Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko obnovuje vydávanie humanitárnych víz pre Rusov a Bielorusov

Nemecké úrady oznámili zrušenie moratória na vydávanie humanitárnych víz pre občanov Ruska a Bieloruska. Ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že postupy prijímania osôb ohrozených pre ich aktivity v prospech slobody, demokracie či ľudských práv budú obnovené, píše Deutsche Welle.

Hoci zrýchlený postup prijímania sa už nebude uplatňovať, zákon o pobyte naďalej umožňuje výnimky z humanitárnych dôvodov. Detaily nového postupu sa ešte finalizujú.

Zrušenie moratória potvrdili aj viaceré verejné osobnosti a aktivisti vrátane europoslanca Sergeja Lagodinského. Od začiatku programov bolo podľa údajov prijatých do Nemecka takmer tritisíc osôb z Ruska a Bieloruska.

Nové pravidlá sa nevzťahujú na tých, ktorí už humanitárne víza získali – ich pobyty budú predĺžené podľa platnej legislatívy.

(mja)

Minúta  |  

Poľský prezident varuje pred opakovaním Paktu Ribbentrop-Molotov

Poľský prezident Karol Nawrocki varoval pred opakovaním historickej chyby v podobe Paktu Ribbentrop-Molotov, ktorý 23. augusta 1939 podpísali nacistické Nemecko a Sovietsky zväz.

V deň 86. výročia dohody upozornil na to, že Rusko dnes opäť prejavuje imperiálne ambície a svet by si mal vziať ponaučenie z minulosti, aby predišiel ďalším tragédiám. V príspevku na sieti X pripomenul, že pakt vydláždil cestu k druhej svetovej vojne a spôsobil smrť miliónov ľudí.

Tajný dodatok dohody rozdelil Poľsko medzi Nemecko a ZSSR, čo umožnilo nacistickú inváziu a následne sovietsku okupáciu východnej časti krajiny.

Nawrocki tým naznačil paralelu medzi súčasnou ruskou agresiou a historickými udalosťami, ktoré viedli k vojne.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Reform UK sľubuje deportácie žiadateľov o azyl, cieľom sú tisíce denne

Nigel Farage, líder britskej strany Reform UK, predstavil plán na masové deportácie migrantov, ktorí do Británie prichádzajú na malých člnoch cez Lamanšský prieliv.

V prípade účasti na vláde by chcel krajinu stiahnuť z Európskeho dohovoru o ľudských právach a uzavrieť repatriačné dohody s krajinami ako Afganistan či Eritrea. Plán zahŕňa zadržiavacie zariadenia pre 24-tisíc osôb a deportačné lety až päťkrát denne.

Farage tvrdí, že sa viac obáva o bezpečnosť Britov než o osud žiadateľov v ich krajinách pôvodu. V prípade neúspechu návratu domov navrhuje zadržiavanie migrantov na odľahlom ostrove Ascension.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ruskí výsadkári strieľali sami na seba, aby dostali odmeny a vyznamenania

Ruské úrady ukončili vyšetrovanie rozsiahleho podvodu v 83. gardovej výsadkovej brigáde, kde sa preukázalo, že desiatky vojakov si fingovali zranenia, aby získali finančné odmeny a štátne vyznamenania. Informáciu priniesol ruský denník Kommersant.

V niektorých prípadoch vojaci dokonca strieľali na seba navzájom. Celková suma neoprávnených výplat prekročila 200 miliónov rubľov. Hlavné postavy kauzy, plukovník Artem Gorodilov a podplukovník Konstantin Frolov, sa priznali a uzavreli dohody s prokuratúrou.

Frolov čelí aj obvineniam z korupcie a nelegálneho obchodovania so zbraňami. Vyšetrovatelia spochybnili aj medializované príbehy o Frolovovej hrdinskosti vrátane údajnej adopcie dieťaťa a záchranných akcií.

Celkovo bolo identifikovaných 35 osôb zapojených do schémy, prípad bude riešiť vojenský súd v Luhansku.

(mja)

Minúta  |  

Prieskum: Zelenského chcú ľudia stále za prezidenta, Zalužnyj vedie inde

Podľa posledného prieskumu by ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prípade konania volieb v tomto období získal najviac hlasov – podporilo by ho 31 percent respondentov.

Za ním nasleduje bývalý hlavný veliteľ ozbrojených síl Valerij Zalužnyj s 25 percentami, ďalej exprezident Petro Porošenko (šesť percent) a šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov (päť percent). Otázne je, ako by dopadlo prípadne druhé kolo, keďže touto otázkou sa prieskum nezaoberal.

Z hľadiska straníckych preferencií by však najviac voličov – 22 percent – podporilo hypotetickú „Zalužného stranu“, zatiaľ čo „Zelenského blok“ by získal 14 percent. Medzi ďalšími preferovanými stranami figurujú „Azov“ a „Európska solidarita“ so ziskom po osem percent.

Výskum sa uskutočnil koncom júla a objednalo ho Centrum pre analýzu a sociologický výskum Medzinárodného republikánskeho inštitútu.

(mja)

Minúta  |  

PS navrhuje voľbu prezidenta zo zahraničia cez zastupiteľské úrady

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) navrhuje rozšírenie možnosti voľby zo zahraničia aj na prezidentské voľby. Poslankyne Lucia Plaváková a Zuzana Mesterová podali do parlamentu návrh novely zákona, ktorý by umožnil hlasovanie v zahraničí prostredníctvom zastupiteľských úradov SR.

Aktuálne je takáto možnosť dostupná len pri parlamentných voľbách formou pošty, no pri dvojkolovej prezidentskej voľbe je tento systém logisticky náročnejší.

PS argumentuje narastajúcim záujmom Slovákov žijúcich v zahraničí – v posledných voľbách požiadalo o hlasovanie poštou viac než 72-tisíc ľudí, pričom cez 80 percent z nich aj reálne odoslalo svoj hlas.

Opozičné hnutie verí, že zabezpečenie volebného práva pre Slovákov v zahraničí aj pri voľbe hlavy štátu je logickým krokom v ústrety modernému a inkluzívnemu volebnému systému.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.