Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron tvrdí, že vojna v Gaze je hanbou pre Izrael a slepou uličkou

Francúzsky prezident Emmanuel Macron ostro reagoval na kritiku izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý ho obvinil, že uznaním Palestínskeho štátu podporuje antisemitizmus. Macron v liste zverejnenom v utorok označil takéto obvinenia za „neprijateľné“ a „urážku pre celé Francúzsko“.

Zdôraznil, že krajina aktívne bojuje proti antisemitizmu a táto téma nesmie byť „zneužívaná ako zbraň“. Zároveň apeloval na Netanjahua, aby ukončil „vražednú a nelegálnu vojnu“ v Gaze, ktorú označil za hanbu pre Izrael.

Macron svoje rozhodnutie uznať Palestínsky štát obhajuje ako krok, ktorý by mal byť potvrdený na zasadnutí OSN v septembri.

Netanjahu však varoval, že takýto krok zvyšuje nenávisť voči Židom vo Francúzsku a posilňuje Hamas.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Dvaja neplnoletí teroristi plánovali útok na Eiffelovu vežu

Vo Francúzsku zatkli dvoch tínedžerov vo veku 15 a 17 rokov, ktorí podľa vyšetrovateľov plánovali teroristické útoky na Eiffelovu vežu a synagógy.

Mladí zradikalizovaní islamisti boli zatknutí už koncom júla, no správa sa dostala na verejnosť až teraz. O prípade ako prvý informoval denník Le Figaro.

Úrady ich obvinili z členstva v teroristickej skupine, keďže mali medzi sebou cez šifrované správy zdieľať extrémne násilný obsah a diskutovať o zapojení sa do džihádu.

Inšpiráciou im bola propaganda Islamského štátu. Francúzska prokuratúra upozorňuje na rastúci počet extrémisticky orientovaných mladistvých – len v tomto roku bolo zatknutých už 13 maloletých podozrivých z terorizmu.

(mja)

Minúta  |  

Trump je pripravený uvaliť na Rusko ekonomické sankcie

Americký prezident Donald Trump pohrozil Rusku uvalením ekonomických sankcií, ak prezident Vladimir Putin nepristúpi na prímerie. Vyhlásil to v utorok, pričom zdôraznil, že Spojené štáty sa chcú vyhnúť ďalšej eskalácii.

„Chceme, aby to skončilo. Máme ekonomické sankcie – hovorím o ekonomike, pretože sa nechceme dostať do svetovej vojny,“ povedal Trump.

Jeho vyjadrenie prichádza v čase, keď diplomati a spojenci USA intenzívne hľadajú cestu k ukončeniu bojov.

Trump tým signalizuje ochotu využiť hospodársky tlak ako nástroj na dosiahnutie prímeria, pričom zároveň odmieta priamu vojenskú intervenciu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump sa možno ešte tento rok stretne s Kim Čong-unom

Americký prezident Donald Trump v pondelok privítal v Bielom dome novozvoleného juhokórejského prezidenta I Če-mjonga. Ich stretnutie sa nieslo v duchu kombinácie priateľských gest, obchodných rokovaní a opatrných úderov.

Trump si neodpustil narážky na politickú situáciu v Soule, informuje denník Le Monde. Napriek predchádzajúcim výhradám na sociálnych sieťach k vyšetrovania voči bývalému prezidentovi Yoonovi, sa rokovania niesli v konštruktívnom duchu.

Hovorilo sa o bezpečnosti, obchode aj o možnosti stretnutia Trumpa s Kim Čong-unom ešte tento rok. Juhokórejský premiér Kim Min-sok po stretnutí vyzdvihol „významný pokrok“ v oblasti mieru a denuklearizácie polostrova.

(mja)

Minúta  |  

Ukrajina povolila mužom do 22 rokov prekračovať hranice

Ukrajinská vláda uvoľnila obmedzenia pre mužov vo veku 18 až 22 rokov, ktorí teraz môžu pod stanným právom slobodne prekračovať hranice v oboch smeroch.

Informovala o tom premiérka Julia Svyrydenková s tým, že nové pravidlá sa týkajú aj tých, ktorí sa momentálne nachádzajú mimo Ukrajiny.

Predchádzajúce nariadenia z obdobia po ruskej invázii v roku 2022 zakazovali mužom vo veku 18 až 60 rokov opustiť krajinu.

Podľa vlády ide o snahu udržať si čo najsilnejšie väzby s občanmi a umožniť im kontakt s domovom. Opatrenie vstúpi do platnosti deň po oficiálnom zverejnení v štátnych dokumentoch.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Irán a Západ sa nedohodli, jadrové sankcie sú opäť na stole

Irán a štáty skupiny E3 (Británia, Francúzsko a Nemecko) sa na utorňajších rokovaniach o iránskom jadrovom programe v Ženeve nedohodli na spôsobe ako oddialiť zavedenie tvrdých sankcií na Teherán. Lehota na uzavretie dohody medzi krajinami uplynie už o niekoľko dní.

V Ženeve sa v utorok uskutočnilo druhé rokovanie E3 a Teheránu od 12-dňovej vojny medzi Iránom a Izraelom v polovici júna, pričom na konci sa do nej zapojili aj Spojené štáty. Predchádzajúce kolo sa konalo 25. júla v Istanbule.

Irán po leteckej vojne pozastavil spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), pretože dozorný jadrový orgán OSN neodsúdil izraelské ani americké útoky na jeho jadrové zariadenia.

Štáty E3 Iránu pohrozili, že ak nebude obmedzovať obohacovanie uránu a neobnoví spoluprácu s inšpektormi MAAE, aktivujú takzvaný mechanizmus „snapback“ a voči Teheránu opätovne zavedú sankcie OSN zrušené v rámci dohody z roku 2015 o obmedzení iránskeho jadrového programu. Teheránu dali lehotu do konca augusta.

Nemenovaný diplomat pre AP povedal, že utorkové rokovania „skončili bez konečného výsledku“. Uviedol, že úsilie o nájdenie riešenia bude pokračovať aj po uplynutí lehoty.

Námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázim Gharíb Abádí po rokovaní na sociálnej sieti X napísal, že „je čas, aby E3 a Bezpečnostná rada OSN urobili správne rozhodnutie a poskytli diplomacii potrebný čas a priestor“. Irán je podľa neho naďalej zaviazaný diplomacii a vzájomne výhodnému riešeniu aktuálneho sporu.

(tasr, afp, ap, reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.