Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko odmieta uznať Palestínu počas Valného zhromaždenia OSN

Nemecký kancelár Friedrich Merz oznámil, že Berlín neuzná palestínsky štát počas septembrového Valného zhromaždenia OSN. Zdôvodnil to tým, že podmienky na uznanie podľa Nemecka zatiaľ nie sú splnené.

Zdôraznil, že uznanie by malo byť posledným krokom v rámci dvojštátového riešenia. Tento postoj kontrastuje s plánmi Kanady, Francúzska či Británie, ktoré chcú Palestínu uznať, ak Izrael nesplní isté podmienky.

Merz zároveň ostro kritizoval izraelský útok na nemocnicu v Gaze, ktorý si vyžiadal 20 obetí vrátane novinárov. Uviedol, že takýto postup nie je prijateľný a vrhá tieň na inak oprávnený boj proti Hamasu.

Berlín preto pozastavil dodávky zbraní, ktoré by mohli nasadiť v Pásme Gazy. Podľa Merza sa tento krok ukázal ako správny.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Ukrajinský dron explodoval nad Estónskom, úrady hovoria o chybe navigácie

V estónskom okrese Tartu našli cez víkend trosky ukrajinského bojového dronu, ktorý podľa miestnych úradov zišiel z kurzu a explodoval. Incident sa zaobišiel bez obetí.

Estónska bezpečnostná služba potvrdila, že šlo o ukrajinský dron mierený na ruské ciele – v čase incidentu Kyjev útočil na terminál v Ust-Luge, len niekoľko kilometrov od hraníc.

Dron bol pravdepodobne dezorientovaný ruskými rušičkami. Nie je jasné, či prenikol z lotyšského alebo ruského vzdušného priestoru.

Minister obrany Hanno Pevkura tvrdí, že incident sa odohral v dôsledku pokračujúcej vojny, kde sa Ukrajina bráni ruskej agresii. Podobné narušenia vzdušného priestoru zaznamenali aj Poľsko, Litva či Rumunsko.

Ide o prvý takýto prípad v Estónsku, ktorý však zvýšil obavy o bezpečnostné dôsledky konfliktu na pobaltský región.

(tasr, lup)

Minúta  |  

PS chce zaviesť osemročné vzdelávanie aj pre stredné športové školy

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) navrhuje rozšíriť možnosť osemročného vzdelávania aj na stredné športové školy. Novelu zákona o výchove a vzdelávaní do parlamentu predložili poslankyne Natália Nash a Ingrid Kosová. Dnes zákon povoľuje tento typ štúdia iba gymnáziám a konzervatóriám.

Podľa poslankýň má zmena zabezpečiť kontinuitu prípravy mladých športovcov, ktorí často počas prechodu zo základnej na strednú školu čelia strate tréningového prostredia, kolektívu či dokonca presťahovaniu.

Vedie to k tomu, že mnohí sľubní športovci svoju kariéru predčasne ukončia. Osemročné programy by tento kritický moment eliminovali a umožnili plynulejší rozvoj talentov.

Nový model by zároveň umožnil systematickejšiu prácu s mladými športovcami v oblastiach, ktoré dnes zostávajú bokom – napríklad v športovej psychológii, regenerácii či výžive. PS tvrdí, že ide aj o podporu takzvanej duálnej kariéry športovca.

Cieľom je tiež zvýšiť atraktivitu stredných športových škôl a posilniť ich postavenie v rámci slovenského vzdelávacieho systému.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rozpočet Komisie podľa Takáča ovplyvní naše farmy, hrozí 40-percentný výpadok

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) varuje, že návrh nového rozpočtu Európskej komisie na obdobie 2028 až 2034 môže vážne ohroziť slovenský agrosektor. Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) má dostať o 30 až 40 percent menej peňazí, aj keď celkový rozpočet Únie sa má zvýšiť o 800 miliárd eur.

Kritizuje, že eurokomisia navrhuje zlúčiť doterajšie piliere CAP do jedného fondu. Najväčšou hrozbou je stropovanie priamych platieb na úrovni 100-tisíc eur na podnik, čo by pre slovenské veľké farmy znamenalo existenčný problém.

Zároveň majú zrušiť redistributívnu platbu, ktorá zohľadňuje menšie a stredné farmy. Pomoc pre potravinárov presunú do iných kapitol.

Slovensko preto navrhne, aby CAP zostala samostatnou rozpočtovou kapitolou a zachovali dvojpilierový systém. Pri stropovaní je podľa Takáča možné diskutovať len o výnimke v prípade, ak do výdavkov započítajú aj mzdové náklady.

Europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer) reprodukovala, že s návrhom nie sú spokojní ani v Európskom parlamente. Podľa nej Komisia presúva peniaze z poľnohospodárstva a regionálneho rozvoja na zbrojenie a Green Deal.

(tasr, max)

Minúta  |  

Putin sa úmyselne vyhýba samitu so Zelenským, varujú Merz aj Stubb

Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa viacerých západných lídrov úmyselne vyhýba plánovanému stretnutiu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Nemecký kancelár Friedrich Merz, kanadský premiér Mark Carney a fínsky prezident Alexander Stubb sa zhodujú, že ide o typickú ruskú taktiku zdržiavania.

Stretnutie sa snaží sprostredkovať americký prezident Donald Trump, ktorý s oboma lídrami rokoval osobitne – s Putinom na Aljaške a so Zelenským vo Washingtone.

Podľa Trumpa má Putin voči Zelenskému osobný odpor, no zároveň naznačil, že dohoda o mieri na Ukrajine je na dosah.

Friedrich Merz však varoval, že ak Moskva neustúpi, Európska únia bude musieť zvýšiť tlak prostredníctvom už 19. balíka sankcií.

Mark Carney označil Putinovo konanie za prejav strachu zo stretnutia a Alexander Stubb dodal, že Rusko cielene hrá o čas v nádeji, že trpezlivosť Západu – najmä Trumpova – vyprší.

Zelenskyj vyzýva na zrýchlenie prác pri zabezpečovaní bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Zdôraznil to po stretnutí s generálom Olexandrom Syrským, pričom upozornil na potrebu detailného vypracovania obranných zložiek týchto záruk.

Zároveň avizoval ďalšie rokovania s takzvanou koalíciou ochotných, pričom očakáva konkrétne príspevky spojencov – od vojakov až po financie.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Mikulec reaguje na Šutaja Eštoka: Rezort vnútra sme stabilizovali počas kríz

Opozičné hnutie Slovensko kritizuje ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) za spôsob obhajoby nákupov na rezorte. Podľa opozície zavádza a vyhovára sa na predchodcov.

Exminister vnútra Roman Mikulec (hnutie Slovensko, KÚ, Za ľudí) pripomenul, že ich vláda čelila pandémii, energetickej kríze, vysokej inflácii a utečeneckej vlne po vypuknutí vojny na Ukrajine. Napriek tomu stabilizovali a modernizovali políciu.

Reagoval aj na kritiku cien služobných áut – Šutaj Eštok podľa neho porovnával klasické vozidlá so skôr nakúpenými plug-in hybridmi, ktoré boli drahšie aj pre vtedajší nedostatok čipov.

Poslanec Gábor Grendel (hnutie Slovensko, KÚ, Za ľudí) vyzval ministra vysvetliť, prečo nezabezpečili vyššie platy pre policajtov a hasičom sľúbené nové vozidlá. Tiež namietajú, že chýbajú analýzy, ktoré počítače treba vymeniť, a považujú nákupy za netransparentné.

Šutaj Eštok už v pondelok odmietol obvinenia z predražených zákaziek. Tvrdí, že ministerstvo podpísalo rámcovú zmluvu na IT techniku pre celú verejnú správu v hodnote 326 miliónov eur a obnovuje výstroj pre viac než 19-tisíc policajtov a 4 200 hasičov.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.