Preskočiť na obsah
  |  

Po silnom zemetrasení sa Kamčatka posunula o dva metre na juhovýchod

Silné zemetrasenie, ktoré zasiahlo Kamčatku 30. júla, spôsobilo výrazný posun časti polostrova. Podľa Geofyzikálnej služby Ruskej akadémie vied sa južná časť Kamčatky posunula na juhovýchod až o dva metre.

Ide o najväčšie horizontálne posuny v regióne od roku 1952, pričom magnitúda otrasov dosiahla podľa americkej geologickej služby 8,8.

Na porovnanie, ide o pohyby podobné tým, ktoré zaznamenali po ničivom japonskom zemetrasení z roku 2011. V oblasti mesta Petropavlovsk-Kamčatskij boli pohyby menšie, okolo 50 centimetrov.

Hoci nie sú hlásené väčšie škody ani obete, zemetrasenie aktivovalo viaceré sopky v regióne – vrátane Kľučevskej a po takmer 500 rokoch aj Krašeninnikovej sopky.

(tasr, mja)

  |  

Investície alebo clá? Trump tlačí na Brusel, Komisia váha s potvrdením

Donald Trump vyhlásil, že USA získali od EÚ „dar“ vo výške 600 miliárd dolárov, ktorý môžu použiť podľa vlastného uváženia. Uviedol to v rozhovore pre CNBC, pričom zdôraznil, že nejde o pôžičku.

Európska komisia však tieto vyjadrenia spochybňuje – tvrdí, že nejde o záväzok EÚ, ale o očakávané súkromné investície európskych firiem v USA v priebehu niekoľkých rokov. Trump zároveň pohrozil 35-percentnými clami, ak EÚ svoj „prísľub“ nenaplní.

Dohodu o zmiernení colného sporu uzavreli USA a EÚ koncom júla – okrem investícií v objeme 600 miliárd dolárov EÚ prisľúbila nákup amerických energií za ďalších 750 miliárd.

Detaily o plánovaných investíciách ani zapojených firmách zatiaľ EK nezverejnila. Nové clá na väčšinu tovarov z EÚ do USA majú začať platiť 7. augusta.

(tasr, mja)

  |  

Hizballáh varuje Izrael: Ak zaútočíte, rakety padnú na vaše územie

Zástupca šéfa Hizballáhu Naím Kásim varoval Izrael, že ak sa obnoví rozsiahly vojenský útok na Libanon, Hizballáh odpovie raketovými útokmi.

V televíznom prejave zdôraznil, že v prípade agresie budú reagovať nielen ozbrojené jednotky Hizballáhu, ale aj libanonská armáda a samotní obyvatelia krajiny.

Podľa jeho slov by izraelský bezpečnostný systém, budovaný osem mesiacov, mohol padnúť „do hodiny“.

Na izraelsko-libanonskej hranici v súčasnosti pretrváva napätie z dôvodu hrozby možného rozšírenia konfliktu v regióne.

(reuters, mja)

  |  

Raiffeisen dostala zelenú pre odchod z Ruska, no prekážky stále pretrvávajú

Ruský súd tento týždeň zrušil predbežné opatrenie, ktoré bránilo rakúskej Raiffeisen Bank International (RBI) predať svoju ruskú divíziu. Ide o významný posun v snahe banky odísť z ruského trhu, na ktorom pôsobí už tri roky.

RBI však upozorňuje, že hoci sa tým odstránila jedna z prekážok, proces predaja stále komplikujú iné faktory – vrátane nutnosti získať súhlas ruského prezidenta.

Zmrazenie aktív nariadil súd vlani v septembri v súvislosti so sporom s investičnou spoločnosťou Rasperia, ktorej mala RBI zaplatiť dve miliardy eur za krach dohody v rámci skupiny Strabag.

Banka medzitým ohlásila stratu v 2. kvartáli, a to najmä pre odpisy v hodnote 1,2 miliardy eur, spojené s právnymi problémami v Rusku.

(tasr, mja)

  |  

OSN vyzýva na zrušenie činnosti Humanitárnej nadácie pre Gazu

Skupina osobitných spravodajcov OSN vyzvala na okamžité zrušenie Humanitárnej nadácie pre Gazu (GHF), ktorú podporujú USA a Izrael. Podľa nich je GHF znepokojujúcim príkladom zneužitia humanitárnej pomoci na vojenské a geopolitické ciele, čo podľa vyhlásenia predstavuje vážne porušenie medzinárodného práva.

Nadácia funguje od mája, no jej činnosť sprevádza chaos a správy o úmrtiach ľudí čakajúcich na potraviny. OSN uvádza, že od konca mája zomrelo v Gaze viac než tisíc ľudí pri pokuse získať pomoc.

Experti varujú, že ak nebude zabezpečená zodpovednosť a transparentnosť, môže byť samotná myšlienka humanitárnej pomoci diskreditovaná.

Pod vyhlásenie sa podpísalo 19 spravodajcov vrátane Francescy Albaneseovej, ktorá dlhodobo kritizuje izraelské aktivity v Gaze. Izrael ju obviňuje z nenávistnej zaujatosti.

(tasr, mja)

  |  

Trump: Ak ropa zlacnie, Putin nebude mať peniaze na pokračovanie vojny

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že pokles cien energií by mohol donútiť ruského prezidenta Vladimira Putina zastaviť vojnu na Ukrajine. V rozhovore pre CNBC poznamenal, že ak ceny ropy klesnú ešte o desať dolárov, ruský prezident nebude mať inú možnosť, pretože „jeho ekonomika smrdí“.

Trump zároveň stanovil Putinovi ultimátum – vojna sa musí skončiť do 8. augusta, inak budú nasledovať tvrdšie sankcie.

Americká administratíva pritom tlačí aj na Indiu a Čínu, aby zastavili nákup ruskej ropy.

Pokles cien ropy podľa Trumpa súvisí so zvýšenou produkciou, ku ktorej sa pridali aj krajiny OPEC. Tie sa v nedeľu dohodli na zvýšení ťažby o viac než pol milióna barelov denne. Tento krok sa javí ako súčasť širšej snahy USA izolovať Rusko a donútiť ho sadnúť si za rokovací stôl.

Medzitým MMF znížil svoju prognózu rastu ruskej ekonomiky na 0,9 percenta, čo ešte viac zvyšuje tlak na Kremeľ.

(reuters, lup)