Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vnútro kupuje policajné opasky. Minister hovorí o úspore, Mikulec reaguje

Ministerstvo vnútra podpísalo rámcovú zmluvu na dodávku 25-tisíc taktických opaskov pre policajtov v celkovej hodnote vyše 260-tisíc eur bez DPH.

Opasky slúžia na nosenie výstroje, ako sú zbrane či putá. Vyhotovia ich z odolného materiálu v čiernom prevedení. Dodá ich slovenská spoločnosť Niltex.

Opasky budú objednávať priebežne podľa potreby a rozpočtových možností. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) spresnil, že vďaka elektronickej aukcii sa podarilo znížiť cenu jedného opasku o viac ako 60 percent oproti nákupu z roku 2020, kedy ich obstarali bez verejného výberu po 16,60 eura za kus. Nová cena je tak nižšia o viac než šesť eur za kus.

Do verejného obstarávania sa prihlásili štyria uchádzači, dvaja postúpili do aukčného kola. Pôvodná odhadovaná cena ministerstva bola vyše 630-tisíc eur.

Exminister vnútra Roman Mikulec (Slovensko, Za ľudí, KÚ) reagoval, že rezort pod jeho vedením kupoval opasky pre špeciálne policajné útvary, nie radových policajtov.

Nákup 3 700 opaskov bol podľa neho zároveň v súlade so všetkými pravidlami, pretože išlo o podlimitnú zákazku, a teda verejnému obstarávaniu sa nevyhol.

(tasr, max)

Minúta  |  

Európska únia pripravuje jednotný balík ciel voči USA za 93 miliárd eur

Európska únia pripravuje komplexné odvetné opatrenia voči USA v hodnote 93 miliárd eur. Tento balík ciel a iných opatrení má byť pripravený na použitie, ak sa rokovania s administratívou prezidenta Donalda Trumpa neskončia dohodou.

Sú v ňom zahrnuté clá na americké tovary ako bourbon, lietadlá, sójové bôby a iné.

Prvá časť opatrení (clá) sú pozastavené do 6. augusta, druhá časť čaká na schválenie všetkými 27 členskými štátmi EÚ.

Rokovania sa zatiaľ zhoršili po tom, čo Trump pohrozil uvalením 30-percentných ciel na EÚ v prípade, že nedôjde k dohode do 1. augusta. Európska komisia však zdôrazňuje, že prioritou zostáva dialóg, a pripravuje sa na všetky scenáre.

EÚ tvrdí, že cieľom je zachovať spravodlivý a otvorený obchod a zároveň brániť svoje záujmy.

(politico, sie)

Minúta  |  

Fiala: Nepodpísať výzvu o Gaze nie je chyba, my jej pomáhame inak

Český premiér Petr Fiala obhajuje rozhodnutie ČR nepripojiť sa k spoločnej výzve na ukončenie vojny v Pásme Gazy, ktorú podporilo aj Slovensko. Tvrdí, že nejde o chybu – Česko podľa neho situáciu v Gaze pozorne sleduje a pomáha humanitárne.

Deklaráciu označil za iniciatívu z darcovskej platformy, kde sa ČR, tradične, neangažuje. Zdôraznil, že Praha podporila postoje EÚ aj vyhlásenie estónskej premiérky Kallasovej. Fiala pripomenul, že česká podpora Izraela nie je bezpodmienečná – nesúhlasí s každým krokom jeho vlády.

Krajina tak tento rok prispela 22 miliónmi korún na pomoc Palestínčanom a financovala 12 zdravotníckych tímov. Na názor prezidenta Pavla, ktorý očakáva diskusiu o postoji krajiny, reagoval premiér ochotou na dialóg.

Výzva, ku ktorej sa pripojilo aj Slovensko, odsudzuje civilné obete a blokovanie pomoci v Gaze. Podľa Fialu však postoj Česka nemožno merať podpisom jednej deklarácie.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Americký Senát posilnil imigračnú kontrolu, zriaďujú nové tábory a fond

Americký Senát 1. júla 2025 schválil prelomový rozpočtový zákon, ktorý výrazne zvyšuje financovanie imigračnej kontroly.

Cieľom tohto kroku je zvýšiť kapacitu na zadržiavanie migrantov zo 40-tisíc na 100-tisíc miest do konca roka.

Americký imigračný a colný úrad stavia nové veľkokapacitné stanové tábory hlavne na vojenských základniach a existujúcich detenčných centrách, pričom príkladom je komplex vo Fort Bliss v Texase s kapacitou päťtisíc lôžok. Podobné zariadenia vznikajú aj v Colorade, Indiane a New Jersey.

Ďalších 29,9 miliardy dolárov získava Americký imigračný a colný úrad na podporu deportačných operácií, čo je trojnásobok ich minuloročného rozpočtu.

Vďaka tomuto zákonu USA tiež investujú 46,6 miliardy dolárov do výstavby hraničného múru, čo predstavuje viac než trojnásobok sumy z obdobia prvej Trumpovej vlády.

Súčasne zriaďujú fond 10 miliárd dolárov pre ministerstvo vnútornej bezpečnosti s minimálnymi pravidlami použitia.

Americký imigračný a colný úrad aj Biely dom odmietajú zverejniť detaily o umiestnení plánovaných zariadení, no potvrdili rokovania s viacerými štátmi o budovaní ďalších centier.

(sie)

Minúta  |  

Maďarská polícia odmietla použitie systému na rozpoznávanie tváre

Maďarské ministerstvo vnútra poprelo, že by polícia využívala alebo vyvíjala systém rozpoznávania tváre. Reagovalo tak na otázku nezávislého poslanca Ákosa Hadházyho, ktorý sa obáva, že nové legislatívne zmeny umožňujú sledovanie účastníkov podujatí ako Budapest Pride.

Napriek tomu, že štátny tajomník Bence Rétvári ubezpečil, že takýto systém nie je v prevádzke, médiá v posledných týždňoch upozornili na potenciálne využitie tejto technológie na identifikáciu ľudí v dave.

Zákony, ktoré schválila vládna väčšina Fidesz-KDNP, údajne vytvorili právny základ pre represívne opatrenia vrátane zákazu pochodu a možné pokutovanie na základe softvérového rozpoznania tváre.

Hadházy preto varuje pred možnosťou automatizovaných trestov bez ľudského zásahu, čo by mohlo výrazne zasiahnuť do občianskych práv.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Smer avizuje vznik pracovnej skupiny, zameria sa na volebnú legislatívu

Diskusia o volebných pravidlách sa zrejme posunie ďalej. Smer oznámil, že vznikne pracovná skupina, ktorá sa bude zaoberať volebnou legislatívou. Reaguje tak na vyjadrenia predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas).

Koaličná strana Hlas dlhodobo presadzuje vypustenie ustanovenia o jednom volebnom obvode z Ústavy SR.

Aj keď návrh na túto zmenu v rámci novelizácie Ústavy SR v parlamente nenašiel dostatočnú podporu, Raši dúfa, že sa koaliční partneri napokon dohodnú.

Argumentuje tým, že samotné vypustenie by ešte neviedlo k zmene systému, ale umožnilo by o ňom debatovať. Zároveň pripomenul, že ustanovenie do ústavy pribudlo v období predchádzajúcej vlády.

Vládny Smer potvrdil prísľub zriadiť odbornú komisiu, ktorá by sa témou volieb zaoberala komplexne.

Koaličná SNS však akékoľvek úpravy odmieta – tvrdí, že vypustenie jedného volebného obvodu by mohlo ohroziť menšie politické subjekty a považuje tému za irelevantnú.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.