Preskočiť na obsah
  |  

Slováci prichádzajú o úspory cez WhatsApp, Telegram a podvody s kartami

Slovenská sporiteľňa varuje pred novými druhmi finančných podvodov, ktoré sú čoraz sofistikovanejšie. Jeden z nich sa tvári ako ponuka na prácu z domu. Po úvodnom kontakte cez WhatsApp a presmerovaní na Telegram klient dostane „brigádu“ v podobe lajkovania reklám.

Malé odmeny z cudzích účtov vytvárajú ilúziu dôveryhodnosti. Podvodníci následne ponúknu investičnú platformu, kde za každú splnenú úlohu treba zaplatiť – často to končí stratou tisícov eur.

Druhý typ podvodu začína telefonátom s tvrdením o zisku z investícií. Obeti navrhnú inštaláciu aplikácie na vzdialený prístup, vďaka čomu získajú kontrolu nad mobilom. Požadujú priloženie karty, čím získajú jej údaje a často aj PIN.

Takto môžu podvodníci v reálnom čase vyberať peniaze alebo platiť kartou. Priemerná strata obete dosahuje až tritisíc eur.

(tasr, mja)

  |  

Brusel bojuje za nulové clá na víno a liehoviny, USA ustúpili len málo

Európska komisia chce aj naďalej presadzovať výnimku z 15-percentých amerických ciel na dovoz vína a liehovín z EÚ, ktoré platia v rámci novej transatlantickej obchodnej dohody.

Komisár Maroš Šefčovič priznal, že sektor zatiaľ nezískal preferenčný režim, no ubezpečil o pokračujúcom úsilí Bruselu. Súčasné clá môžu výrazne zvýšiť ceny francúzskeho šampanského, talianskeho prosecca či írskej whiskey, pričom sa dotýkajú približne 10 miliárd dolárov ročného dovozu alkoholu.

Zasiahnuté sú značky ako Guinness či Jameson. Obe strany vrátane americkej aj európskej asociácie výrobcov liehovín žiadajú návrat k nulovým clám bez výnimiek. Európska únia už dočasne pozastavila odvetné clá, no výrobcovia žiadajú trvalé riešenie, ktoré by poskytlo istotu pre plánovanie a export.

Výrobcovia upozorňujú, že bez takejto dohody hrozí opätovné zavedenie ciel, čo by mohlo ohroziť pracovné miesta a exportný rast.

(reuters, mja)

  |  

Trump kritizuje Bidena: Ukrajina mala útočiť, nie sa len brániť

Donald Trump ostro kritizoval Joea Bidena za to, že podľa neho neumožnil Ukrajine aktívne útočiť proti Rusku a ponechal ju len v defenzíve. Na sociálnej sieti Truth Social vyhlásil, že takúto vojnu nemožno vyhrať a prirovnal to k športovému tímu, ktorý nesmie útočiť.

Trump zopakoval, že ak by bol prezidentom on, vojna by nikdy nezačala, no zároveň priznal, že riešenie konfliktu je zložitejšie, než si pôvodne myslel.

Bidenova administratíva v novembri 2024 zmenila kurz a povolila Ukrajine používať americké zbrane aj na území Ruska – reakcia na nasadenie severokórejských vojakov.

Trump aktuálne vylučuje vyslanie amerických vojakov na Ukrajinu, ale zvažuje leteckú podporu. V predvolebnej kampani opakovane tvrdil, že ak sa vráti do Bieleho domu, konflikt vyrieši do 24 hodín.

(tasr, mja)

  |  

Severná Kórea skrýva blízko Číny základňu s jadrovými raketami

Severná Kórea vybudovala tajnú raketovú základňu Sinpung-dong len 27 kilometrov od čínskych hraníc, kde podľa analytikov z CSIS môže skladovať až deväť medzikontinentálnych rakiet schopných niesť jadrové hlavice.

Základňa je podľa CNN aktívna už od roku 2014 a zámerne maskovaná vegetáciou. CSIS ju prvýkrát identifikovalo pomocou otvorených zdrojov a upozorňuje, že ide o jednu z 15 až 20 tajných vojenských lokalít v krajine.

Od neúspešného summitu s USA v roku 2019 Pchjongjang intenzívne rozvíja svoj jadrový arzenál, čo podporil aj Kim Čong-un svojou výzvou na jeho rýchlu expanziu. Navyše, po ruskej invázii na Ukrajinu sa vzťahy medzi Severnou Kóreou a Moskvou zintenzívnili.

Podľa juhokórejskej rozviedky KĽDR vyslala do Ruska vyše 10-tisíc vojakov, pričom Washington tvrdí, že výmenou za túto podporu získava technológie v oblasti satelitov a vesmíru.

(tasr, mja)

  |  

Reuters: Putin žiada Donbas, neutralitu Ukrajiny a žiadne západné misie

Podľa zdrojov agentúry Reuters Vladimir Putin naznačil ochotu rokovať o mieri s Ukrajinou, avšak za podmienok, ktoré Kyjev považuje za neprijateľné.

V rámci návrhu, ktorý prezentoval počas trojhodinového stretnutia s Donaldom Trumpom na samite na Aljaške, žiada, aby sa Ukrajina úplne stiahla z častí Donbasu, ktoré ešte ovláda. Moskva by výmenou zastavila boje v Záporožskej a Chersonskej oblasti, kde drží 73 percent územia.

Putin zároveň trvá na tom, aby sa Ukrajina vzdala vstupu do NATO, zachovala si neutralitu a neprijala na svoje územie žiadne západné jednotky, ani ako súčasť prípadných mierových misií. Rusko je údajne pripravené vzdať sa malých okupovaných častí Charkovskej, Sumskej a Dnipropetrovskej oblasti.

Ukrajina však tieto návrhy odmieta. Prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že Donbas tvorí kľúčovú obrannú líniu a jeho strata by mohla ohroziť zvyšok krajiny. Vstup do NATO je podľa ukrajinskej ústavy strategickým cieľom.

Biely dom ani NATO sa k návrhom zatiaľ nevyjadrili. Trump sa síce snaží dohodnúť stretnutie Zelenského a Putina, ale Moskva považuje Zelenského za nelegitímneho lídra, keďže na Ukrajine sa pre stanné právo vlani neuskutočnili prezidentské voľby. Lídri Británie, Francúzska a Nemecka sú voči Putinovej ochote k mieru skeptickí.

(reuters, est)

  |  

Izrael vyzýva nemocnice v Gaze na evakuáciu, chystá novú ofenzívu

Izraelská armáda oznámila, že nemocnice a humanitárne organizácie na severe Gazy vyzvala na prípravu evakuácie civilistov. Ide o súčasť príprav na rozšírenú ofenzívu v meste Gaza, ktorú nedávno schválilo ministerstvo obrany.

Súčasťou krokov je aj povolanie 60-tisíc záložníkov. Očakáva sa presun nemocničného vybavenia na juh, kde zároveň posilňujú zdravotnícku infraštruktúru.

Tento postup vyvoláva obavy z ďalšieho zhoršenia humanitárnej situácie, ktorú vojna už teraz prehĺbila do extrémnych rozmerov. Premiér Netanjahu čelí nátlaku ultrapravicových členov vlády, ktorí žiadajú pokračovanie bojov a anexiu Gazy.

Kritiku vyjadrili aj rodiny izraelských rukojemníkov zajatých Hamasom pri útoku v októbri 2023.

Doterajšia izraelská ofenzíva spôsobila rozsiahle zničenie oblasti – podľa OSN dôveryhodné údaje hovoria o viac než 62-tisíc mŕtvych a takmer dvoch miliónoch vysídlených ľudí.

(tasr, lup)