Preskočiť na obsah
  |  

Grécko podmieňuje prístup Turecka k fondu EÚ zárukou bezpečnosti

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis v rozhovore pre televíziu Skai vyhlásil, že Atény zablokujú prístup Turecka k európskemu obrannému fondu SAFE (Security Action for Europe), keď Ankara nezaručí, že svoje zbrane nikdy nepoužije proti Grécku.

Zdôraznil, že kvôli historickým sporom a pretrvávajúcim hrozbám Grécko nebude tolerovať vyhrážky vojnou ani spochybňovanie svojej suverenity v Egejskom mori.

Mitsotakis pripomenul, že prístup k fondu SAFE vyžaduje súhlas všetkých členských štátov Európskej únie, a Grécko preto využije svoje právo veta.

Hoci Turecko nie je členom Únie, môže žiadať o pôžičky z fondu SAFE, ktorý má rozpočet 150 miliárd eur a slúži na financovanie obranného vybavenia.

Program je súčasťou snahy EÚ o posilnenie vlastných obranných kapacít a zníženie závislosti od NATO a USA.

Okrem členských krajín môžu o tieto pôžičky žiadať aj tretie štáty s partnerskými vzťahmi na poli bezpečnosti, čo zahŕňa aj Turecko.

(tasr, sie)

  |  

Dôvera v súdy závisí aj od vás, odkázal Peter Pellegrini novým sudcom

Prezident Peter Pellegrini vymenoval 19 nových sudcov všeobecných súdov, pričom zdôraznil, že ich úlohou je nielen rozhodovať podľa práva, ale aj budovať dôveru občanov v spravodlivosť a právny štát.

Vo svojom príhovore označil nezávislé súdnictvo za kľúčový pilier štátnosti.

"Vaše rozhodnutia ovplyvnia nielen aktérov jednotlivých prípadov, o ktorých budete rozhodovať, ale budú mať dosah aj na to, do akej miery občania Slovenskej republiky budú alebo nebudú dôverovať spravodlivosti, právnemu štátu a demokratickému systému, nakoľko považujú svoju vlasť za bezpečný a spravodlivý domov," skonštatoval prezident.

Spravodlivosť podľa neho nemožno zabezpečiť nespravodlivými prostriedkami a súdnictvo si vyžaduje morálnu integritu, bezúhonnosť a osobnostnú zrelosť.

Pellegrini zároveň apeloval na nových sudcov, aby svoju profesiu vykonávali so zodpovednosťou, energiou a ľudskosťou, a zaželal im veľa úspechov.

Novovymenovaní sudcovia budú pôsobiť na súdoch v Bratislave, Košiciach, Trnave, Banskej Bystrici i Humennom.

(tasr, max)

  |  

Zomrel Csaba György Kiss, člen maďarsko-slovenskej komisie historikov

Vo veku 80 rokov zomrel Csaba György Kiss, popredný maďarský literárny i kultúrny historik a čestný profesor Maďarskej akadémie vied.

Bol zakladajúcim členom Maďarského demokratického fóra a aktívnym členom maďarsko-slovenskej i maďarsko-poľskej zmiešanej komisie historikov.

Kiss ukončil štúdium maďarského a nemeckého jazyka na Univerzite Eötvösa Loránda v roku 1968. Pracoval ako publicista a v roku 1995 sa stal docentom katedry kultúrnych dejín na tej istej univerzite. Krátko pôsobil aj ako hosťujúci profesor na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Bol autorom mnohých štúdií a esejí o stredoeurópskej literatúre, najmä poľskej a slovenskej, a o spoločenských a kultúrnych vzťahoch v regióne.

Ovládal viacero jazykov vrátane nemčiny, poľštiny, francúzštiny, slovenčiny a chorvátčiny. V rozhovore pre TASR v roku 2019 zdôraznil, že pád komunizmu v Československu bol kratší a radikálnejší než v Maďarsku, pričom upozornil na úlohu slobodnej tlače počas spoločenských zmien.

(tasr, sie)

  |  

KDH žiada schôdzu k jadrovému projektu, od Fica sa chce dozvedieť riziká

Opozičné Kresťanskodemokratické hnutie chce kvôli výstavbe nového jadrového zdroja americkou spoločnosťou Westinghouse osloviť ostatné parlamentné strany na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR.

Hnutie chce, aby počas tejto schôdze predseda vlády Robert Fico (Smer) predstavil investíciu, jej parametre, riziká, ako aj to, z čoho chce slovenská vláda projekt financovať v čase už niekoľkých konsolidácií.

"Táto koalícia nemá mandát prijať takéto dôležité rozhodnutie, ktoré bude Slovensko ovplyvňovať najbližších 20 rokov. Nie je možné, aby o takom závažnom projekte, akým výstavba jadrovej elektrárne je, rozhodovali v tichosti a bez diskusie – či už politickej a najmä odbornej – niekoľkí ľudia aktuálne sediaci vo vláde," zdôraznili kresťanskí demokrati.

Hnutie zároveň pripomenulo, že už dlhodobo vyzýva prezidenta Petra Pellegriniho a vládnu koalíciu, aby pri rozhodovaní o zásadných otázkach hľadali podporu naprieč celým politickým spektrom, to znamená tak v koalícii, ako aj v opozícii.

(tasr, max)

  |  

Európska centrálna banka ponechala úrokové sadzby nezmenené

Európska centrálna banka na júlovom zasadnutí rozhodla ponechať kľúčové úrokové sadzby nezmenené.

Depozitná sadzba tak zostáva na úrovni dvoch percent a hlavná refinančná sadzba na 2,15 percenta. Tento krok znamená ukončenie cyklu ôsmich po sebe nasledujúcich znížení sadzieb od júna 2024, keď sadzby klesli zo štyroch percent na súčasnú úroveň.

Európska centrálna banka si dala prestávku, aby mohla vyhodnotiť vývoj obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi.

Inflácia v eurozóne sa totiž vrátila k cieľovej úrovni dvoch percent, čo odstraňuje urgentný tlak na ďalšie okamžité zmeny. Banka zároveň potvrdila, že sa nezaviaže k pevnej trajektórii sadzieb.

Ekonomika eurozóny je zatiaľ stabilná, pričom zaznamenané údaje zo sektora služieb a výroby naznačujú odolnosť voči obchodným nepriaznivostiam.

Investori však očakávajú minimálne jedno ďalšie zníženie sadzieb ešte v tomto roku, najmä ak dôjde k zvýšeniu ciel medzi EÚ a USA, čo by mohlo spomaliť rast a infláciu.

(tasr, sie)

  |  

Jeremy Corbyn zakladá novú stranu, chce vrátiť moc obyčajným ľuďom

Bývalý líder britských labouristov Jeremy Corbyn vo štvrtok oficiálne oznámil založenie novej politickej strany s názvom Your Party (Vaša strana).

Spolu s ním nový subjekt predstavila aj Zarah Sultanová, ktorá nedávno opustila Labouristickú stranu a stala sa nezávislou poslankyňou.

Corbyn a Sultanová zdôraznili, že ich hnutie zastáva ľudí všetkých vierovyznaní i ateistov a odmietajú obviňovanie migrantov či utečencov za spoločenské problémy.

Podľa nich je príčinou spoločenských ťažkostí hospodársky systém, ktorý chráni záujmy korporácií a miliardárov, pričom moc je na strane „obyčajných ľudí“, ktorí môžu spoločnosť zmeniť.

Corbyn vyzval na nový typ politickej strany s koreňmi v komunitách, odboroch a sociálnych hnutiach, ktorá bude patriť svojim členom a sympatizantom. Svojich podporovateľov pozýva na ustanovujúcu konferenciu.

Jeremy Corbyn viedol Labouristickú stranu v rokoch 2015 až 2019 a považujú ho za socialistu, ktorý posunul stranu výrazne doľava. V roku 2020 mu pozastavili členstvo pre jeho kontroverznú reakciu na správu o antisemitizme v strane, ktorú považuje za prehnanú.

(tasr, sie)