Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Z komerčného prenájmu do štátneho. Úrad vlády čaká veľké sťahovanie

Úrad vlády SR plánuje presťahovať časť svojich zamestnancov z drahých komerčných priestorov v centre Bratislavy do štátnych budov v Karlovej Vsi. Opatrenie má priniesť štátu ročnú úsporu približne 3,3 milióna eur.

Podľa tlačového odboru ide o súčasť snáh o zodpovedné hospodárenie a pripravovanú konsolidáciu verejných financií.

Dôvodom sťahovania je ukončenie nevýhodného nájomného vzťahu, ktorý bol uzatvorený počas predchádzajúcej vlády. Pôvodná zmluva zabezpečovala päťročný nájom v centre hlavného mesta v hodnote 14 miliónov eur.

Úrad vlády zároveň podal trestné oznámenie pre podozrenia z nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami. Prípad je aktuálne predmetom vyšetrovania.

Vedúci úradu Juraj Gedra (Smer) označil sťahovanie za racionálny a konkrétny krok smerom k šetreniu verejných financií. Podľa neho ide o jasný signál, že štát môže fungovať efektívne aj bez nákladného prenajímania súkromných priestorov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Etický kódex a zmeny v parlamente. Progresívci narážajú na odpor koalície

Progresívne Slovensko sa aktívne zúčastňuje na diskusiách o novele rokovacieho poriadku parlamentu, pričom ich na stretnutiach zastupuje poslankyňa Lucia Plaváková. Hnutie predstavilo viacero vlastných návrhov, pričom niektoré z nich sa pravdepodobne dostanú aj do finálnej verzie.

Strana však upozorňuje, že koalícia odmietla viaceré návrhy smerujúce k transparentnejšiemu a predvídateľnejšiemu legislatívnemu procesu. Napríklad návrh na dodržiavanie lehôt medzi podaním a prerokovaním zákona.

Jednou z hlavných požiadaviek PS bolo aj zavedenie možnosti čerpania materskej a rodičovskej dovolenky pre poslancov, počas ktorej by ich mohol dočasne nahradiť náhradník. Ani tento návrh neprešiel.

Hnutie zároveň dlhodobo presadzuje zavedenie etického kódexu, ktorý by riešil nevhodné správanie poslancov – od vulgarizmov a alkoholu až po požiadavky na obliekanie. Pripravilo aj návrh samotného konceptu.

Na stretnutiach k novele sa zúčastňujú všetky poslanecké kluby, okrem hnutia Slovensko. To avizovalo, že tak nebude robiť, pokiaľ koalícia nebude dodržiavať súčasný rokovací poriadok.

Parlament by mal o zmene rokovacieho poriadku rokovať v septembri, etický kódex sa má schvaľovať na jeseň.

(tasr, max)

Minúta  |  

Emisie v EÚ vlani rekordne vzrástli pre krízu v Červenom mori

Emisie oxidu uhličitého vyprodukované kontajnerovými loďami prevádzkovanými firmami z Európskej únie v roku 2024 prudko vzrástli.

Podľa najnovších údajov dosiahli rekordných 52,8 milióna ton oxidu uhličitého, čo je približne rovnaké množstvo, ako vyprodukovala celá Grécka republika za rovnaké obdobie.

Tento nárast predstavuje medziročné zvýšenie o 46 percent, čo je najvyššia hodnota od začiatku sledovania emisií v roku 2018.

Hlavným dôvodom prudkého rastu sú útoky jemenských húsijských povstalcov na obchodné lode v oblasti Červeného mora a Adenského zálivu.

Z dôvodu vysokého rizika zvolili lodné spoločnosti obchádzku okolo Afriky, ktorá výrazne predlžuje ich trasy. Táto zmena spôsobila nárast emisií najmenej o 18 miliónov ton, čo predstavuje značnú časť celkových emisií.

Výrazný nárast emisií sa týka predovšetkým kontajnerových lodí, zatiaľ čo iné typy vodnej dopravy zaznamenali len nepatrné zmeny.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Maďarsko plánuje nový ropovod s Ruskom a Srbskom napriek odporu EÚ

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó rokoval prostredníctvom videokonferencie s ruským námestníkom ministra energetiky Pavlom Sorokinom a srbskou ministerkou energetiky Dubravkou Dedovićovou o výstavbe nového ropovodu medzi Maďarskom a Srbskom.

Podľa Szijjártóa by tento ropovod mohol byť v prevádzke už v roku 2027 a jeho kapacita by mala dosiahnuť päť miliónov ton ropy ročne.

Minister zároveň kritizoval rozhodnutia Bruselu, ktoré podľa neho opakovane podkopávajú európsku energetickú bezpečnosť tým, že sa snažia obmedziť dovoz ruskej ropy či plynu a uzatvárajú dopravné trasy.

Szijjártó vyhlásil, že namiesto takýchto opatrení by Európa mala skôr budovať nové potrubia a otvárať ďalšie zdroje energie, čo by podľa neho mohlo pomôcť aj k zníženiu cien.

Iniciatíva prichádza v čase, keď Európska komisia prijala rozhodnutie ukončiť dovoz ruských energií do roku 2027 s cieľom prerušiť ekonomické väzby s Ruskom a zastaviť financovanie vojny proti Ukrajine.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Žiakov ubúda, škôl na Slovensku je však priveľa. Menšie by sa mohli zlúčiť

Pokles počtu základných škôl na Slovensku je podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) dlhodobý trend, ktorý bude pre demografický vývoj pravdepodobne pokračovať.

Kým v roku 2000 ich bolo vyše 2 400, dnes ich zostalo 2 058. Aj keď počet žiakov má ešte do roku 2028 mierne rásť, následne sa začne opäť znižovať.

Problémom sú najmä malé školy. Viac než dve tretiny základných škôl majú menej ako 250 žiakov a približne 460 škôl dokonca menej než 50.

Takéto školy sú nákladnejšie na prevádzku a ich žiaci podľa dát dosahujú horšie výsledky, najmä v testoch z matematiky a slovenského jazyka. Viac ako 600 škôl nespĺňa ani zákonné minimá a pri 130 z nich existuje v okolí dostupná alternatíva s voľnou kapacitou.

Ročne ide na podporu malých škôl cez veľkostný koeficient viac ako 100 miliónov eur. ÚHP odporúča, aby školy mali aspoň dve triedy v každom ročníku, čím by sa zabezpečila efektívnejšia výučba aj manažment.

Ministerstvo školstva reagovalo, že v minulosti s ÚHP k optimalizácii siete základných škôl komunikovali viaceré zmeny, ktoré sú súčasťou legislatívneho balíka a reflektujú aj túto tému.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kremeľ pripúšťa možnosť samitu Putina s Trumpom v Číne

Ruský prezident Vladimir Putin by sa mohol v septembri stretnúť s Donaldom Trumpom v čínskom Pekingu, ak by sa obaja zúčastnili na oslavách 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny.

Podľa Kremľa je Putinova účasť istá, no ešte nie je jasné, či sa pripojí aj Trump.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pripustil, že ak by americký prezident prišiel do Pekingu, nemôže vylúčiť možnosť spoločného rokovania alebo dokonca aj stretnutia s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Reuters cituje zdroje denníka The Times, ktorý informoval, že Čína by mohla hostiť summit Putin–Trump.

Od Trumpovho návratu do Bieleho domu obaja lídri podľa Reuters spolu viackrát telefonovali. Prípadný samit by si však vyžadoval starostlivú prípravu s cieľom dosiahnuť konkrétne výsledky.

Septembrový termín sa kryje s obdobím, keď Trump stanovil Rusku lehotu na dosiahnutie mieru na Ukrajine, inak pohrozil novými sankciami.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.