Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA odmietajú jednostranné uznanie Palestíny, nechcú odmeniť Hamas

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio sa v telefonáte s francúzskym rezortným partnerom Jeanom-Noëlom Barrotom ostro postavil proti plánom viacerých západných krajín jednostranne uznať Palestínsky štát.

Podľa Washingtonu by takýto krok znamenal odmenu pre hnutie Hamas za útoky zo 7. októbra 2023 a zároveň by skomplikoval snahy o oslobodenie izraelských rukojemníkov.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron však už v júli oznámil, že Paríž Palestínu uzná na pôde Valného zhromaždenia OSN v septembri, a rovnaký zámer deklarovali aj Británia, Kanada, Austrália, Malta a Belgicko.

Spojené štáty zároveň pokračujú v diplomatických aktivitách súvisiacich s vojnou na Ukrajine – prezident Donald Trump sa snaží o vyjednané riešenie a stretol sa už s Vladimirom Putinom aj Volodymyrom Zelenským.

Rubio okrem toho zrušil palestínskym predstaviteľom víza na zasadnutie OSN, čím znemožnil účasť prezidenta Mahmúda Abbása. Obaja ministri rokovali aj o situácii v Iráne, Sudáne a Konžskej demokratickej republike.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Raketový program Iránu je nedotknuteľný, no chcú rokovať o jadrovom

Iránsky predstaviteľ Alí Larídžání vyhlásil, že Teherán je pripravený rokovať so Spojenými štátmi o jadrovom programe, avšak odmieta diskusiu o obmedzení raketového vývoja. Podľa neho Washington síce deklaruje ochotu k dialógu, no nepristupuje k rokovaniam a nespravodlivo obviňuje Irán z neochoty.

Rokovania, ktoré sa začali v apríli, stroskotali v júni po izraelskom útoku na iránske jadrové zariadenia. Irán následne pozastavil spoluprácu s MAAE a žiada záruky, že podobné útoky sa nebudú opakovať.

Vyhlásenie prichádza krátko po tom, čo európske štáty Francúzsko, Nemecko a Británia aktivovali mechanizmus „snapback“, ktorý môže viesť k obnoveniu sankcií v rámci dohody z roku 2015.

Západné krajiny sa obávajú, že iránsky obohacovací program by mohol viesť k výrobe jadrových zbraní. Teherán tieto obavy odmieta a tvrdí, že jeho aktivity sú čisto civilné.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rusko zvyšuje tlak na fronte, Ukrajina sľubuje odpoveď na útoky

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom večernom prejave upozornil na nový presun a zoskupovanie ruských síl na niektorých úsekoch frontovej línie. Podľa neho Moskva odmieta akékoľvek snahy o mier a naďalej útočí na ukrajinské ciele.

Zelenskyj síce neposkytol bližšie detaily o konkrétnych lokalitách, zdôraznil však, že Kyjev na pokračujúce útoky odpovie.

Varovanie prichádza v čase, keď sa na fronte vedú intenzívne boje a Rusko stupňuje tlak s cieľom získať teritoriálne výhody pred potenciálnymi rokovaniami o prímerí.

Ukrajina medzitým posilňuje svoje obranné kapacity a apeluje na partnerov o ďalšiu vojenskú podporu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kyjev odmieta ruské návrhy, jediným riešením je návrat Záporožia Ukrajine

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v utorok vyhlásilo, že Kyjev nikdy nepristúpi na legalizáciu ruskej okupácie Záporožskej jadrovej elektrárne.

Zdôraznilo, že zariadenie zostáva neoddeliteľnou súčasťou ukrajinského územia a akékoľvek pokusy Moskvy spochybniť tento fakt sú právne neplatné a politicky bezvýznamné. Ministerstvo zároveň upozornilo, že jediným spôsobom, ako obnoviť jadrovú bezpečnosť v regióne, je okamžité a úplné stiahnutie ruských vojakov a personálu z areálu elektrárne.

Reakcia prišla krátko po tom, čo Vladimir Putin počas návštevy Číny naznačil pripravenosť Ruska spolupracovať so Spojenými štátmi pri riešení situácie v elektrárni.

Kyjev však trvá na tom, že skutočnú bezpečnosť môže garantovať len návrat zariadenia pod ukrajinskú kontrolu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Zelenskyj sa vo štvrtok v Paríži stretne s európskymi lídrami

Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok v Paríži stretne s kľúčovými európskymi lídrami, aby diskutovali o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu po prípadnom uzavretí prímeria s Ruskom.

Podľa poradcu Mychajla Podoľaka sa ukrajinský prezident stretne s Ursulou von der Leyenovou, generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a britským premiérom Keirom Starmerom.

Rokovania, ktorým budú predsedať Emmanuel Macron a Starmer, sa zamerajú na návrhy „koalície ochotných“, ktorej cieľom je poskytnúť Kyjevu obranné mechanizmy proti budúcim útokom.

Ukrajina presadzuje vytvorenie mierových síl či bezpečnostných záruk podobných NATO, keďže plnoprávne členstvo v Aliancii je zatiaľ mimo hry. Rusko naopak opakovane zdôrazňuje, že prítomnosť západných vojsk na Ukrajine nepovažuje za prijateľnú.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Kalifornia vyhrala spor s Bielym domom, armáda nesmie plniť policajné úlohy

Federálny sudca Charles Breyer v San Franciscu zablokoval rozhodnutie administratívy Donalda Trumpa nasadiť armádu do Kalifornie s cieľom bojovať proti kriminalite. Podľa neho tým došlo k porušeniu zákona Posse Comitatus, ktorý prísne obmedzuje použitie ozbrojených síl na vnútorné represívne účely.

V júni bolo do Los Angeles vyslaných 4-tisíc príslušníkov Národnej gardy a 700 mariňákov, čo vyvolalo ostrú kritiku. Breyer upozornil, že takéto využitie armády by znamenalo „nebezpečný precedens“ a mohlo by oslabiť samotný zmysel zákona.

Rozhodnutie je zatiaľ pozastavené do 12. septembra a očakáva sa, že ho vláda napadne. Biely dom krok súdu odsúdil a označil ho za ohrozenie verejnej bezpečnosti. Guvernér Kalifornie Gavin Newsom rozsudok privítal ako víťazstvo proti „nezákonnej militarizácii“ amerických miest.

Trump už naznačil, že plánuje nasadiť vojakov aj do Chicaga, pričom argumentuje vysokou kriminalitou, hoci štatistiky ukazujú klesajúci trend.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.