Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Srbsku sú násilné potýčky počas protestov proti Vučićovi

V meste Vrbas ležiacom na severe Srbska došlo v utorok večer k potýčkam medzi odporcami a stúpencami vlády. Zranenia utrpeli desiatky ľudí vrátane 16 policajtov.

Podľa polície sa protivládni demonštranti vo Vrbase „prišli zaútočiť“ na stúpencov vlády. Na videách zo zdrojov je vidieť hádzanie svetlíc, kameňov a fliaš z oboch táborov.

Podobné konflikty hlásili aj v iných mestách, ako Bačka Palanka, Nový Sad a Niš. V Belehrade polícia rozohnala zhromaždenie demonštrantov v centre mesta.

Protesty, ktoré vedú prevažne študenti, prebiehajú v Srbsku od novembra 2024, vyvolané tragédiou v Novom Sade, kde počas zrútenia nadstavby pri železničnej stanici zahynulo 16 ľudí.

Protestujúci vinia korupciu a nedostatočný dozor za nešťastie. Žiadajú predčasné voľby a odvolanie ministra vnútra Ivicu Dačiča, čo prezident Aleksander Vučić odmieta.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Súd v spore o vrátenie dotácie pre NFŠ bude pokračovať v októbri

Mestský súd Bratislava III zatiaľ neskončil dokazovanie v spore, v ktorom štát žiada od spoločnosti Národný futbalový štadión (NFŠ) vrátenie dotácie 27,2 milióna eur.

Rozhodnutie na októbrovom pojednávaní preto nie je isté. Ďalší postup bude závisieť od procesnej aktivity strán. Pojednávanie sa začne 23. októbra 2025.

Medzi štátom a NFŠ prebiehajú štyri súdne spory. Advokáti NFŠ Peter Kubina a Peter Hodál uviedli, že predbežné právne posúdenia naznačujú, že zmluvy o výstavbe nenapĺňajú znaky verejnej zákazky.

Nároky NFŠ presiahli 100 miliónov eur a rastú takmer o milión mesačne. Prvostupňové rozhodnutie sa očakáva na konci októbra.

Úrad podpredsedu vlády SR navrhol mimosúdne rokovania na minimalizáciu finančných rizík, no koaličná zhoda zatiaľ chýba.

Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nominant Smeru) prevzal agendu a dal vypracovať právne analýzy. Zdôraznil, že nebude súhlasiť s prepadnutím štadióna aj peňazí.

NFŠ začali stavať v roku 2016 podľa memoranda z roku 2013, bez súťaže. Štát sa zaviazal odkúpiť nekomerčnú časť a poskytnúť dotáciu.

V roku 2020 vláda oznámila, že štadión neodkúpi a žiada peniaze späť. NFŠ naopak požaduje pokutu a náhradu škody.

(tasr, red)

Minúta  |  

Trump: Európski lídri sú skvelí ľudia, ktorí chcú dosiahnuť dohodu

Americký prezident Donald Trump pred plánovaným virtuálnym stretnutím s európskymi lídrami a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vyhlásil, že „Európa chce vidieť uzavretie dohody.“

Samit, ktorý zorganizoval nemecký kancelár Friedrich Merz, sa uskutoční v stredu ako príprava na piatkové osobné rokovanie Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

Rokovania sa zúčastnia lídri Francúzska, Spojeného kráľovstva, Talianska, Poľska a Fínska, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a generálny tajomník NATO Mark Rutte. Zelenskyj sa do diskusie zapojí z Berlína, kam pricestoval osobne.

Témami budú ďalšie kroky voči Rusku, ochrana ukrajinskej suverenity a prípadné podmienky mierových rozhovorov.

Trump zdôraznil, že po stretnutí s Putinom chce Zelenského aj európskych lídrov informovať o možnostiach „férovej dohody“.

(cnn, sie)

Minúta  |  

Rusko kritizuje európske konzultácie o Ukrajine ako bezvýznamné

Rusko v stredu označilo plánované európske diplomatické konzultácie s Ukrajinou za „politicky a prakticky bezvýznamné.“

Tieto konzultácie sú naplánované pred summitom amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina na Aljaške.

Zástupca hovorcu ruského ministerstva zahraničných vecí Alexej Fadejev obvinil Európsku úniu zo sabotovania spoločných úsilia USA a Ruska o ukončenie konfliktu na Ukrajine.

Nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz zvolal videokonferenčné rokovania o situácii na Ukrajine, na ktorých sa zúčastnia aj Trump a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý už pricestoval do Berlína.

Diskusie sa okrem iných zúčastnia aj americký viceprezident JD Vance, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, generálny tajomník NATO Mark Rutte a lídri Francúzska, Spojeného kráľovstva, Talianska, Poľska a Fínska.

Hlavnou témou rokovaní bude ďalší tlak na Rusko a otázky týkajúce sa územných nárokov Ruska na Ukrajine. Berlín vopred avizoval, že tieto diskusie majú významný strategický dopad na riešenie konfliktu v regióne.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Zelenskyj vyzýva na tlak proti ruskému „klamstvu“ a ukončenie invázie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas svojho vystúpenia 13. augusta 2025 zdôraznil potrebu koordinovanej spolupráce Ukrajiny a jej spojencov na vyvíjaní tlaku na Rusko s cieľom ukončiť inváziu na Ukrajine.

Zelenskyj varoval pred ruským „klamstvom“ a vyzval, aby sa z úspechov Ukrajiny a partnerov poučili, aby zabránili šíreniu dezinformácií. Vyjadril presvedčenie, že len spoločným úsilím Ukrajina, USA, Európa a ostatné krajiny snažiace sa o mier dokážu prinútiť Rusko k ukončeniu vojny.

Tieto vyhlásenia zazneli pred rokovaniami v Berlíne, kde sa Zelenskyj zúčastní videokonferencie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a ďalšími.

Témou stretnutia bude súčasná situácia na Ukrajine a plánovaný piatkový summit Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

Lídri EÚ v Berlíne vyjadrili obavy z „nebezpečenstva zrady záujmov Kyjeva“ pri pokusoch dosiahnuť prímerie bez priaznivých podmienok pre Ukrajinu.

Okrem videokonferencie je plánovaný aj samostatný rokovací blok USA s európskymi lídrami a online stretnutie tzv. „koalície ochotných“, skupiny štátov pracujúcich na podpore Ukrajiny pri prípadnom prímerí.

Zároveň Zelenskyj poďakoval všetkým partnerom, čo pomáhajú Ukrajine v boji a mierovom procese, pričom upozornil, že momentálne nie sú žiadne signály prípravy Ruska na ukončenie vojny.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Poľsko obžalovalo šesticu za sabotáže údajne riadené Ruskom a Bieloruskom

Poľskí prokurátori obžalovali skupinu šiestich osôb zo spáchania trestných činov vrátane sabotáže na objednávku zahraničných tajných služieb.

Podľa hovorkyne vyšetrovateľského úradu skupina uskutočnila sabotážne činy na území Poľska, pričom tieto aktivity vraj boli organizované ruskými a bieloruskými tajnými službami, ktoré vnímajú Poľsko ako cieľ kvôli jeho úlohe pomocného centra pre Ukrajinu.

Moskva aj Minsk takéto obvinenia odmietli.

Vyšetrovací podnet vznikol na základe informácií z vyšetrovania ukrajinského občana, ktorý bol tento rok odsúdený za plánovanie sabotáže v prospech Ruska.

Zhromaždené dôkazy naznačujú, že organizovaná kriminálna skupina pôsobiaca v Poľsku sa zaoberala náborom a organizovaním sabotážnych aktivít pre zahraničné tajné služby, s cieľom vyvolať verejný nepokoj a oslabiť dôveru verejnosti v štátne orgány.

Obžaloba sa týka najmä požiarov skladu paliet v Marki (apríl 2024), pokusu o podpálenie skladu v Gdansku (marec 2024) a útokov na reštauráciu v Gdyni (2023), ktoré mali byť objednané zahraničnými tajnými službami.

Štyri osoby sú obvinené z činov sabotáže na objednávku tajných služieb, pričom skupina čelí aj ďalším obvineniam, vrátane obchodovania so zbraňami a drogami.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.