťkilometrový obchvat Tvrdošína. Nový úsek výrazne uľaví doprave na hornej Orave a odbremení mesto – denne cez Tvrdošín prechádzalo takmer 17-tisíc áut, z toho vyše 2 500 kamiónov.

Nová diaľnica odkloní podľa odhadov 1 000 až 1 500 nákladných a približne 5 000 osobných vozidiel denne.

„Investície do dopravnej infraštruktúry majú pre regióny obrovský význam, najmä v prihraničných oblastiach. Zvyšujeme tak mobilitu tovaru, pracovnej sily a atraktivitu regiónu,“ povedal minister dopravy Jozef Ráž.

Obchvat zároveň skvalitní dopravu smerom do Poľska a z Poľska. Slovensko má v medzinárodnej doprave strategickú severojužnú polohu, ktorú tento úsek ešte viac podporí.

Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Filip Macháček pripomenul, že podobný úbytok kamiónovej dopravy zažilo už takmer 30 obcí po otvorení nových úsekov.

Napríklad v Mýtnej a Lovinobani klesol počet kamiónov o 94 percent a v Prešove o 89 percent.

Projekt bol financovaný z fondov EÚ.

(red)

  |  

Nové mierové rozhovory Kyjeva a Moskvy sa môžu konať už tento týždeň

Nové kolo rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom by sa mohlo uskutočniť tento týždeň v Istanbule, a to pravdepodobne v dňoch 23. až 24. júla 2025.

Podľa informácií portálu İndependent Türkçe, ktorý sa odvoláva na diplomatické zdroje, sú v Istanbule naplánované významné medzinárodné stretnutia vrátane diskusií o iránskom jadrovom programe a ďalších rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou.

Presné miesto, úroveň delegácií ani čas rokovaní zatiaľ nie sú z bezpečnostných dôvodov zverejnené, ale podľa dostupných informácií sa stretnutie očakáva v stredu alebo vo štvrtok.

Hlavnými témami by mali byť humanitárna pomoc, výmena zajatcov, bezpečnosť kritickej infraštruktúry a situácia v pohraničných oblastiach.

Rokovania sa uskutočnia za zatvorenými dverami a verejnosť bude informovaná prostredníctvom písomných vyhlásení.

K týmto krokom došlo po telefonickom rozhovore z 18. júla medzi tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom, kde diskutovali o možnosti opätovných rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom v Istanbule.

(pravda.com.ua, sie)

  |  

„Najväčšia chyba,“ hovorí sponzor Hlasu Mlynárik. Zo strany nedávno odišiel

Lukáš Mlynárik, banskoštiavnický podnikateľ a v roku 2022 oficiálne najväčší darca strany Hlas, z nej na konci júna vystúpil. Píšu Aktuality.sk.

Strane daroval 50-tisíc eur s tým, že má úprimný záujem o politiku. Teraz však hovorí, že išlo o jednu z jeho najväčších chýb.

Svoj odchod odôvodnil tým, že sa už nestotožňuje so smerovaním Hlasu, ktoré podľa neho nezodpovedá modernej a efektívnej sociálnodemokratickej politike.

Po medializácii svojho daru sa podľa vlastných slov stal v strane "nežiaducim" a vylúčeným z akýchkoľvek aktivít. Mal pocit, že ho Hlas odvrhol, hoci pôvodne očakával, že bude môcť aktívne prispieť k rozvoju strany.

Mlynárik pre citovaný portál prirovnal svoj osud v strane k chorému jedincovi vo svorke, ktorého sa ostatní zbavujú.

Aj keď jeho firma – najmä Stavebný sociálny podnik – za ostatné roky zaznamenala úspech v zákazkách so samosprávami aj štátom, Mlynárik odmieta, že by k nim prišiel cez stranícke kontakty.

(max)

  |  

Plány na zmiernenie napätia: Turizmus môže pomôcť k zblíženiu Kóreí

Južná Kórea uvažuje o možnostiach, ako zlepšiť vzťahy so Severnou Kóreou vrátane obnovenia cestovného ruchu.

Podľa hovorcu ministerstva pre zjednotenie Soul skúma plány na povolenie individuálnych zájazdov do Severnej Kórey, hoci o detailoch zatiaľ mlčí.

Cestovný ruch patrí medzi dôležité zdroje financií pre KĽDR a nevzťahujú sa naň sankcie Organizácie spojených národov za jadrový program krajiny.

Prezident Južnej Kórey I Če-mjong sa zaviazal zlepšiť napäté vzťahy s Pchjongjangom, ktoré v posledných rokoch dosiahli rekordne nízku úroveň.

V rámci snáh o zmiernenie napätia prezident okrem iného nariadil aj zastavenie kampaní aktivistov kritizujúcich severokórejských vodcov. Južná Kórea plánuje ďalej konzultovať s bezpečnostnými orgánmi ďalšie možnosti obnovy dialógu.

Cestovný ruch medzi oboma krajinami už fungoval, kým boli v roku 2008 zrušené zájazdy do severokórejských Diamantových hôr po tragickom incidente.

Obnova cestovania závisí aj od ochoty Pchjongjangu otvoriť nové turistické oblasti zahraničiu.

(tasr, sie)

  |  

Taraba odvolal okresného predsedu SNS z čela múzea v Štiavnici

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) odvolal bez uvedenia dôvodu Petra Zorvana z postu riaditeľa Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.

Aj keď vo funkcii skončil ešte 9. júla, ministerstvo túto informáciu potvrdilo až na základe infožiadosti portálu Aktuality.sk.

Zorvan sa dostal na čelo múzea v decembri 2023, keď Taraba rovnako bez bližšieho vysvetlenia odvolal vtedajšiu riaditeľku Zuzanu Denkovú. V následnom výberovom konaní bol Zorvan jediným uchádzačom.

Odvolaný šéf je zároveň okresným predsedom Slovenskej národnej strany v Banskej Štiavnici.

(max)