Preskočiť na obsah
  |  

Mierové rozhovory s Putinom v Maďarsku? Tusk varuje pred symbolikou

Poľský premiér Donald Tusk sa ostro vyjadril proti návrhu, aby sa Budapešť stala miestom mierových rokovaní medzi Volodymyrom Zelenským a Vladimirom Putinom.

Pripomenul, že práve v Budapešti vzniklo v roku 1994 Budapeštianske memorandum, v ktorom Rusko spolu s USA a Spojeným kráľovstvom garantovali Ukrajine územnú celistvosť výmenou za odovzdanie jadrových zbraní.

Tusk poznamenal, že vzhľadom na porušenie tohto záväzku po anexii Krymu v roku 2014 považuje Budapešť za nevhodné miesto.

Reagoval tak na správy denníka The Guardian, podľa ktorých by Maďarsko mohlo hostiť prípadné rokovania. Politico upozornilo, že Budapešť je pre Ukrajinu citlivá lokácia. Maďarský premiér Viktor Orbán sa zatiaľ k možnej úlohe svojej krajiny nevyjadril.

(tasr, mja)

  |  

Medzinárodný trestný súd kritizuje nové americké sankcie

Medzinárodný trestný súd (ICC) ostro odsúdil nové sankcie Spojených štátov voči svojim sudcom a prokurátorom, ktoré označil za „zjavný útok“ na svoju nezávislosť.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio obvinil ICC zo zneužívania moci a ohrozenia suverenity USA i Izraela, pričom štyroch sankcionovaných – vrátane sudcu Nicolasa Guilloua z Francúzska – viní z pokusov vyšetrovať občanov týchto krajín bez ich súhlasu.

Francúzsko vyjadrilo nad rozhodnutím USA znepokojenie. Sankcie zahŕňajú zmrazenie majetku a zákaz obchodných aktivít s americkými subjektmi, no vstup do krajiny zatiaľ zakázaný nebol.

ICC pripomenul, že funguje nezávisle a jeho úlohou je stíhať najzávažnejšie zločiny ako genocída či vojnové zločiny. USA, Izrael ani Rusko nie sú signatármi Rímskeho štatútu, a teda jurisdikcia ICC sa na ne nevzťahuje.

(tasr, mja)

  |  

Británia zasiahla ruské kryptosiete ďalšími sankciami

Spojené kráľovstvo uvalilo nové sankcie na osem osôb a subjektov, ktoré sú podľa Londýna napojené na ruské snahy obchádzať západné sankcie prostredníctvom kryptomien. Medzi nimi je aj kryptosieť A7A5 spustená v Kirgizsku, kde sa v priebehu štyroch mesiacov uskutočnili transakcie v hodnote 9,3 miliardy dolárov.

Sankcie zasiahli aj firmy Grinex LLC a Old Vector LLC, ako aj jednotlivcov zapojených do poskytovania služieb ruskej štátnej banke alebo do nákupov vojenského materiálu.

Británia týmto krokom nadviazala na rokovania vo Washingtone o Ukrajine. Rusko reagovalo vlastnými sankciami voči 21 subjektom, vrátane novinárov, analytikov a mimovládnych organizácií z Británie.

Moskva tvrdí, že ide o reakciu na „konfrontačný kurz Londýna“ a obviňuje dotknuté osoby zo šírenia dezinformácií a podpory Kyjeva.

(tasr, mja)

  |  

Súd zamietol žiadosť USA o zverejnenie spisov z prípadu Epstein

Americký federálny sudca Richard Berman zamietol žiadosť ministerstva spravodlivosti o odtajnenie spisov z veľkej poroty, ktorá v minulosti obvinila zosnulého finančníka Jeffreyho Epsteina zo sexuálneho obchodovania.

Rozhodnutie prichádza uprostred rastúceho tlaku na prezidenta Donalda Trumpa, ktorý počas kampane sľuboval zverejnenie všetkých Epsteinových dokumentov. Ministerstvo však v júli informovalo, že žiaden „klientsky zoznam“ neexistuje, čo vyvolalo nevôľu medzi Trumpovými stúpencami.

Podľa dokumentov porota vypočula len jediného svedka – agenta FBI. Epstein zomrel v roku 2019 vo väzbe, pričom oficiálne ide o samovraždu. Jeho smrť a prepojenia s elitami vyvolali početné konšpirácie.

Podobné žiadosti o sprístupnenie dokumentov boli v auguste zamietnuté aj v prípade jeho spolupracovníčky Ghislaine Maxwellovej, ktorá si odpykáva 20 rokov väzenia. Súd vtedy uviedol, že materiály neobsahujú nové dôkazy nad rámec verejne známych.

(reuters, mja)

  |  

Skupina generálov hľadá riešenia na ochranu Ukrajiny, rozhodnú politici

V americkom Washingtone pokračujú rokovania malej skupiny vojenských predstaviteľov o možnostiach bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Podľa zdroja agentúry Reuters ide o iniciatívu vedenú americkým generálom Danom Cainom, do ktorej je zapojených aj približne šesť ďalších náčelníkov štábov členských krajín NATO.

Hoci ešte nepadli konkrétne výsledky, téma bezpečnostných záruk by sa mala podrobnejšie rozoberať na ďalších stretnutiach, tentoraz v širšom formáte.

Oficiálne rokovanie všetkých šéfov obrany NATO, ktoré sa konalo prostredníctvom videokonferencie, zatiaľ túto tému podrobne nerozoberalo.

Konečné rozhodnutie bude na politických lídroch a zatiaľ nie je stanovený žiadny časový rámec rokovaní.

(reuters, mja)

  |  

Stíhačky NATO v Rumunsku reagovali na ruské drony pri hranici

NATO v noci na stredu nasadilo z rumunského letiska dve nemecké stíhačky Eurofighter v reakcii na ruské drony, ktoré sa priblížili k rumunskému vzdušnému priestoru.

Drony doň napokon nevstúpili a stíhačky sa bezpečne vrátili na základňu. Išlo o prvý ostrý štart v rámci novej misie na ochranu juhovýchodného krídla Aliancie.

Nemecké vzdušné sily sa aktuálne podieľajú na ochrane rumunského vzdušného priestoru, keďže krajina nemá dostatočné kapacity na zabezpečenie obrany.

Do misie je zapojených päť stíhačiek Eurofighter a približne 170 nemeckých vojakov. Jednotka rýchlej reakcie je pripravená zasiahnuť 24 hodín denne, pričom členské štáty sa v tejto úlohe pravidelne striedajú. Nemecké nasadenie sa začalo tento mesiac a potrvá do marca 2026.

(tasr, mja)