Preskočiť na obsah
  |  

Trump sa možno ešte tento rok stretne s Kim Čong-unom

Americký prezident Donald Trump v pondelok privítal v Bielom dome novozvoleného juhokórejského prezidenta I Če-mjonga. Ich stretnutie sa nieslo v duchu kombinácie priateľských gest, obchodných rokovaní a opatrných úderov.

Trump si neodpustil narážky na politickú situáciu v Soule, informuje denník Le Monde. Napriek predchádzajúcim výhradám na sociálnych sieťach k vyšetrovania voči bývalému prezidentovi Yoonovi, sa rokovania niesli v konštruktívnom duchu.

Hovorilo sa o bezpečnosti, obchode aj o možnosti stretnutia Trumpa s Kim Čong-unom ešte tento rok. Juhokórejský premiér Kim Min-sok po stretnutí vyzdvihol „významný pokrok“ v oblasti mieru a denuklearizácie polostrova.

(mja)

  |  

Ukrajina povolila mužom do 22 rokov prekračovať hranice

Ukrajinská vláda uvoľnila obmedzenia pre mužov vo veku 18 až 22 rokov, ktorí teraz môžu pod stanným právom slobodne prekračovať hranice v oboch smeroch.

Informovala o tom premiérka Julia Svyrydenková s tým, že nové pravidlá sa týkajú aj tých, ktorí sa momentálne nachádzajú mimo Ukrajiny.

Predchádzajúce nariadenia z obdobia po ruskej invázii v roku 2022 zakazovali mužom vo veku 18 až 60 rokov opustiť krajinu.

Podľa vlády ide o snahu udržať si čo najsilnejšie väzby s občanmi a umožniť im kontakt s domovom. Opatrenie vstúpi do platnosti deň po oficiálnom zverejnení v štátnych dokumentoch.

(reuters, mja)

  |  

Irán a Západ sa nedohodli, jadrové sankcie sú opäť na stole

Irán a štáty skupiny E3 (Británia, Francúzsko a Nemecko) sa na utorňajších rokovaniach o iránskom jadrovom programe v Ženeve nedohodli na spôsobe ako oddialiť zavedenie tvrdých sankcií na Teherán. Lehota na uzavretie dohody medzi krajinami uplynie už o niekoľko dní.

V Ženeve sa v utorok uskutočnilo druhé rokovanie E3 a Teheránu od 12-dňovej vojny medzi Iránom a Izraelom v polovici júna, pričom na konci sa do nej zapojili aj Spojené štáty. Predchádzajúce kolo sa konalo 25. júla v Istanbule.

Irán po leteckej vojne pozastavil spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), pretože dozorný jadrový orgán OSN neodsúdil izraelské ani americké útoky na jeho jadrové zariadenia.

Štáty E3 Iránu pohrozili, že ak nebude obmedzovať obohacovanie uránu a neobnoví spoluprácu s inšpektormi MAAE, aktivujú takzvaný mechanizmus „snapback“ a voči Teheránu opätovne zavedú sankcie OSN zrušené v rámci dohody z roku 2015 o obmedzení iránskeho jadrového programu. Teheránu dali lehotu do konca augusta.

Nemenovaný diplomat pre AP povedal, že utorkové rokovania „skončili bez konečného výsledku“. Uviedol, že úsilie o nájdenie riešenia bude pokračovať aj po uplynutí lehoty.

Námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázim Gharíb Abádí po rokovaní na sociálnej sieti X napísal, že „je čas, aby E3 a Bezpečnostná rada OSN urobili správne rozhodnutie a poskytli diplomacii potrebný čas a priestor“. Irán je podľa neho naďalej zaviazaný diplomacii a vzájomne výhodnému riešeniu aktuálneho sporu.

(tasr, afp, ap, reuters, mja)

  |  

Americká vláda uvažuje o prevzatí podielov v zbrojárskych firmách

Americký minister obchodu Howard Lutnick podporil plán prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého by vláda mala získavať podiely vo firmách, s ktorými obchoduje.

Nevylúčil ani vstup do zbrojárskych spoločností, pričom ako príklad uviedol Lockheed Martin, ktorý je podľa neho prakticky predĺženou rukou štátu. Trump ohlásil túto stratégiu len pár dní po tom, čo vláda získala desaťpercentný podiel v spoločnosti Intel.

Už predtým schválil prevzatie U. S. Steel japonskou Nippon Steel, pod podmienkou získania takzvanej zlatej akcie – právomoci zasahovať do strategických rozhodnutí firmy. Kritici upozorňujú, že tento krok môže oslabiť nezávislosť firiem a negatívne ovplyvniť trh aj spotrebiteľov.

Trump však tvrdí, že ide o spôsob, ako posilniť ekonomickú bezpečnosť a zabezpečiť kontrolu nad kľúčovými priemyselnými sektormi.

(tasr, mja)

  |  

Ruský propagandista útočí na vlastných: Kde je obrana pred dronmi?

Ruský propagandista Vladimír Soloviov prekvapivo skritizoval vlastnú armádu i úrady za neschopnosť chrániť ruské územie pred ukrajinskými dronmi.

V relácii na Rossija 1 poukázal na nedostatky v protivzdušnej obrane, ktoré umožňujú útoky na rafinérie a narúšanie leteckej dopravy.

Soloviov otvorene vyzval na organizačné zmeny, ktoré by umožnili vytvoriť jednotný systém PVO. Ukrajina podľa agentúry Reuters odstavila až 17 percent ruskej rafinérskej kapacity, čo spôsobilo problémy s palivom aj mnohých na čerpacích staniciach.

Drony zároveň spôsobujú výpadky letov, ako napríklad nedávno vo Volgograde. Soloviov, známy svojou agresívnou rétorikou voči Západu, tentoraz zaútočil na vlastné inštitúcie. Na jeho slová upozornil projekt Russian Media Monitor, ktorý sleduje ruské médiá.

(mja)

  |  

Cirkevní predstavitelia kritizujú plán Izraela, varujú pred katastrofou

Grécka ortodoxná cirkev a latinský patriarchát v Jeruzaleme spoločne varovali pred katastrofálnymi následkami plánovaného izraelského obsadenia mesta Gazy.

V spoločnom vyhlásení označili evakuáciu mesta za „rozsudok smrti“ pre tisíce civilistov, ktorí sú často chorí, podvyživení alebo inak zraniteľní. Oba kresťanské chrámy v Gaze – farnosť sv. Porfýria a farnosť Svätej rodiny – slúžia od začiatku vojny ako útočisko pre deti, seniorov aj osoby so zdravotným postihnutím.

Duchovní a rehoľníčky ostávajú v Gaze, aby sa o nich mohli naďalej starať. Náboženskí predstavitelia zároveň vyzvali na okamžité ukončenie vojny a návrat izraelských rukojemníkov.

Apelujú na medzinárodné spoločenstvo, aby zamedzilo ďalšiemu krviprelievaniu a zasiahlo v mene spoločného dobra.

(tasr, mja)