Preskočiť na obsah
  |  

Závislosť od ruských hnojív ohrozuje plány na posilnenie obrany EÚ

Energetická kríza v roku 2022 výrazne zasiahla výrobu amoniaku v Európe, čo spôsobilo, že Európska únia sa stala závislou od dovozu z Ruska.

Amoniak je kľúčový pre výrobu hnojív aj výbušnín, ktoré sú nevyhnutné pre obranný priemysel. V roku 2024 dovoz ruských dusíkatých hnojív dosiahol 4,4 milióna tony, čo predstavuje približne 30 percent trhu EÚ.

Výrobcovia zbraní, ako francúzska spoločnosť Eurenco, upozorňujú, že bez domácej produkcie amoniaku a dusíka nie je možné zabezpečiť výrobu kyseliny dusičnej ani pušného prachu.

V roku 2023 Únia vyrobila len 14 miliónov ton hnojív oproti priemeru 18 miliónov v predchádzajúcich rokoch.

Európska komisia od júla 2025 zaviedla dovozné clá na ruské hnojivá s cieľom znížiť závislosť, podporiť domácu výrobu a zabezpečiť energetickú sebestačnosť.

Plánuje tiež investície do obnovy chemického priemyslu, ktoré sú kľúčové pre konkurencieschopnosť a bezpečnosť obranného sektora EÚ.

(tasr, sie)

  |  

Nawrocki prevzal velenie armády, sľubuje 300-tisíc vojakov a spoluprácu

Karol Nawrocki sa oficiálne stal hlavným veliteľom poľskej armády – na slávnosti pokľakol pred vojenskou štandardou a symbolicky tak prevzal velenie nad najväčšími ozbrojenými silami v EÚ.

Vo svojom prejave zdôraznil ambíciu vybudovať 300-tisícovú armádu a urobiť z Poľska európsku vojenskú mocnosť.

Ocenil aj pokračujúcu modernizáciu armády, ktorá sa podľa neho začala za vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS). Vyzval na spoluprácu s aktuálnou vládou v otázkach bezpečnosti. Minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz označil súčasnú dobu za najnebezpečnejšiu od konca druhej svetovej vojny.

Podľa neho čelí Poľsko každodenným útokom z východu, pričom za nimi vidí ruskú imperiálnu politiku. Ohlásil cieľ vybudovať obranu, ktorá odradí akéhokoľvek agresora.

(tasr, mja)

  |  

Maďarské úrady zabránili atentátu, muž plánoval zabitie premiéra

Maďarské úrady začali trestné stíhanie voči mužovi, ktorý sa cez webovú stránku na zahraničnom serveri pokúšal nájsť nájomného vraha pre atentát na premiéra.

Na webe zverejnil výzvu, v ktorej hľadal „najlepšieho možného“ vykonávateľa vraždy. Podľa vyšetrovateľov chcel za tento čin zaplatiť a cieľom útoku mal byť predseda maďarskej vlády.

Muž sa k úmyslu priznal, polícia ho zadržala a súd následne rozhodol o jeho vzatí do väzby.

Prípad vyšetruje Regionálna prokuratúra v Budapešti, pričom na jeho objasnení spolupracovali aj Národný vyšetrovací úrad a Protiteroristické centrum.

(tasr, mja)

  |  

Putin podpísal dekrét, ktorý umožní Rusku dočasne zvyšovať emisie

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorý umožňuje krajine do roku 2035 zvýšiť svoje emisie skleníkových plynov až o 22 percent v porovnaní s rokom 2021.

Aj keď Moskva deklaruje cieľ znížiť emisie o 65 - 67 percent oproti roku 1990, v praxi to znamená, že oproti súčasnému stavu sa objem emisií zvýši.

Podľa dekrétu sa má zohľadniť efekt ruských lesov, ktoré absorbujú oxid uhličitý. Aktivisti však tvrdia, že ruská klimatická politika je nedostatočná. Rusko, ako štvrtý najväčší producent emisií na svete, je signatárom Parížskej dohody, hoci jeho ekonomika stále silno závisí od fosílnych palív.

Parížska dohoda sa snaží udržať nárast globálnej teploty pod 1,5 stupňa Celzia. Podľa OSN však existuje 50 percentné riziko, že tento limit bude prekročený už začiatkom 30. rokov. Rusko sa otepľuje 2,5-krát rýchlejšie ako svetový priemer.

(tasr, mja)

  |  

Taraba: Štát má 24 zmlúv s lokálnymi pílami, za SaS ich bolo len päť

Minister životného prostredia Tomáš Taraba reagoval na kritiku opozície týkajúcu sa vývozu dreva zo Slovenska do zahraničia. Podľa neho má štát aktuálne 24 zmlúv s lokálnymi pílami do 50 kilometrov od národných parkov.

„V súčasnosti je, som si to zistil, 24 zmlúv s lokálnymi pílami, ktoré sú do 50 kilometrov od národných parkov. Keď vládla strana SaS (Sloboda a Solidarita), bolo to spolu päť zmlúv,“ spresnil.

Tvrdí, že vláda tak podporuje domácich spracovateľov. Zároveň pripomenul, že súčasný spôsob ťažby "na peň" bol schválený ešte v januári 2023, teda za pôsobenia predchádzajúcej vlády.

Podľa Tarabu ministerstvo nie je hlavným ťažiarom dreva na Slovensku, ide vraj najmä o okrajovú činnosť súvisiacu s odstraňovaním chorých stromov.

(tasr, mja)

  |  

Dôvera v Zelenského klesá pre zásahy do protikorupčných orgánov

Dôvera Ukrajincov v prezidenta Volodymyra Zelenského klesla na 58 percent, čo je najnižšie číslo za uplynulý polrok. Prieskum Kyjevského inštitútu ukázal pokles po masových protestoch proti jeho kroku oslabiť nezávislosť protikorupčných orgánov.

Zelenskyj napokon cúvol a kontroverznú legislatívu zrušil, no podľa odborníkov už bola dôvera narušená.

Kritici poukazujú na rýchlosť prijatia opatrení a nedostatok transparentnosti, čo podkopáva ambície Ukrajiny smerom do Európskej únie. Medzi hlavné dôvody nedôvery ľudia uviedli korupciu a spôsob vedenia vojny.

Niektorí účastníci protestov priznali, že ich názor na prezidenta sa zmenil a v budúcich voľbách by ho už nevolili.

Podľa analytikov ide o varovný signál a výzvu na reflexiu.

(reuters, lup)