Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj podpísal zákon o amnestii pre desaťtisíce dezertérov

Ukrajina prijala zákon, ktorý umožňuje vojakom, ktorí dezertovali, vrátiť sa bez trestu späť do služby. Od novembra sa takto vrátilo približne 29-tisíc mužov. Zákon bol vypracovaný v spolupráci s armádou a podpísaný prezidentom Zelenským v máji.

Ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie uvádza, že celkovo bolo od začiatku ruskej invázie zaznamenaných až 224-tisíc prípadov dezercie, pričom skutočný počet je zrejme ešte vyšší.

Len malé percento dezertérov čelí stíhaniu. Súbežne však pribudlo od novembra do augusta viac ako 120-tisíc nových dezertérov. Mesačne pritom armáda prijíma približne 30-tisíc nových vojakov – čo zodpovedá aj mesačným stratám na fronte.

Násilné odvody však vyvolávajú v spoločnosti odpor, čo v niektorých regiónoch vedie až k fyzickým potýčkam s úradmi.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Litva žiada NATO o obranu, dron z Bieloruska niesol dve kilá výbušniny

Litva potvrdila, že bezpilotné lietadlo z Bieloruska, ktoré havarovalo pri meste Jonava, nieslo výbušniny. Zvyšky dronu typu Gerbera, imitácie ruského Šáhidu, našli vo vojenskom výcvikovom centre Gaiziunai.

Lietadlo nieslo približne dva kilogramy výbušnín, ktoré na mieste zneškodnili experti. Hoci sa predpokladá, že dron zablúdil omylom, incident vyšetrujú ako súčasť predbežného vyšetrovania vojnových zločinov na Ukrajine.

Minister zahraničia Budrys varoval, že ide už o druhý prípad narušenia litovského vzdušného priestoru za posledný mesiac.

Vilnius požiadal NATO o posilnenie protivzdušnej obrany a urýchlené zavedenie obranného systému. Litva zároveň doručila Bielorusku diplomatickú nótu a vyslala dodatočné jednotky na hranice.

(tasr, reuters, mja)

Minúta  |  

Po silnom zemetrasení sa Kamčatka posunula o dva metre na juhovýchod

Silné zemetrasenie, ktoré zasiahlo Kamčatku 30. júla, spôsobilo výrazný posun časti polostrova. Podľa Geofyzikálnej služby Ruskej akadémie vied sa južná časť Kamčatky posunula na juhovýchod až o dva metre.

Ide o najväčšie horizontálne posuny v regióne od roku 1952, pričom magnitúda otrasov dosiahla podľa americkej geologickej služby 8,8.

Na porovnanie, ide o pohyby podobné tým, ktoré zaznamenali po ničivom japonskom zemetrasení z roku 2011. V oblasti mesta Petropavlovsk-Kamčatskij boli pohyby menšie, okolo 50 centimetrov.

Hoci nie sú hlásené väčšie škody ani obete, zemetrasenie aktivovalo viaceré sopky v regióne – vrátane Kľučevskej a po takmer 500 rokoch aj Krašeninnikovej sopky.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Investície alebo clá? Trump tlačí na Brusel, Komisia váha s potvrdením

Donald Trump vyhlásil, že USA získali od EÚ „dar“ vo výške 600 miliárd dolárov, ktorý môžu použiť podľa vlastného uváženia. Uviedol to v rozhovore pre CNBC, pričom zdôraznil, že nejde o pôžičku.

Európska komisia však tieto vyjadrenia spochybňuje – tvrdí, že nejde o záväzok EÚ, ale o očakávané súkromné investície európskych firiem v USA v priebehu niekoľkých rokov. Trump zároveň pohrozil 35-percentnými clami, ak EÚ svoj „prísľub“ nenaplní.

Dohodu o zmiernení colného sporu uzavreli USA a EÚ koncom júla – okrem investícií v objeme 600 miliárd dolárov EÚ prisľúbila nákup amerických energií za ďalších 750 miliárd.

Detaily o plánovaných investíciách ani zapojených firmách zatiaľ EK nezverejnila. Nové clá na väčšinu tovarov z EÚ do USA majú začať platiť 7. augusta.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Hizballáh varuje Izrael: Ak zaútočíte, rakety padnú na vaše územie

Zástupca šéfa Hizballáhu Naím Kásim varoval Izrael, že ak sa obnoví rozsiahly vojenský útok na Libanon, Hizballáh odpovie raketovými útokmi.

V televíznom prejave zdôraznil, že v prípade agresie budú reagovať nielen ozbrojené jednotky Hizballáhu, ale aj libanonská armáda a samotní obyvatelia krajiny.

Podľa jeho slov by izraelský bezpečnostný systém, budovaný osem mesiacov, mohol padnúť „do hodiny“.

Na izraelsko-libanonskej hranici v súčasnosti pretrváva napätie z dôvodu hrozby možného rozšírenia konfliktu v regióne.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Raiffeisen dostala zelenú pre odchod z Ruska, no prekážky stále pretrvávajú

Ruský súd tento týždeň zrušil predbežné opatrenie, ktoré bránilo rakúskej Raiffeisen Bank International (RBI) predať svoju ruskú divíziu. Ide o významný posun v snahe banky odísť z ruského trhu, na ktorom pôsobí už tri roky.

RBI však upozorňuje, že hoci sa tým odstránila jedna z prekážok, proces predaja stále komplikujú iné faktory – vrátane nutnosti získať súhlas ruského prezidenta.

Zmrazenie aktív nariadil súd vlani v septembri v súvislosti so sporom s investičnou spoločnosťou Rasperia, ktorej mala RBI zaplatiť dve miliardy eur za krach dohody v rámci skupiny Strabag.

Banka medzitým ohlásila stratu v 2. kvartáli, a to najmä pre odpisy v hodnote 1,2 miliardy eur, spojené s právnymi problémami v Rusku.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.