Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael žiada OSN o stiahnutie správy o hladomore v Gaze

Izrael vyzval OSN podporovaný orgán IPC, aby stiahol svoju správu, ktorá označila situáciu v Gaze za hladomor. Podľa izraelského ministerstva zahraničia je dokument politicky motivovaný a nepravdivý.

Generálny riaditeľ Eden Bar Tal dokonca pohrozil, že Izrael zverejní dôkazy o údajnej zaujatosti IPC, ak správa nebude stiahnutá.

Izraelský premiér Netanjahu správu odmietol s tým, že Izrael „nemá politiku vyhladovávania, ale predchádzania hladu“. Správa IPC tvrdí, že viac ako pol milióna ľudí čelí katastrofálnemu hladu a situácia sa môže ešte zhoršiť.

OSN obviňuje Izrael z blokovania humanitárnej pomoci. Palestínske územie čelí dôsledkom takmer dvojročnej izraelskej vojenskej ofenzívy, ktorá si podľa miestnych úradov vyžiadala vyše 61-tisíc obetí. Izrael argumentuje, že koná v sebaobrane po útoku Hamasu v októbri 2023.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ozbrojenec spustil paľbu na katolícku školu v Minneapolise

Streľba na katolíckej škole Annunciation v Minneapolise si v stredu vyžiadala životy dvoch detí vo veku 8 a 10 rokov a zranenia ďalších 17 ľudí. Útočník, 23-ročný Robin Westman, spustil paľbu cez okná kaplnky počas omše a následne spáchal samovraždu.

Polícia incident vyšetruje ako domáci terorizmus a nenávistný čin voči katolíkom. Westman, ktorý si v roku 2020 zmenil meno a identifikoval sa ako žena, použil viacero zbraní a zabarikádoval vchody do kaplnky.

Medzi zranenými je 14 detí, pričom jeden piatak uviedol, že jeho kamarát ho chránil vlastným telom. Útok sa odohral v prvom týždni školy a vyvolal silnú reakciu miestnych predstaviteľov. Starosta Frey ostro odsúdil násilie a vyzval na konkrétne kroky.

Prezident USA Donald Trump nariadil stiahnuť vlajky na pol žrde. Vyšetrovatelia skúmajú aj videá, ktoré údajne zverejnil útočník, ako aj jeho možné motívy. Ide o 146. streľbu v školách USA v tomto roku.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA nechcú podiel v Nvidii, zamerajú sa radšej na kritické sektory

Americká vláda zatiaľ neplánuje kúpu podielu v technologickom gigante Nvidia, keďže podľa ministra financií Scotta Bessenta firma finančnú pomoc nepotrebuje. Namiesto toho zvažuje investície do sektorov ako lodiarstvo, ktoré považuje za kritické pre národnú sebestačnosť.

Bessent zároveň spochybnil potrebu vstupu do obranného priemyslu, kým sa nepreukáže, že spoločnosti naozaj efektívne zásobujú armádu.

Jeho vyjadrenia prichádzajú po tom, čo vláda získala 9,9-percentný podiel v spoločnosti Intel výmenou za dotáciu vo výške 8,9 miliardy dolárov.

Podľa Intelu ide o pasívne vlastníctvo bez vplyvu na riadenie, no spoločnosť upozorňuje na možné riziká vrátane obmedzení pri získavaní budúcich grantov a dopadov na zahraničné podnikanie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Berlín zbrojí rýchlejšie, ako sa čakalo. Nový závod už vyrába pre Leopardy

Nemecký koncern Rheinmetall otvoril v obci Unterlüs najväčší závod na výrobu munície v Európe. Továreň s plochou 30-tisíc m² má do roku 2027 dosiahnuť kapacitu 350-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Podľa šéfa Rheinmetallu Armina Pappergera výstavba symbolizuje schopnosť Nemecka konať rýchlo, keď ide o bezpečnosť. Závod má byť kľúčový aj pre splnenie masívnej objednávky nemeckej vlády v hodnote 8,5 miliardy eur.

Slávnostného otvorenia sa zúčastnili aj generálny tajomník NATO Mark Rutte a minister obrany Boris Pistorius.

Berlín výrazne zrýchlil zbrojenie po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, pričom tlak zvýšili aj vyjadrenia Donalda Trumpa, ktorý apeloval na väčšiu európsku samostatnosť v obrane. Nový závod už teraz dodáva výzbroj pre tanky Leopard 2, ktoré využíva aj ukrajinská armáda.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Mimovládky varujú, že Únia stráca vedúcu pozíciu v klimatickej politike

Európska únia čelí riziku straty svojej vedúcej pozície v medzinárodnej klimatickej politike, varujú mimovládne organizácie z Nemecka a Francúzska.

V liste adresovanom nemeckému kancelárovi Friedrichovi Merzovi a francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi tieto organizácie vyzvali EÚ, aby jasne podporila ambiciózny cieľ znížiť emisie o 90 percent do roku 2040 v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Pred novembrovým samitom COP30 v Brazílii je podľa nich nevyhnutné stanoviť aj medzizastávku do roku 2035. Cieľ však musia schváliť Európsky parlament a Rada EÚ, pričom niektoré štáty sú proti.

Zároveň upozorňujú na kontroverzný návrh kompenzácie emisií cez medzinárodné uhlíkové kredity, ktoré umožňujú firmám a štátom obchodovať so znížením emisií.

Mimovládne organizácie tvrdia, že tento systém môže znižovať reálne snahy o ochranu klímy.

Mimovládky vyzývajú Nemecko a Francúzsko, aby ako najväčšie ekonomiky Európy hovorili jednotným hlasom a udržali vedúcu úlohu EÚ v boji proti zmene klímy.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Družba sa znovu rozbieha, no Budapešť varuje pred ohrozením dodávok

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó oznámil, že dodávky ropy do Maďarska cez ropovod Družba sa po prerušení spôsobenom ukrajinským útokom na ruskú energetickú infraštruktúru obnovia už vo štvrtok. Zatiaľ pôjde len o testovací režim s obmedzeným objemom. Podľa Szijjárta ho o dočasnom riešení informoval ruský námestník ministra energetiky Pavel Sorokin.

„Ruský námestník ministra energetiky Pavel Sorokin ma informoval, že po intenzívnej práci sa podarilo nájsť dočasné riešenie, takže dodávky ropy do Maďarska môžu byť zajtra obnovené v testovacom režime v menšom objeme,“ napísal Szijjarto na X.

Minister zároveň uistil, že Maďarsko má v súčasnosti dostatočné komerčné zásoby a nie je potrebné siahať na strategické rezervy. Szijjártó zároveň vyzval Ukrajinu, aby prestala útočiť na ropovod, a neohrozovala tak energetickú bezpečnosť krajiny.

Ak sa dodávky ropy cez ropovod Družba neobnovia do 1. septembra, Slovensko bude musieť čerpať zo svojich strategických rezerv a jeho rafinéria nebude môcť exportovať.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.