Preskočiť na obsah
  |  

Irán a Západ sa nedohodli, jadrové sankcie sú opäť na stole

Irán a štáty skupiny E3 (Británia, Francúzsko a Nemecko) sa na utorňajších rokovaniach o iránskom jadrovom programe v Ženeve nedohodli na spôsobe ako oddialiť zavedenie tvrdých sankcií na Teherán. Lehota na uzavretie dohody medzi krajinami uplynie už o niekoľko dní.

V Ženeve sa v utorok uskutočnilo druhé rokovanie E3 a Teheránu od 12-dňovej vojny medzi Iránom a Izraelom v polovici júna, pričom na konci sa do nej zapojili aj Spojené štáty. Predchádzajúce kolo sa konalo 25. júla v Istanbule.

Irán po leteckej vojne pozastavil spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), pretože dozorný jadrový orgán OSN neodsúdil izraelské ani americké útoky na jeho jadrové zariadenia.

Štáty E3 Iránu pohrozili, že ak nebude obmedzovať obohacovanie uránu a neobnoví spoluprácu s inšpektormi MAAE, aktivujú takzvaný mechanizmus „snapback“ a voči Teheránu opätovne zavedú sankcie OSN zrušené v rámci dohody z roku 2015 o obmedzení iránskeho jadrového programu. Teheránu dali lehotu do konca augusta.

Nemenovaný diplomat pre AP povedal, že utorkové rokovania „skončili bez konečného výsledku“. Uviedol, že úsilie o nájdenie riešenia bude pokračovať aj po uplynutí lehoty.

Námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázim Gharíb Abádí po rokovaní na sociálnej sieti X napísal, že „je čas, aby E3 a Bezpečnostná rada OSN urobili správne rozhodnutie a poskytli diplomacii potrebný čas a priestor“. Irán je podľa neho naďalej zaviazaný diplomacii a vzájomne výhodnému riešeniu aktuálneho sporu.

(tasr, afp, ap, reuters, mja)

  |  

Americká vláda uvažuje o prevzatí podielov v zbrojárskych firmách

Americký minister obchodu Howard Lutnick podporil plán prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého by vláda mala získavať podiely vo firmách, s ktorými obchoduje.

Nevylúčil ani vstup do zbrojárskych spoločností, pričom ako príklad uviedol Lockheed Martin, ktorý je podľa neho prakticky predĺženou rukou štátu. Trump ohlásil túto stratégiu len pár dní po tom, čo vláda získala desaťpercentný podiel v spoločnosti Intel.

Už predtým schválil prevzatie U. S. Steel japonskou Nippon Steel, pod podmienkou získania takzvanej zlatej akcie – právomoci zasahovať do strategických rozhodnutí firmy. Kritici upozorňujú, že tento krok môže oslabiť nezávislosť firiem a negatívne ovplyvniť trh aj spotrebiteľov.

Trump však tvrdí, že ide o spôsob, ako posilniť ekonomickú bezpečnosť a zabezpečiť kontrolu nad kľúčovými priemyselnými sektormi.

(tasr, mja)

  |  

Ruský propagandista útočí na vlastných: Kde je obrana pred dronmi?

Ruský propagandista Vladimír Soloviov prekvapivo skritizoval vlastnú armádu i úrady za neschopnosť chrániť ruské územie pred ukrajinskými dronmi.

V relácii na Rossija 1 poukázal na nedostatky v protivzdušnej obrane, ktoré umožňujú útoky na rafinérie a narúšanie leteckej dopravy.

Soloviov otvorene vyzval na organizačné zmeny, ktoré by umožnili vytvoriť jednotný systém PVO. Ukrajina podľa agentúry Reuters odstavila až 17 percent ruskej rafinérskej kapacity, čo spôsobilo problémy s palivom aj mnohých na čerpacích staniciach.

Drony zároveň spôsobujú výpadky letov, ako napríklad nedávno vo Volgograde. Soloviov, známy svojou agresívnou rétorikou voči Západu, tentoraz zaútočil na vlastné inštitúcie. Na jeho slová upozornil projekt Russian Media Monitor, ktorý sleduje ruské médiá.

(mja)

  |  

Cirkevní predstavitelia kritizujú plán Izraela, varujú pred katastrofou

Grécka ortodoxná cirkev a latinský patriarchát v Jeruzaleme spoločne varovali pred katastrofálnymi následkami plánovaného izraelského obsadenia mesta Gazy.

V spoločnom vyhlásení označili evakuáciu mesta za „rozsudok smrti“ pre tisíce civilistov, ktorí sú často chorí, podvyživení alebo inak zraniteľní. Oba kresťanské chrámy v Gaze – farnosť sv. Porfýria a farnosť Svätej rodiny – slúžia od začiatku vojny ako útočisko pre deti, seniorov aj osoby so zdravotným postihnutím.

Duchovní a rehoľníčky ostávajú v Gaze, aby sa o nich mohli naďalej starať. Náboženskí predstavitelia zároveň vyzvali na okamžité ukončenie vojny a návrat izraelských rukojemníkov.

Apelujú na medzinárodné spoločenstvo, aby zamedzilo ďalšiemu krviprelievaniu a zasiahlo v mene spoločného dobra.

(tasr, mja)

  |  

Washington je pripravený poskytnúť Ukrajine vzdušnú a satelitnú podporu

Spojené štáty sú pripravené poskytnúť rozsiahlu technickú a spravodajskú podporu povojnovej západnej misii na Ukrajine, informuje denník Financial Times.

Americký prezident Donald Trump oznámil, že Washington sa bude podieľať na koordinácii bezpečnostných záruk, ktoré majú odradiť Rusko od ďalšej agresie.

USA ponúkajú spravodajské služby, dohľad nad bojiskom, protivzdušnú podporu aj satelitné sledovanie prímeria. Vylúčili však nasadenie vlastných vojakov. Západní spojenci – najmä Francúzsko a Británia – už sľúbili Ukrajine bezpečnostné záruky, avšak vyslanie vojsk podmieňujú americkou účasťou.

Rysuje sa plán na zriadenie demilitarizovanej zóny na kontaktnej línii, ktorú by monitorovali mierové sily tretieho štátu. Ukrajinská armáda by strážila hranicu, zatiaľ čo európske jednotky by pôsobili v hĺbke územia ako podpora.

(tasr, mja)

  |  

Saudská Arábia a India ostávajú top odberateľmi ruskej ropnej produkcie

Saudská Arábia a India ostali aj v júli hlavnými odberateľmi ruského vykurovacieho oleja a vákuového plynového oleja (VGO). Saudská Arábia doviezla 1,1 milióna ton, čo predstavuje mierny nárast oproti júnu.

India zaznamenala výrazný skok – medzimesačne zvýšila dovoz o 65 percent na 0,6 milióna ton, čím vykompenzovala júnový prepad. Lacnejší VGO a vykurovací olej sú alternatívou k rope Urals, ktorej zľavy sa v poslednom období zmenšili.

Od zavedenia embarga EÚ na ruské ropné produkty sa Rusko presmerovalo na trhy v Ázii a na Blízkom východe. Medzi ďalších významných dovozcov patria Singapur a Turecko.

Pokiaľ ide o surovú ropu, India ostáva jej najväčším odberateľom, no v júli doviezla o štvrtinu menej než v predchádzajúcom mesiaci.

(tasr, mja)