Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Žiakov ubúda, škôl na Slovensku je však priveľa. Menšie by sa mohli zlúčiť

Pokles počtu základných škôl na Slovensku je podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) dlhodobý trend, ktorý bude pre demografický vývoj pravdepodobne pokračovať.

Kým v roku 2000 ich bolo vyše 2 400, dnes ich zostalo 2 058. Aj keď počet žiakov má ešte do roku 2028 mierne rásť, následne sa začne opäť znižovať.

Problémom sú najmä malé školy. Viac než dve tretiny základných škôl majú menej ako 250 žiakov a približne 460 škôl dokonca menej než 50.

Takéto školy sú nákladnejšie na prevádzku a ich žiaci podľa dát dosahujú horšie výsledky, najmä v testoch z matematiky a slovenského jazyka. Viac ako 600 škôl nespĺňa ani zákonné minimá a pri 130 z nich existuje v okolí dostupná alternatíva s voľnou kapacitou.

Ročne ide na podporu malých škôl cez veľkostný koeficient viac ako 100 miliónov eur. ÚHP odporúča, aby školy mali aspoň dve triedy v každom ročníku, čím by sa zabezpečila efektívnejšia výučba aj manažment.

Ministerstvo školstva reagovalo, že v minulosti s ÚHP k optimalizácii siete základných škôl komunikovali viaceré zmeny, ktoré sú súčasťou legislatívneho balíka a reflektujú aj túto tému.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kremeľ pripúšťa možnosť samitu Putina s Trumpom v Číne

Ruský prezident Vladimir Putin by sa mohol v septembri stretnúť s Donaldom Trumpom v čínskom Pekingu, ak by sa obaja zúčastnili na oslavách 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny.

Podľa Kremľa je Putinova účasť istá, no ešte nie je jasné, či sa pripojí aj Trump.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pripustil, že ak by americký prezident prišiel do Pekingu, nemôže vylúčiť možnosť spoločného rokovania alebo dokonca aj stretnutia s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Reuters cituje zdroje denníka The Times, ktorý informoval, že Čína by mohla hostiť summit Putin–Trump.

Od Trumpovho návratu do Bieleho domu obaja lídri podľa Reuters spolu viackrát telefonovali. Prípadný samit by si však vyžadoval starostlivú prípravu s cieľom dosiahnuť konkrétne výsledky.

Septembrový termín sa kryje s obdobím, keď Trump stanovil Rusku lehotu na dosiahnutie mieru na Ukrajine, inak pohrozil novými sankciami.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Populárna banka rozširuje pôsobenie v Európe: vzniká nová centrála v Paríži

Digitálna banka Revolut oznámila veľký expanzný plán v západnej Európe, kde vznikne viac ako 400 nových pracovných miest.

Kľúčovým krokom je výstavba novej centrály v Paríži, ktorá sa má do roku 2029 rozrásť na stredisko s viac ako 1 500 špecializovanými zamestnancami.

Len vo Francúzsku pribudne najmenej 200 nových pozícií, ďalšie vzniknú v Nemecku, Španielsku, Írsku a Portugalsku.

Revolut, založený v Londýne v roku 2015, sa z fintech startupu premenil na globálnu banku s viac ako 60 miliónmi zákazníkov a bankovou licenciou v Spojenom kráľovstve. Pre európsku expanziu plánuje čoskoro požiadať o bankovú licenciu aj vo Francúzsku.

Po menovaní Béatrice Cossa-Dumurgierovej na post regionálnej riaditeľky spúšťa v regióne masívnu náborovú kampaň a v najbližších troch rokoch investuje vo Francúzsku okolo 1 miliardy eur.

Francúzska centrála prevezme časť súčasných zamestnancov spoločnosti z oblastí ako zákaznícka podpora či úvery.

Sídlo v Litve bude naďalej obsluhovať iné európske trhy. Revolut sa tiež zaviazal zachovať flexibilný pracovný model, vďaka čomu môžu zamestnanci voliť medzi prácou na diaľku a v kancelárii.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Nemecké firmy rozbiehajú investičnú vlnu Made for Germany za 630 miliárd eur

Veľké nemecké spoločnosti, medzi nimi Siemens a Deutsche Bank, spustili ambicióznu investičnú iniciatívu Made for Germany, ktorá má v priebehu troch rokov pritiahnuť do nemeckej ekonomiky viac než 630 miliárd eur.

K iniciatíve sa už pripojilo 61 firiem a jej cieľom je posilniť dôveru investorov v najväčšiu európsku ekonomiku a podporiť jej rast.

Zástupcov približne polovice týchto spoločností prijal v pondelok kancelár Friedrich Merz, ktorý plán označil za silný signál pre medzinárodné aj domáce firmy, aby zintenzívnili svoje investície v Nemecku.

Financie majú smerovať predovšetkým do nových závodov, modernizácie infraštruktúry, priemyslu a výskumu.

Nie je však úplne jasné, aký podiel tvoria nové prísľuby a čo zo sumy už bolo skôr plánované.

Podľa šéfa Deutsche Bank je cieľom ukázať obyvateľom i trhu, že situácia v krajine sa začína meniť.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Teherán obviňuje Európu zo zanedbania záväzkov v jadrovom spore

Irán v pondelok ostro obvinil Nemecko, Veľkú Britániu a Francúzsko z nedodržiavania jadrovej dohody z roku 2015, známej ako Spoločný komplexný akčný plán Joint Comprehensive Plan of Action (JCPOA).

Podľa Teheránu tieto krajiny nesplnili svoje záväzky, predovšetkým v oblasti zmiernenia vplyvu amerických sankcií, čo viedlo k odchodu mnohých západných spoločností z Iránu a prehlbujúcej sa hospodárskej kríze.

Reakciou Iránu bolo obmedzenie plnenia vlastných jadrových záväzkov, pričom predstavitelia krajiny tvrdia, že išlo o odpoveď na nečinnosť Západu.

Európske krajiny však v uplynulých týždňoch pohrozili opätovným zavedením všetkých medzinárodných sankcií, keďže Irán podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu výrazne prekračuje stanovené limity obohacovania uránu.

Irán použitie tohto mechanizmu označil ako nezmyselné a nemorálne a zdôraznil, že jeho kroky sú v súlade s dohodou.

V Teheráne sa majú konať aj rokovania s Čínou a Ruskom o jadrových otázkach a možnom opätovnom zavedení sankcií.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Maďarský astronaut na ISS: Tibor Kapu sa vráti do Maďarska o štyri týždne

Maďarský astronaut Tibor Kapu sa do vlasti vráti približne o štyri týždne. Kapu, druhý maďarský kozmonaut a prvý, ktorý absolvoval pobyt na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), úspešne pristál so svojou posádkou 15. júla po takmer troch týždňoch vo vesmíre.

Ako uviedol v rozhovore pre televíziu TV2, najskôr ho čaká dvojtýždňová rehabilitácia a následne ďalšie dva týždne sa bude deliť o skúseností s organizáciami ako NASA, Axiom Space a SpaceX.

Kapu opísal, aké náročné bolo po návrate z beztiažového stavu opäť zvládať zemskú gravitáciu. Priznal, že pocit štartu bol veľmi silný, sprevádzaný dunením a vibráciami rakety.

Počas pobytu v rámci programu Hunor vykonal 25 vedeckých experimentov.

Jeho misia Axiom-4 trvala o niekoľko dní dlhšie, než sa pôvodne plánovalo, a zúčastnili sa na nej aj astronauti z USA, Indie a Poľska.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.