Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA schválili predaj Patriotov Dánsku, majú smerovať na Ukrajinu

Spojené štáty schválili predaj protivzdušných systémov Patriot Dánsku v hodnote 8,5 miliardy dolárov. Dánsko síce systémy Patriot neprevádzkuje, no plánuje ich získať od USA s cieľom následne ich poskytnúť Ukrajine.

Balík obsahuje šesť odpaľovacích zariadení, radary, navádzacie systémy a rakety. Tento krok je súčasťou širšieho úsilia NATO podporiť Ukrajinu v jej obrane proti ruským útokom.

Podobne postupuje aj Holandsko, ktoré už zakúpilo systémy Patriot s rovnakým cieľom. Kyjev opakovane žiadal o moderné protivzdušné systémy na ochranu pred raketovými a dronovými útokmi.

Keďže Washington váha s ďalším financovaním vojenskej pomoci, viacerí európski spojenci pristupujú k nákupom priamo, aby mohli systémy následne presunúť ukrajinskej armáde.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina zasiahla dve ruské rafinérie, Moskva opäť útočila dronmi a raketami

Ukrajinská armáda oznámila, že v noci zasiahla ruské rafinérie v Krasnodare a Syzrani. V oboch prípadoch došlo k výbuchom a požiarom.

Rafinéria v Krasnodare má ročnú kapacitu tri milióny ton ľahkých ropných produktov, zatiaľ čo závod v Syzrani mal pred augustom spracovateľskú kapacitu 8,5 milióna ton.

Útoky boli súčasťou širšej rusko-ukrajinskej výmeny vzdušných úderov. Ukrajinské vzdušné sily zároveň oznámili, že v noci zneškodnili 510 z 537 ruských dronov a 38 zo 45 rakiet.

Napriek tomu došlo k zásahom – päť rakiet a 24 dronov zasiahlo sedem lokalít, pričom trosky dopadli na 21 ďalších miest.

(reuters, mja)

Minúta  |  

V Iráne rastie počet popráv, OSN varuje pred zneužívaním trestu smrti

Organizácia OSN upozorňuje na prudký nárast popráv v Iráne, kde od začiatku roka 2025 popravili najmenej 841 ľudí. Len v júli ich bolo 110 – viac než dvojnásobok oproti rovnakému obdobiu v roku 2024.

Podľa hovorkyne Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Raviny Shamdasaniovej ide o systematické využívanie trestu smrti ako nástroja štátneho zastrašovania, ktorý sa neúmerne zameriava na etnické menšiny a migrantov.

Medzi popravenými boli ženy, Afganci, Kurdi, Balúčovia aj Arabi. OSN vyzvala Irán na okamžité moratórium ako krok k úplnému zrušeniu trestu smrti. Irán však tieto výzvy dlhodobo ignoruje. Po júnovom konflikte s Izraelom Teherán zintenzívnil zásahy proti disentu vrátane popráv osôb obvinených zo špionáže.

Momentálne čaká na vykonanie trestu smrti 11 ľudí – šesť za „ozbrojené povstanie“ a päť za účasť na protestoch z roku 2022.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ruský patriarcha Kirill označil Putina za úprimného a dobrého kresťana

Ruský patriarcha Kirill chváli Vladimira Putina ako úprimného, veriaceho a „dobrého kresťana“, no odpor proti vojne na Ukrajine rastie aj v radoch ruskej pravoslávnej cirkvi. Viacerí duchovní, ktorí sa postavili proti vojne, čelia represiám, zatýkaniu a cirkevným trestom.

Správa OSN zdokumentovala viac ako 100 prípadov prenasledovania veriacich za protivojnové postoje. Historicky je ruská cirkev úzko prepojená s tajnými službami vrátane KGB, čo potvrdzuje aj prípad samotného patriarchu Kirilla, ktorý mal podľa švajčiarskych archívov pôsobiť ako agent.

Podobné väzby mali aj jeho predchodcovia. Napriek pretrvávajúcemu prepojeniu viacerí duchovní odporujú režimu – niektorí skončili vo väzení, iní emigrovali.

Cirkev tak aj dnes podľa Katholisch.de zostáva nástrojom štátneho vplyvu doma i v zahraničí, kde šíri proruské naratívy.

(mja)

Minúta  |  

EÚ podmieňuje návrat ruských aktív platbou za vojnové škody na Ukrajine

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová vyhlásila, že nie je možné uvažovať o vrátení zmrazených ruských aktív, pokiaľ Moskva nezaplatí reparácie za škody spôsobené vojnou na Ukrajine.

Vyhlásenie zaznelo pred stretnutím ministrov zahraničných vecí Únie v Kodani. Podľa Kallasovej by v prípade prímeria alebo mierovej dohody nedávalo zmysel, aby EÚ uvoľnila majetok, ak Rusko nenesie zodpovednosť a neodškodní Ukrajinu.

Únia zmrazila ruské aktíva v hodnote desiatok miliárd eur a vedie diskusie o ich možnom využití na obnovu Ukrajiny. Téma reparácií je však citlivá a spojená s otázkou medzinárodného práva a budúcich mierových rokovaní.

Kallasová vyhlásením naznačila, že Únia nebude ustupovať, kým Moskva neprevezme finančnú zodpovednosť.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Biely dom odmieta kritiku mandátu Witkoffa v mierových rokovaniach

Biely dom ostro reagoval na kritiku spravodajského portálu Politico, ktorý spochybnil schopnosti osobitného vyslanca prezidenta Trumpa Steva Witkoffa pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. Viceprezident JD Vance označil článok za „operáciu zahraničného vplyvu“ a tvrdí, že ide o pokus podkopať dôveryhodnosť administratívy.

Politico citovalo nemenované zdroje, podľa ktorých Witkoffova „neskúsenosť prerážala“ v rozhovoroch s Vladimirom Putinom. Kritiku podporili aj ďalší predstavitelia USA, ktorí poukázali na vlastníctvo portálu nemeckou spoločnosťou Axel Springer.

Zároveň však nepredložili dôkazy o zásahu cudzej moci. Napätie sa zvyšuje aj na medzinárodnej úrovni – Berlín a Paríž prejavujú pochybnosti o efektivite Trumpovho mierového úsilia.

Witkoff, pôvodne realitný magnát bez diplomatickej skúsenosti, už absolvoval niekoľko rokovaní v Moskve a najnovšie sa stretol s ukrajinskými predstaviteľmi v New Yorku.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.