Preskočiť na obsah
  |  

Trump reagoval na útok v Kyjeve. USA s Tureckom diskutujú o mieri

Americký prezident Donald Trump vyjadril nespokojnosť po tom, čo sa dozvedel o nočnom ruskom útoku na Ukrajinu, ktorý si vyžiadal najmenej 19 obetí a poškodil budovy vrátane priestorov Britskej rady v Kyjeve.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová uviedla, že prezident síce nebol prekvapený, no vývoj ho nepotešil. „Tieto dve krajiny sú vo vojne už dlho,“ dodala. Trump plánuje neskôr zverejniť ďalšie vyhlásenie.

„Rusko zaútočilo na Kyjev a podobne aj Ukrajina nedávno zasadila ranu ruským ropným rafinériám,“ dodala Leavittová. Ruský nočný útok predtým odsúdil Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg. Takéto činy ohrozujú podľa jeho slov snahy šéfa Bieleho domu o mierové ukončenie vojny.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan a americký minister zahraničných vecí Marco Rubio medzičasom telefonicky diskutovali o možnostiach mierového riešenia konfliktu. Turecko podľa vyjadrenia svojho rezortu diplomacie opätovne potvrdilo pripravenosť aktívne prispieť k mierovému procesu.

(reuters, tasr, mja)

  |  

Európska superstíhačka v ohrození? Rozhodnutie má padnúť do konca roka

Nemecko, Francúzsko a Španielsko sa pokúsia v októbri oživiť spoločný projekt stíhacieho lietadla budúcnosti FCAS, ktorý čelí vážnym prieťahom. Ministri obrany troch krajín budú hľadať riešenia sporov, ktoré momentálne brzdia celý vývoj.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius zdôraznil, že projekt je nevyhnutný a vyzval partnerov, aby prekonali národné záujmy. Kameňom úrazu je podľa Berlína snaha francúzskeho priemyslu, najmä firmy Dassault Aviation, získať vedúcu pozíciu a až 80-percentný podiel na prácach.

Odklad druhej fázy – vývoja letuschopných demonštrátorov – ohrozuje celý harmonogram. Pistorius trvá na dodržiavaní zmlúv, prípadné zmeny si podľa neho vyžadujú nové vyjednávania.

Španielska ministerka Margarita Roblesová potvrdila plnú podporu Madridu pre FCAS. Konečné rozhodnutie o osude projektu má padnúť do konca roka, potvrdil aj kancelár Friedrich Merz.

(reuters, mja)

  |  

Rámec bezpečnostných záruk pre Ukrajinu bude známy už budúci týždeň

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj očakáva, že už budúci týždeň bude predstavený rámec bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Po telefonáte s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom uviedol, že národní bezpečnostní poradcovia finalizujú jednotlivé prvky dohody, ktorá má posilniť ukrajinskú obranu v prípade ďalšej ruskej agresie v budúcnosti.

Podnetom k diskusii bola aj ruská raketová vlna, ktorá v noci zasiahla Kyjev a pripravila o život minimálne 19 ľudí – medzi poškodenými objektmi bola aj turecká firma.

Zelenskyj dodal, že Turecko by sa mohlo aktívne zapojiť do zabezpečenia Ukrajiny, najmä v oblasti Čierneho mora.

Ankara síce neoznámila záväzky, no podporuje iniciatívy vedúce k trvalému mieru a nevylučuje účasť, pokiaľ bude jasný mandát a štruktúra.

(reuters, mja)

  |  

Štipendiá nepomáhajú, štát mení systém podpory nedostatkových odborov

Najvyšší kontrolný úrad upozornil, že štipendiá pre nedostatkové odbory nezaujali dostatok špičkových maturantov. Ministerstvo školstva reagovalo oznámením, že od akademického roka 2025/2026 zavedie nový model štipendijnej podpory.

Ten má zvýšiť počet podporených študentov, upraviť výšku štipendií a posilniť úlohu vysokých škôl pri ich výbere.

Rezort zároveň zdôraznil, že pracuje na zatraktívnení štúdia na Slovensku – investuje do infraštruktúry, duševného zdravia, podpory podnikavosti a zvyšovania kvality univerzít.

Program „Študujem doma, Slovensko ma odmení“, zavedený v roku 2022, mal motivovať študentov zostať na Slovensku, no podľa NKÚ sa vlani do schémy zapojila len štvrtina spomedzi 1241 najlepších maturantov. Nezáujem je zvlášť viditeľný pri učiteľských odboroch ako fyzika či informatika.

(tasr, mja)

  |  

OSN ukončí mierovú misiu v Libanone, mandát platí už len do roku 2026

Bezpečnostná rada OSN vo štvrtok jednomyseľne schválila ukončenie mierovej misie v južnom Libanone, ktorá tam pôsobí už takmer 50 rokov.

Podľa prijatej rezolúcie sa mandát misie predĺži naposledy – do konca roka 2026. Potom sa jednotky úplne stiahnu.

O skončenie misie požiadali Spojené štáty spolu s Izraelom, ktorý dlhodobo patrí k ich najbližším spojencom.

Mierové sily plnili úlohu stabilizačného prvku medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh. Agentúry AP a AFP upozorňujú, že misia bola viackrát terčom útokov a jej efektivita bola predmetom dlhoročných diskusií.

(tasr, mja)

  |  

Transrodového policajného dobrovoľníka uznal britský súd vinným zo znásilnenia dieťaťa

Transsexuálny dobrovoľník britskej Metropolitnej polície bol uznaný vinným zo znásilnenia a sexuálneho napadnutia neplnoletého dievčaťa. Dvadsaťsedemročný mladík, ktorý si hovorí Gwyn Samuels, sa narodil ako muž s menom James Bubb, informuje GB News.

Sexuálne zneužíval dievča mladšie ako 13 rokov v jej ranom dospievaní, pričom poškodená polícii povedala, že ju dusil a bil. 27-ročný obžalovaný bol tiež uznaný vinným zo znásilnenia ženy, ktorú spoznal online, keď sa vydával za 16-ročné dievča.

Odsúdený stretol svoju prvú obeť na kresťanskom festivale. Dievča povedalo, že obžalovaný vyzeral „paranoidne“, keď bol s ňou, a že ju „skrýval“, keď boli spolu na verejnosti.

Druhá obeť uviedla, že Bubb používal „BDSM a perverzné praktiky ako spôsob, ako nad ňou získať kontrolu", ako aj rôzne policajné techniky. Bubb bude odsúdený v termíne, ktorý súd ešte nestanovil.

(mja)