Preskočiť na obsah
  |  

Erdogan a Rutte sa zhodli na úzkej koordinácii pri hľadaní mieru na Ukrajine

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok telefonoval s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Podľa prezidentskej kancelárie rokovali o možných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktoré by mali byť reálne a dlhodobo udržateľné.

Diskusia sa zamerala aj na aktuálne dianie v mierovom procese medzi Ruskom a Ukrajinou. Erdogan a Rutte sa zhodli na potrebe úzkej koordinácie krokov a Ankara pritom zdôraznila svoju pripravenosť aktívne prispieť k hľadaniu diplomatického riešenia.

Turecko sa už viackrát snažilo sprostredkovať rokovania medzi Moskvou a Kyjevom a Erdogan sa profiluje ako hráč, ktorý sa snaží balansovať medzi spojeneckými záväzkami v NATO a dlhodobými väzbami na Rusko.

Rutte, ktorý stojí na čele NATO od leta, ocenil význam Turecka v tomto procese. Konkrétne opatrenia zatiaľ neboli oznámené.

(reuters, mja)

  |  

Trump chce preveriť múzeá vo Washingtone, kritizuje dôraz na otroctvo

Americký prezident Donald Trump oznámil, že požiadal svojich právnikov, aby preverili washingtonské múzeá, pričom osobitne kritizoval Smithsonov inštitút. Podľa neho sú expozície jednostranne zamerané na negatívne témy, ako otroctvo či sociálne problémy, a chýba im dôraz na úspechy a budúcnosť USA.

Trump na sociálnych sieťach napísal, že múzeá sa „vymkli spod kontroly“ a prezentujú krajinu v negatívnom svetle.

Dodal, že chce použiť rovnaký prístup ako pri tlaku na univerzity a vysoké školy, kde podľa neho dosiahol „veľký pokrok“.

Prezident už v minulosti opakovane kritizoval akademické inštitúcie i kultúrne organizácie za to, že sa podľa neho sústreďujú na chyby minulosti namiesto národných úspechov.

(reuters, mja)

  |  

Costa: Ukrajina potrebuje bezpečnostné záruky aj jasnú cestu do EÚ

Predseda Európskej rady António Costa zdôraznil potrebu urýchliť integračný proces Ukrajiny do EÚ a poskytnúť jej pevné bezpečnostné záruky. Podľa neho je už samotná možnosť bilaterálneho stretnutia prezidentov Zelenského a Putina výrazným pokrokom, ktorý treba premeniť na skutočné rokovania s účasťou Európy a USA.

Costa navrhol, aby bezpečnostné záruky pre Kyjev boli podobné článku 5 NATO, pričom základom by mali zostať posilnené ukrajinské ozbrojené sily.

Upozornil však, že stabilná budúcnosť Ukrajiny nezávisí len od obrany, ale aj od perspektívy prosperity a stability, ktorú by prinieslo členstvo v EÚ.

Podľa Costu je nevyhnutné zachovať tlak na Rusko a pripraviť ďalší balík sankcií. Vyhlásenie prichádza krátko po samite vo Washingtone, na ktorom sa diskutovalo o bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu, a pred stredajším virtuálnym rokovaním náčelníkov generálnych štábov NATO, ktorí sa budú venovať aktuálnemu bezpečnostnému prostrediu.

(tasr, mja)

  |  

SpaceX a ďalšie firmy uspeli, súd zablokoval konania vedené proti nim

Federálny odvolací súd v New Orleans rozhodol v prospech spoločností SpaceX, Energy Transfer a Aunt Bertha a zablokoval konania voči nim vedené Národným úradom pre pracovné vzťahy (NLRB).

Sudcovia označili súčasnú štruktúru úradu za pravdepodobne protiústavnú, keďže jeho členov a administratívnych sudcov nemožno odvolať prezidentom podľa jeho vôle.

Podľa verdiktu to bráni výkonu prezidentskej moci nad výkonnou vetvou. Rozhodnutie je prvým precedensom odvolacieho súdu v tejto otázke a môže ovplyvniť ďalšie prebiehajúce spory. Odvolací súd zároveň potvrdil rozhodnutia nižších súdov v Texase, ktoré už skôr zablokovali prípady voči trom firmám obvineným z porušenia pracovného práva.

NLRB, ktorá je jedinou federálnou agentúrou riešiacou pracovné spory v súkromnom sektore, je momentálne paralyzovaná po tom, ako prezident Donald Trump odvolal členku Gwynne Wilcoxovú – prvý takýto krok v histórii úradu. Agentúra zatiaľ na verdikt nereagovala. Elon Musk, ktorý bol donedávna Trumpovým poradcom, má voči NLRB podanú aj samostatnú žalobu.

(reuters, mja)

  |  

Netanjahu vyzval Macrona, aby do septembra rázne konal proti antisemitizmu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v liste Emmanuelovi Macronovi ostro kritizoval rozhodnutie Francúzska uznať Palestínsky štát. Tvrdí, že takýto krok posilňuje antisemitizmus, oslabuje diplomatické riešenia a vníma ho ako „odmenu za teror Hamasu“.

Podľa neho uznanie štátu Palestína povzbudzuje extrémistov, komplikuje prepúšťanie rukojemníkov a zvyšuje hrozby voči francúzskym Židom. Netanjahu vyzval Macrona, aby sa do 23. septembra – židovského Nového roka – postavil rozhodne proti antisemitizmu.

Francúzsko je jednou z krajín, ktoré sa pridali k rastúcemu zoznamu štátov uznávajúcich Palestínu po vypuknutí vojny v Gaze. Podľa AFP tak urobilo už najmenej 145 krajín vrátane Británie, Kanady či Austrálie. Netanjahu pritom ostro napadol aj austrálskeho premiéra Anthonyho Albaneseho, ktorého označil za „slabého politika, ktorý zradil Izrael“.

Tento konflikt eskaloval po tom, čo Austrália zrušila víza izraelskému politikovi Simchovi Rotmanovi a Izrael následne urobil odvetný krok.

(tasr, mja)

  |  

Britský súd nariadil vysťahovanie migrantov z hotela Bell v Eppingu

Britský okresný súd rozhodol, že žiadatelia o azyl musia byť dočasne presunutí z hotela Bell v meste Epping, ktorý sa stal centrom ostrých protestov. Rozhodnutie prišlo po tom, čo tamojší samosprávny orgán – Epping Forest District Council – podal žalobu proti využívaniu hotela na ubytovanie migrantov.

Sudca Stephen Eyre vydal predbežné opatrenie a nariadil ich odchod najneskôr do 12. septembra, pričom zamietol aj pokus ministerstva vnútra vstúpiť do prípadu. Rezort argumentoval, že hotel je súčasťou kľúčovej infraštruktúry pre ubytovanie žiadateľov o azyl.

Napätie v meste sa vyostrilo po tom, čo jeden etiópsky migrant čelí obvineniam zo sexuálneho útoku. Odvtedy pred hotelom prebiehajú demonštrácie odporcov aj podporovateľov migrantov, pričom polícia eviduje viaceré prípady výtržností.

Vláda premiéra Keira Starmera deklaruje zámer ukončiť využívanie hotelov pre azylantov do roku 2029, no čelí rastúcemu tlaku pre nárast podpory strany Reform UK Nigela Faragea.

(reuters, mja)