Preskočiť na obsah
  |  

Merz: Putin je „azda najhorší vojnový zločinec našej doby“

Nemecký kancelár Friedrich Merz označil ruského prezidenta Vladimira Putina za „vojnového zločinca“ a dokonca za „azda najhoršieho vojnového zločinca našej doby“. Vyhlásil to v televíznom rozhovore, v ktorom zdôraznil, že s vojnovými zločincami nemožno zaobchádzať so zhovievavosťou.

Od nástupu do úradu v máji Merz pravidelne kritizuje Moskvu, pričom ju obviňuje z najťažších vojnových zločinov a teroru voči civilistom, no takto priamo sa na adresu Putina vyjadril po prvý raz. Jeho vyjadrenie prišlo po otázke, aký prívlastok by Putinovi dal v reakcii na slová Ursuly von der Leyenovej, ktorá šéfa Kremľa nedávno označila za „predátora“.

Berlín zostáva jedným z hlavných európskych podporovateľov Kyjeva a Merz aktívne vystupuje v rámci takzvanej koalície ochotných.

Na nadchádzajúcom stretnutí tejto skupiny plánuje navrhnúť švajčiarsku Ženevu ako miesto budúcich rokovaní o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou.

(tasr, mja)

  |  

Francúzsko blokuje klimatický cieľ EÚ 2040. Chce rozhodovanie lídrov

Francúzsko požaduje, aby sa rokovania o novom klimatickom cieli EÚ na rok 2040 posunuli z úrovne ministrov na lídrov členských štátov, čo by mohlo odložiť plánovanú dohodu. Krajina argumentuje neistotou ohľadom realizovateľnosti cieľa a súčasne čelí vnútornej politickej kríze.

Rokovania na úrovni lídrov sú komplikovanejšie, keďže si vyžadujú jednomyseľnosť. Európska komisia navrhuje zníženie emisií o 90 percent do roku 2040 oproti úrovni z roku 1990. Návrh však naráža na odpor viacerých štátov, vrátane Poľska a Česka.

Niektoré krajiny ako Španielsko a Dánsko zasa varujú, že oddelené schválenie cieľov pre roky 2035 a 2040 by mohlo oslabiť celkovú ambíciu klimatickej politiky.

Hoci sa Európska únia snaží udržať kurz uhlíkovej neutrality do roku 2050, rokovania komplikujú rozdielne postoje k zaťaženiu priemyslu.

(reuters, mja)

  |  

Atentát na Parubého: vrah tvrdí, že konal z osobnej pomsty

Ukrajina sa lúči s významným politikom Andrijom Parubím, ktorý bol cez víkend zastrelený v centre Ľvova. Išlo už o druhú politickú vraždu v tomto meste za posledný rok. Parubij, bývalý predseda parlamentu a kľúčová postava Majdanu v roku 2014, bol podľa zadržaného útočníka obeťou "osobnej pomsty".

Útočník, Ukrajinec, tvrdí, že konal nezávisle, motivovaný smrťou svojho syna vo vojne a túžbou dostať sa na výmenný zoznam zajatcov.

Polícia však nevylučuje ruské zapojenie a útok vyšetruje ako súčasť širšieho kontextu hybridnej vojny.

Parubij, rodák z Ľvova, bol vnímaný ako významný symbol ukrajinského vlastenectva. Obyvatelia mesta pripomenuli aj vraždu Iryny Farionovej z júla 2024, pričom niektorí vidia za atentátmi ruské snahy eliminovať národných lídrov.

(reuters, mja)

  |  

Turecko buduje superlietadlovú loď. Prekoná aj francúzsku Charles de Gaulle

Turecko spustilo ambiciózny projekt stavby vlastnej lietadlovej lode Mugem, ktorá má byť najväčšou vojnovou loďou v regióne a má predstihnúť aj francúzsku Charles de Gaulle. Nové plavidlo, dlhé 285 metrov s výtlakom vyše 60-tisíc ton, by sa malo uviesť do prevádzky do roku 2030, upozornil web denníka Figaro.

Loď Mugem bude schopná niesť približne 50 lietadiel vrátane bojových dronov Kizilelma a ľahkých stíhačiek Hürjet, pričom viac ako 80 percent komponentov sa má vyrobiť lokálne. Projekt zapadá do Erdoganovej stratégie „Modrá vlasť“, ktorá má posilniť turecký vplyv na moriach.

Prezident tvrdí, že cieľom je námorná nezávislosť a technologická autonómia. Loď by mala mať schopnosť operovať bez dotankovania medzi Európou a Amerikou a bude dopĺňať existujúcu lietadlovú loď Anadolu a budúcu Trakya.

Hoci sa týmto Turecko zaradí medzi námorné veľmoci, konkurencia nespí – Francúzsko pripravuje ešte väčšiu lietadlovú loď PANG s výtlakom 75-tisíc ton.

(figaro, mja)

  |  

ChatGPT po samovražde tínedžera zavedie funkciu rodičovskej kontroly

OpenAI zareagovala na vážnu kritiku tým, že oznámila zavedenie rodičovskej kontroly do svojho systému ChatGPT. Nová funkcia umožní rodičom prepojiť ich účet s účtom dieťaťa a sledovať, ako chatbot komunikuje vzhľadom na vekové pravidlá.

ChatGPT tiež po novom upozorní rodičov, ak zaznamená známky vážnej emocionálnej tiesne u dieťaťa. Spoločnosť tak reaguje na žalobu amerických rodičov, podľa ktorých mal chatbot poskytnúť ich synovi návod na samovraždu.

Hoci nejde o prvý takýto prípad, OpenAI tvrdí, že jej cieľom je neustále zlepšovať schopnosti systémov rozpoznať duševnú nepohodu.

V priebehu troch mesiacov plánuje aj technické zmeny, ktoré majú zvýšiť bezpečnosť — napríklad presmerovanie citlivých otázok na špecializovaný model s vyšším výpočtovým výkonom.

(tasr, mja)

  |  

SaS: Sociálne podniky sa zneužívajú, štát dopláca milióny na dotáciách

Poslanci SaS kritizovali systém fungovania sociálnych podnikov na Slovensku, ktorý podľa nich umožňuje zneužívanie verejných peňazí. Upozornili na netransparentné využívanie zdrojov na takzvané mäkké aktivity, zneužitie výhodnej 5-percentnej DPH či možnosť odkladať zisk na päť rokov.

Kritiku vzbudila aj zákazka pre firmu AMG Security, ktorá dostáva štátnu dotáciu a ponúkla najnižšiu cenu, no výsledná suma po dotáciách bola vyššia ako u konkurencie. Minister Erik Tomáš výhrady odmietol ako klamlivé a poukázal na to, že spomínaná firma získala štatút ešte za bývalej vlády.

Poslanci zároveň spochybnili 6-miliónovú dotáciu pre Alianciu pre sociálnu ekonomiku (ASES), založenú Branislavom Ondrušom z Hlasu.

ASES obvinenia odmietla a tvrdí, že ide o útok bez overenia faktov, pričom nemá personálne väzby na Hlas-SD. Tvrdí tiež, že plní celoštátnu úlohu a spolupracuje so všetkými regiónmi.

(tasr, mja)