Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trumpove clá pod paľbou: akcie padajú, nervozita na trhu rastie


Americká burza Wall Street sa v utorok prepadla na najnižšiu úroveň za viac než týždeň. Dôvodom boli obavy investorov z právnej neistoty okolo ciel prezidenta USA Donalda Trumpa, ktoré odvolací súd vyhlásil väčšinou za nelegálne, hoci zatiaľ ostávajú v platnosti do 14. októbra. Následne môžu byť predmetom rozhodnutia Najvyššieho súdu.

Výnosy z 30-ročných dlhopisov vzrástli na mesačné maximum a index volatility VIX vyskočil najvyššie za posledné štyri týždne. Dow Jones stratil 1,17 percenta, S&P 500 klesol o 1,46 percenta a Nasdaq až o 1,84 percenta.

Najväčšie straty zaznamenali technologické akcie ako Nvidia, Apple a Microsoft. Naopak, akcie PepsiCo posilnili po oznámení aktivistického vstupu fondu Elliott Management.

Trh navyše nervózne očakáva augustovú správu o zamestnanosti. Napriek tomu si Nasdaq v auguste pripísal piaty mesačný zisk v rade. Sezónne slabý september však môže vývoj zvrátiť.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Merz: Putin je „azda najhorší vojnový zločinec našej doby“

Nemecký kancelár Friedrich Merz označil ruského prezidenta Vladimira Putina za „vojnového zločinca“ a dokonca za „azda najhoršieho vojnového zločinca našej doby“. Vyhlásil to v televíznom rozhovore, v ktorom zdôraznil, že s vojnovými zločincami nemožno zaobchádzať so zhovievavosťou.

Od nástupu do úradu v máji Merz pravidelne kritizuje Moskvu, pričom ju obviňuje z najťažších vojnových zločinov a teroru voči civilistom, no takto priamo sa na adresu Putina vyjadril po prvý raz. Jeho vyjadrenie prišlo po otázke, aký prívlastok by Putinovi dal v reakcii na slová Ursuly von der Leyenovej, ktorá šéfa Kremľa nedávno označila za „predátora“.

Berlín zostáva jedným z hlavných európskych podporovateľov Kyjeva a Merz aktívne vystupuje v rámci takzvanej koalície ochotných.

Na nadchádzajúcom stretnutí tejto skupiny plánuje navrhnúť švajčiarsku Ženevu ako miesto budúcich rokovaní o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Francúzsko blokuje klimatický cieľ EÚ 2040. Chce rozhodovanie lídrov

Francúzsko požaduje, aby sa rokovania o novom klimatickom cieli EÚ na rok 2040 posunuli z úrovne ministrov na lídrov členských štátov, čo by mohlo odložiť plánovanú dohodu. Krajina argumentuje neistotou ohľadom realizovateľnosti cieľa a súčasne čelí vnútornej politickej kríze.

Rokovania na úrovni lídrov sú komplikovanejšie, keďže si vyžadujú jednomyseľnosť. Európska komisia navrhuje zníženie emisií o 90 percent do roku 2040 oproti úrovni z roku 1990. Návrh však naráža na odpor viacerých štátov, vrátane Poľska a Česka.

Niektoré krajiny ako Španielsko a Dánsko zasa varujú, že oddelené schválenie cieľov pre roky 2035 a 2040 by mohlo oslabiť celkovú ambíciu klimatickej politiky.

Hoci sa Európska únia snaží udržať kurz uhlíkovej neutrality do roku 2050, rokovania komplikujú rozdielne postoje k zaťaženiu priemyslu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Atentát na Parubého: vrah tvrdí, že konal z osobnej pomsty

Ukrajina sa lúči s významným politikom Andrijom Parubím, ktorý bol cez víkend zastrelený v centre Ľvova. Išlo už o druhú politickú vraždu v tomto meste za posledný rok. Parubij, bývalý predseda parlamentu a kľúčová postava Majdanu v roku 2014, bol podľa zadržaného útočníka obeťou "osobnej pomsty".

Útočník, Ukrajinec, tvrdí, že konal nezávisle, motivovaný smrťou svojho syna vo vojne a túžbou dostať sa na výmenný zoznam zajatcov.

Polícia však nevylučuje ruské zapojenie a útok vyšetruje ako súčasť širšieho kontextu hybridnej vojny.

Parubij, rodák z Ľvova, bol vnímaný ako významný symbol ukrajinského vlastenectva. Obyvatelia mesta pripomenuli aj vraždu Iryny Farionovej z júla 2024, pričom niektorí vidia za atentátmi ruské snahy eliminovať národných lídrov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Turecko buduje superlietadlovú loď. Prekoná aj francúzsku Charles de Gaulle

Turecko spustilo ambiciózny projekt stavby vlastnej lietadlovej lode Mugem, ktorá má byť najväčšou vojnovou loďou v regióne a má predstihnúť aj francúzsku Charles de Gaulle. Nové plavidlo, dlhé 285 metrov s výtlakom vyše 60-tisíc ton, by sa malo uviesť do prevádzky do roku 2030, upozornil web denníka Figaro.

Loď Mugem bude schopná niesť približne 50 lietadiel vrátane bojových dronov Kizilelma a ľahkých stíhačiek Hürjet, pričom viac ako 80 percent komponentov sa má vyrobiť lokálne. Projekt zapadá do Erdoganovej stratégie „Modrá vlasť“, ktorá má posilniť turecký vplyv na moriach.

Prezident tvrdí, že cieľom je námorná nezávislosť a technologická autonómia. Loď by mala mať schopnosť operovať bez dotankovania medzi Európou a Amerikou a bude dopĺňať existujúcu lietadlovú loď Anadolu a budúcu Trakya.

Hoci sa týmto Turecko zaradí medzi námorné veľmoci, konkurencia nespí – Francúzsko pripravuje ešte väčšiu lietadlovú loď PANG s výtlakom 75-tisíc ton.

(figaro, mja)

Minúta  |  

ChatGPT po samovražde tínedžera zavedie funkciu rodičovskej kontroly

OpenAI zareagovala na vážnu kritiku tým, že oznámila zavedenie rodičovskej kontroly do svojho systému ChatGPT. Nová funkcia umožní rodičom prepojiť ich účet s účtom dieťaťa a sledovať, ako chatbot komunikuje vzhľadom na vekové pravidlá.

ChatGPT tiež po novom upozorní rodičov, ak zaznamená známky vážnej emocionálnej tiesne u dieťaťa. Spoločnosť tak reaguje na žalobu amerických rodičov, podľa ktorých mal chatbot poskytnúť ich synovi návod na samovraždu.

Hoci nejde o prvý takýto prípad, OpenAI tvrdí, že jej cieľom je neustále zlepšovať schopnosti systémov rozpoznať duševnú nepohodu.

V priebehu troch mesiacov plánuje aj technické zmeny, ktoré majú zvýšiť bezpečnosť — napríklad presmerovanie citlivých otázok na špecializovaný model s vyšším výpočtovým výkonom.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.