Preskočiť na obsah
  |  

Biely dom zvažuje trilaterálny samit Ruska, Ukrajiny a USA už budúci týždeň

Administratíva Donalda Trumpa podľa informácií televízie CBS News hľadá miesto na trilaterálny samit Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov, ktorý by sa mohol konať už budúci týždeň.

Trump v pondelok oznámil, že po piatkovom stretnutí s Vladimirom Putinom na Aljaške plánuje telefonovať Volodymyrovi Zelenskému a ďalším európskym lídrom. Nevylúčil, že následne by mohlo dôjsť k rokovaniu medzi Zelenským a Putinom, alebo k trojstrannému stretnutiu, na ktorom by sa sám zúčastnil.

NBC News informovala, že Biely dom zvažuje pozvanie Zelenského už na stretnutie 15. augusta na Aljaške. Hoci je Trump otvorený formátu s účasťou všetkých troch lídrov, prioritou je momentálne bilaterálne rokovanie s Putinom, ktoré požiadala ruská strana. Zatiaľ nie je jasné, či by sa Zelenskyj a Putin stretli osobne v jednej miestnosti.

Podľa Trumpa by v prípade úspešného priebehu prvého rokovania s Putinom mohlo nasledovať aj druhé stretnutie, na ktorom by sa zúčastnil aj Zelenskyj. Toto trojstranné rokovanie by chcel zorganizovať bezodkladne, aby nadviazalo na prípadné pozitívne výsledky z Aljašky.

(tasr, mja)

  |  

Minister zdravotníctva chce po zrušenom tendri posilniť úlohu štátu

Šéf rezortu zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) chce, aby záchranky spravoval prednostne štát. Reforma má zlepšiť verejnú kontrolu, priniesť väčšiu transparentnosť a garantovať dostupnosť urgentnej starostlivosti.

Štátne a verejné organizácie mali mať podľa šéfa rezortu prednostné právo prevádzkovať ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Súkromní poskytovatelia by sa mohli zapojiť do tendra len v prípade, keď o konkrétne stanovište neprejaví záujem žiadna verejná inštitúcia alebo nebude mať kapacitu ho obsadiť.

„A to procesné, ale aj právne, že ju ministerstvo zdravotníctva stredisku jednoducho vrátilo. Tento pokus o záverečnú správu jednoducho nerešpektoval stav, že napríklad jeden z uchádzačov výberového konania odstúpil a to ešte predtým, ako mi bola správa doručená,“ vysvetlil.

Návrh má byť súčasťou širšej reformy výberu prevádzkovateľov ZZS, ktorú minister plánuje predstaviť 14. augusta na koaličnej rade. Cieľom je zvýšiť transparentnosť a presnejšie legislatívne upraviť postupy verejného obstarávania v tomto segmente.

Rezort zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška zároveň včera predstavil personálne zmeny v Operačnom stredisku záchrannej zdravotnej služby, kde post riaditeľa prevzal Jozef Hricka.

Minister informoval, že cieľom je zefektívniť kontrolné mechanizmy a zabezpečiť férovú konkurenciu medzi poskytovateľmi záchrannej zdravotnej služby. Zmena má posilniť štátnu pozíciu v systéme a garantovať občanom kvalitnú a dostupnú urgentnú starostlivosť.

Licencie, ktorým sa končí platnosť, bude možné dočasne predĺžiť, aby nedošlo k ohrozeniu plynulosti služieb. Šaško občanov ubezpečil, že aj počas prechodného obdobia budú záchranky fungovať bez výpadkov.

Operačné stredisko zrušilo v stredu výberové konanie, predmetom ktorého bolo vyhodnotenie žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií ZZS. Celkovo išlo o 351 sídiel staníc záchrannej zdravotnej služby.

(tasr, mja)

  |  

Huliak bráni šéfa fondu, opozícia ho viní z politických väzieb a extrémizmu

Ministerstvo cestovného ruchu a športu odmietlo obvinenia hnutia Slovensko, podľa ktorých má rezort manipulovať výzvy a prideľovať peniaze na základe straníckych väzieb. Tvrdí, že opozícia nepozná ani základné fakty o fungovaní Fondu na podporu cestovného ruchu a Fondu na podporu športu.

V správnej rade prvého menuje ministerstvo len dvoch z deviatich členov, zvyšok nominujú profesijné organizácie, Združenie miest a obcí Slovenska, samosprávne kraje a premiér; v športe má rezort troch z jedenástich nominantov. Rezort dodal, že žiadna výzva Fondu na podporu cestovného ruchu zatiaľ neexistuje a že Tipos podporil 200 projektov.

Minister Rudolf Huliak vyjadril plnú podporu predsedovi správnej rady fondu Jánovi Dováľovi. Opozícia naopak tvrdí, že Dováľ je straníckym nominantom a má extrémistickú minulosť.

Poslanec Jozef Pročko uviedol, že dostali list so závažnými podozreniami, ktorý odovzdali Generálnej prokuratúre, a vyzval členov správnej rady, aby zabránili údajne neférovému rozdeľovaniu 20 miliónov eur.

(tasr, mja)

  |  

ECB varuje: niektoré európske banky nie sú pripravené na krízy

Európska centrálna banka (ECB) upozornila, že niektoré banky v Európe nie sú dostatočne pripravené na možné krízy.

Podľa správy ECB sa tieto inštitúcie príliš spoliehajú na odborné odhady a ich postupy v riadení rizík sú často nejasné a zároveň príliš zložité. Medzi odhalené slabiny patrí aj slabá IT infraštruktúra, čo by mohlo v čase krízy spôsobiť vážne problémy.

Európska centrálna banka vykonala dôkladnú kontrolu 14 veľkých bánk a štyroch menších inštitúcií, predovšetkým nemeckých sporiteľní a družstevných bánk, so zameraním na poskytovanie úverov malým a stredným podnikom.

Správa ECB hodnotila hlavne postupy bánk voči dlžníkom ohrozeným v čase narastajúcej krízy, keď rastie riziko nesplácania úverov.

V záveroch svojej správy ECB zvýraznila potrebu modernizácie IT systémov bánk a zlepšenie konsolidácie dát a ich riadenia. Konštatujú, že tieto kroky môžu viesť k zvýšeniu odolnosti bánk v neistých finančných podmienkach.

(tasr, sie)

  |  

Európski lídri a Trump hovorili jedným hlasom, tvrdí Zelenskyj

Volodymyr Zelenskyj po online stretnutí európskych lídrov s Donaldom Trumpom ocenil jednotnú a pozitívnu náladu diskusie, pričom zdôraznil, že všetky otázky týkajúce sa Ukrajiny musia byť prerokované s Kyjevom.

Trvá na tom, že územná celistvosť krajiny je nedotknuteľná a žiadne územné ústupky voči Rusku nepripadajú do úvahy mimo rámca ukrajinskej ústavy.

Pred piatkovým stretnutím Trumpa s Vladimirom Putinom na Aljaške varoval, že ruský líder len blufuje a snaží sa pred rokovaním vyvinúť vojenský tlak po celej frontovej línii. Trump ho ubezpečil, že po rokovaní ho okamžite informuje.

Nemecký kancelár Friedrich Merz po spoločnej tlačovej konferencii vyjadril nádej na mier, no odmietol právne uznanie ruskej okupácie. Zdôraznil, že rokovania musia začať prímerím, po ktorom by nasledovala rámcová dohoda o kľúčových princípoch.

(tasr, mja)

  |  

Starmer vyzval na robustné bezpečnostné garancie pre Kyjev

Britský premiér Keir Starmer v telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským a hlavnými európskymi predstaviteľmi zdôraznil, že podpora Ukrajiny zo strany Spojeného kráľovstva zostáva pevná.

Podľa Downing Street jasne odmietol akékoľvek zmeny medzinárodných hraníc silou a vyzval, aby súčasťou prípadnej mierovej dohody s Ruskom boli aj silné a dôveryhodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. Okrem Trumpa a Zelenského sa rozhovoru zúčastnili lídri Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Fínska, ako aj vedenie NATO a EÚ.

Starmer na úvod virtuálneho stretnutia „koalície ochotných“ zdôraznil, že je potrebné spájať aktívnu diplomaciu s vojenskou podporou Ukrajiny a súčasným tlakom na Rusko. Povedal, že existujú vojenské plány, ktoré by bolo možné využiť v prípade dosiahnutia prímeria, a že Londýn je pripravený zvýšiť hospodársky tlak na Moskvu prostredníctvom sankcií a ďalších opatrení.

Premiér tiež informoval, že počas skoršieho telefonátu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom sa podarilo dosiahnuť pokrok v otázke bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Podľa neho musia byť diskusie o prímerí vždy sprevádzané dôveryhodnými bezpečnostnými garanciami. Dodal, že popoludňajšie rokovania prebehli úspešne a priniesli pozitívny posun v kľúčových témach.

(reuters, mja)