Preskočiť na obsah
  |  

Bez Ruska nebude mier – Západ vraj ignoruje realitu konfliktu

Rusko varovalo Západ, že snahy zabezpečiť Ukrajine bezpečnostné záruky bez jeho účasti sú „cestou nikam“. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov reagoval na pondelkové stretnutie európskych lídrov s Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenským vo Washingtone, počas ktorého sa diskutovalo o budúcich zárukách pre Kyjev.

Lavrov kritizoval Európu za eskaláciu a „neetické pokusy“ ovplyvniť postoj USA. Moskva zároveň odmietla akékoľvek scenáre nasadenia vojsk NATO na Ukrajine.

Lavrov pripomenul, že Rusko podporuje „spoľahlivé“ záruky pre Ukrajinu, pričom poukázal na návrh z Istanbulu z roku 2022, ktorý by Kyjevu poskytol záruky od stálych členov BR OSN – vrátane Ruska.

Ukrajina však tento návrh odmietla, pretože by Moskve umožňoval blokovať vojenskú pomoc. V čase, keď sa Západ snaží nájsť diplomatické východisko z vojny, Lavrov zdôraznil, že ignorovanie Moskvy pri takýchto rokovaniach je nerealistické.

(reuters, mja)

  |  

Spojené štáty zasiahli proti Medzinárodnému trestnému súdu

Spojené štáty rozšírili sankcie voči Medzinárodnému trestnému súdu (ICC), keď v stredu postihli ďalších štyroch sudcov a prokurátorov vrátane zástupcov Francúzska a Kanady. Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio obvinil súd zo zneužívania moci a ohrozenia národnej bezpečnosti USA i Izraela.

Sankcie sa týkajú osôb, ktoré sa podľa USA podieľali na vyšetrovaní občanov týchto krajín bez ich súhlasu. Postihnutí – Kimberly Prostová, Nicolas Guillou, Nazhat Shameem Khan a Mame Mandiaye Niang – čelia zmrazeniu majetku v USA a zákazu obchodovania s americkými subjektmi.

O zákaze vstupu do krajiny sa zatiaľ nerozhodlo. ICC čelí kritike USA najmä pre vyšetrovanie vojnových zločinov Izraela. Trumpova administratíva sankčný mechanizmus voči ICC aktivovala už vo februári.

USA, rovnako ako Izrael a Rusko, nie sú členmi súdu, pretože nepodpísali Rímsky štatút.

(tasr, mja)

  |  

Americká koalícia v Sýrii údajne zabila vodcu Islamského štátu

Koalícia vedená USA zlikvidovala v stredu na severe Sýrie irackého vodcu Islamského štátu (IS), Saláha Nuamána, známeho ako Alí. Operácia sa odohrala v meste Atma v provincii Idlib a podľa sýrskej štátnej televízie bola vykonaná formou nočného leteckého výsadku.

Nuamán patril medzi najhľadanejších členov IS pre svoju úlohu pri organizovaní a aktivovaní buniek v Sýrii. Podľa očitých svedkov bol zabitý po tom, ako vyskočil z balkóna počas zásahu.

Koalícia sa k akcii oficiálne zatiaľ nevyjadrila, no operácia bola podľa irackého zdroja založená na informáciách irackej rozviedky. Zadržané boli aj jeho manželky.

IS, ktorý bol v Sýrii porazený v roku 2019, naďalej pôsobí v púštnych oblastiach a predstavuje trvalú hrozbu.

(tasr, mja)

  |  

Rusko a India posilňujú energetické väzby, USA uvažujú o sankčnej reakcii

Rusko pokračuje v dodávkach ropy, uhlia a ropných produktov do Indie, potvrdil podpredseda ruskej vlády Denis Manturov. Okrem priameho exportu obe krajiny spolupracujú na investičných projektoch v oblasti ťažby a spracovania uhľovodíkov, a plánujú aj posilnenie spolupráce v mierovom využívaní jadrovej energie.

Na druhej strane Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa oznámili, že plánujú zaviesť takzvané sekundárne clo vo výške 25 percent na indický dovoz ruskej ropy, čo by zdvojnásobilo súčasné americké clá na indické výrobky.

Trump pritom opakovane kritizoval Indiu za vysokú mieru závislosti od ruskej vojenskej techniky a energetických zdrojov.

Po stretnutí s Vladimirom Putinom však pripustil možnosť zmiernenia postupu voči krajinám, ktoré obchodujú s Moskvou.

(tasr, mja)

  |  

Augustový prieskum: PS na čele, vláda by sa skladala ťažko

Voľby do Národnej rady SR by v auguste vyhralo hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 22,1 percenta hlasov. Druhá by skončila strana Smer s podporou 18,2 percenta voličov. Po nej by nasledovala strana Hlas so ziskom 11,3 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj 24.

Do parlamentu by sa dostala strana SaS (7,9 percenta), hnutie Slovensko (7,6 percenta) a Republika (7,4 percenta). Hranicu zvoliteľnosti by prekročilo aj KDH (7,1 percenta).

Pred bránami parlamentu by zostali strana Demokrati (4,8 percenta), SNS (4,5 percenta) a Maďarská aliancia (4 percentá). Do NR SR by sa nedostalo ani hnutie Sme rodina (3,6 percenta), Kresťanská únia (0,5 percenta), Strana vidieka (0,5 percenta) či Pirátska strana-Slovensko (0,4 percenta).

Na základe prieskumu by PS v parlamente získalo 41 kresiel, Smer 34 a Hlas 21 kresiel. So 14 poslancami by v NR SR bolo hnutie Slovensko a SaS. Republika a KDH by získali po 13 mandátov. Prieskum sa realizoval od 5. do 11. augusta na vzorke tisíc respondentov.

(tasr, mja)

  |  

Tisíc hlavíc do roku 2030? Pentagón sleduje čínsku jadrovú expanziu

Čína výrazne posilňuje svoje jadrové kapacity popri rozsiahlom zbrojení konvenčných síl. Podľa amerického Pentagónu a odborníkov na kontrolu zbraní buduje Peking najrýchlejšie rastúci arzenál medzi jadrovými mocnosťami.

V súčasnosti má asi 600 hlavíc a pracuje na vyše 350 nových raketových silách. Cieľom je dosiahnuť viac ako tisíc operačných hlavíc do roku 2030.

Hoci Čína verejne deklaruje stratégiu sebaobrany a politiku „žiadneho prvého úderu“, Pentagón upozorňuje, že Peking môže jadrové zbrane použiť ako reakciu na konvenčný útok ohrozujúci jeho velenie alebo prežitie režimu.

Odhady hovoria, že Čína disponuje stovkami odpaľovacích zariadení, z ktorých desiatky sú schopné zasiahnuť územie USA.

(reuters, mja)