Preskočiť na obsah
  |  

V Nemecku rozbili sieť nelegálnych prevádzačov - ženy nútili k prostitúcii

Nemecká polícia podnikla v stredu rozsiahlu raziu proti prevádzačom ľudí, pričom zasahovala na 20 miestach v štyroch spolkových krajinách.

Zadržaní boli dvaja podozriví, na ktorých už bol vydaný zatykač. Zásahy sa uskutočnili najmä v Hannoveri, ale aj v ďalších mestách ako Hildesheim, Kiel či Wiesbaden.

Vyšetrovanie sa týka organizovaného a takzvaného komerčného prevádzačstva – najmä žien z Číny, ktoré boli do krajiny nelegálne privezené a podľa všetkého nútené pracovať ako prostitútky.

Cieľom operácie bolo rozložiť sieť, ktorá využívala zraniteľné ženy na sexuálne vykorisťovanie v rôznych častiach Nemecka.

(tasr, mja)

  |  

Výbor v Gelnici neuznášaniaschopný, opozícia kritizuje vládu

Výjazdové rokovanie parlamentného výboru v Gelnici, ktoré sa zaoberalo následkami veternej smršte z júla, sa neuskutočnilo oficiálne, keďže výbor nebol uznášaniaschopný. Diskusia sa však konala neformálne so zástupcami samospráv a ministerstva.

Podľa Igora Janckulíka (KDH) štát poskytol prvotnú pomoc, no problémom je slabá spolupráca medzi Gelnicou a úradmi, ako aj obmedzená ochota poisťovní uhrádzať škody.

Marek Lackovič (PS) kritizoval nečinnosť vlády a fakt, že výbor už tretíkrát nebol schopný rokovať pre absenciu koaličných poslancov. Naopak, Viliam Zahorčák (Smer) tvrdí, že štát konal správne a očakávaná "mediálna bomba" sa nekonala.

Štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák zdôraznil, že pomoc prišla rýchlo a nikto ju nespochybnil. Gelnica spustila aj verejnú zbierku pre obyvateľov.

(tasr, mja)

  |  

Závislosť od ruských hnojív ohrozuje plány na posilnenie obrany EÚ

Energetická kríza v roku 2022 výrazne zasiahla výrobu amoniaku v Európe, čo spôsobilo, že Európska únia sa stala závislou od dovozu z Ruska.

Amoniak je kľúčový pre výrobu hnojív aj výbušnín, ktoré sú nevyhnutné pre obranný priemysel. V roku 2024 dovoz ruských dusíkatých hnojív dosiahol 4,4 milióna tony, čo predstavuje približne 30 percent trhu EÚ.

Výrobcovia zbraní, ako francúzska spoločnosť Eurenco, upozorňujú, že bez domácej produkcie amoniaku a dusíka nie je možné zabezpečiť výrobu kyseliny dusičnej ani pušného prachu.

V roku 2023 Únia vyrobila len 14 miliónov ton hnojív oproti priemeru 18 miliónov v predchádzajúcich rokoch.

Európska komisia od júla 2025 zaviedla dovozné clá na ruské hnojivá s cieľom znížiť závislosť, podporiť domácu výrobu a zabezpečiť energetickú sebestačnosť.

Plánuje tiež investície do obnovy chemického priemyslu, ktoré sú kľúčové pre konkurencieschopnosť a bezpečnosť obranného sektora EÚ.

(tasr, sie)

  |  

Nawrocki prevzal velenie armády, sľubuje 300-tisíc vojakov a spoluprácu

Karol Nawrocki sa oficiálne stal hlavným veliteľom poľskej armády – na slávnosti pokľakol pred vojenskou štandardou a symbolicky tak prevzal velenie nad najväčšími ozbrojenými silami v EÚ.

Vo svojom prejave zdôraznil ambíciu vybudovať 300-tisícovú armádu a urobiť z Poľska európsku vojenskú mocnosť.

Ocenil aj pokračujúcu modernizáciu armády, ktorá sa podľa neho začala za vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS). Vyzval na spoluprácu s aktuálnou vládou v otázkach bezpečnosti. Minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz označil súčasnú dobu za najnebezpečnejšiu od konca druhej svetovej vojny.

Podľa neho čelí Poľsko každodenným útokom z východu, pričom za nimi vidí ruskú imperiálnu politiku. Ohlásil cieľ vybudovať obranu, ktorá odradí akéhokoľvek agresora.

(tasr, mja)

  |  

Maďarské úrady zabránili atentátu, muž plánoval zabitie premiéra

Maďarské úrady začali trestné stíhanie voči mužovi, ktorý sa cez webovú stránku na zahraničnom serveri pokúšal nájsť nájomného vraha pre atentát na premiéra.

Na webe zverejnil výzvu, v ktorej hľadal „najlepšieho možného“ vykonávateľa vraždy. Podľa vyšetrovateľov chcel za tento čin zaplatiť a cieľom útoku mal byť predseda maďarskej vlády.

Muž sa k úmyslu priznal, polícia ho zadržala a súd následne rozhodol o jeho vzatí do väzby.

Prípad vyšetruje Regionálna prokuratúra v Budapešti, pričom na jeho objasnení spolupracovali aj Národný vyšetrovací úrad a Protiteroristické centrum.

(tasr, mja)

  |  

Putin podpísal dekrét, ktorý umožní Rusku dočasne zvyšovať emisie

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorý umožňuje krajine do roku 2035 zvýšiť svoje emisie skleníkových plynov až o 22 percent v porovnaní s rokom 2021.

Aj keď Moskva deklaruje cieľ znížiť emisie o 65 - 67 percent oproti roku 1990, v praxi to znamená, že oproti súčasnému stavu sa objem emisií zvýši.

Podľa dekrétu sa má zohľadniť efekt ruských lesov, ktoré absorbujú oxid uhličitý. Aktivisti však tvrdia, že ruská klimatická politika je nedostatočná. Rusko, ako štvrtý najväčší producent emisií na svete, je signatárom Parížskej dohody, hoci jeho ekonomika stále silno závisí od fosílnych palív.

Parížska dohoda sa snaží udržať nárast globálnej teploty pod 1,5 stupňa Celzia. Podľa OSN však existuje 50 percentné riziko, že tento limit bude prekročený už začiatkom 30. rokov. Rusko sa otepľuje 2,5-krát rýchlejšie ako svetový priemer.

(tasr, mja)