Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biskupi zdôrazňujú, že sviatky nemožno rušiť len pre ekonomický zisk

Konferencia biskupov Slovenska vyzvala na otvorený dialóg o plánovanom rušení niektorých dní pracovného pokoja, ktoré sú súčasťou konsolidačných opatrení vlády na rok 2026.

Podľa biskupov sa diskusia nemôže obmedziť iba na ekonomický aspekt, ale musí zohľadniť aj kultúrne a duchovné hodnoty.

Upozorňujú, že niektoré sviatky sú priamo spojené s medzinárodnými záväzkami Slovenska, konkrétne s Vatikánskou zmluvou. Z tohto dôvodu je podľa cirkevných predstaviteľov potrebná dôkladná debata medzi vládou, parlamentom a cirkvami.

"Dni sviatkov sú spojené s prežívaním viery a tradícií v kruhu rodiny a širšieho spoločenstva," zhodnotili biskupi.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) v utorok predstavil konsolidačné opatrenia za dovedna 2,7 miliardy eur. Dôjsť má aj k zmene v dňoch pracovného pokoja.

Natrvalo chcú zrušiť pracovný pokoj vo sviatok 17. novembra, dočasne (len v roku 2026) aj 6. januára a 8. mája. Takisto plánujú zrušiť zákaz predaja počas sviatkov. Štát má na tom podľa ministra získať celkovo 230 miliónov eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Leyenová: Európska únia zrýchli stopku na ruskú ropu a plyn

Európska únia plánuje urýchliť odstrihnutie sa od ruských fosílnych palív v rámci pripravovaného 19. balíka sankcií voči Moskve.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to oznámila počas prejavu v Európskom parlamente, pričom poukázala na tlak zo strany USA, najmä prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyzval EÚ, aby zastavila nákupy ruskej ropy a zaviedla tvrdé clá voči Číne a Indii.

Únia už zakázala dovoz ruskej ropy po mori a zaviedla cenový strop, no aktuálne rokuje o úplnom ukončení dovozu ropy a plynu do januára 2028.

Niektoré štáty, ako Maďarsko a Slovensko, však s prísnejšími opatreniami nesúhlasia – obávajú sa nárastu cien energií. Dvojica krajín stále denne dováža okolo 250-tisíc barelov ruskej ropy.

Napriek poklesu závislosti od ruského plynu je jeho podiel na európskom trhu stále značný – zhruba 13 percent oproti 45 percentám pred inváziou na Ukrajinu.

(reuters, red)

Minúta  |  

Nemecko: Sýrčan, ktorý na festivale zabil troch ľudí, dostal doživotie

Súd v Düsseldorfe poslal na doživotie do väzenia Issu al Hasana (27), ktorý vlani v Solingene zavraždil troch ľudí a ďalších osem vážne zranil počas mestského festivalu. Informáciu priniesol nemecký denník Bild.

Podľa rozsudku konal úmyselne s cieľom zabiť čo najviac ľudí – pred útokom si kúpil špeciálne nože a pre teroristickú organizáciu Islamský štát natočil video, v ktorom hrozil rozsekaním „neznabohov“.

Na mieste činu útočil zozadu a obetiam cielene mieril na krk. Počas útoku kričal „Allahu Akbar“.

Issu al Hasana mali vyhostiť rok pred útokom, no k deportácii nikdy nedošlo. Súd ho uznal vinným z vraždy, pokusu o vraždu a členstva v teroristickej organizácii.

Hoci má IQ 71, znalci ho označili za plne príčetného. Samotný útočník prejavil ľútosť a verdikt prijal.

(red)

Minúta  |  

Kamenický pozabudol na dohodu o valorizácii platov, tvrdí policajný odborár

Predseda Odborového zväzu polície v SR Peter Jakubík ostro kritizoval časť konsolidačného balíka, ktorá počíta so zmrazením platov štátnych zamestnancov a pracovníkov vo verejnom záujme.

Podľa neho minister financií Ladislav Kamenický (Smer) "pozabudol", že medzi odborármi, zamestnávateľmi a vládou platí kolektívna zmluva, ktorá na rok 2026 sľubuje valorizáciu platov o päť percent.

Jakubík vo videu na sociálnej sieti upozornil, že vláda musí dodržiavať dohody uzavreté so sociálnymi partnermi. "Pretože si myslím, že ľudia už nemajú čo stratiť a ulice budú plné," dodal. Zároveň vyzval kabinet, aby túto časť konsolidačného balíka neschválil.

Minister Kamenický v utorok predstavil tretí konsolidačný balík v hodnote 2,7 miliardy eur. Súčasťou opatrení je aj zmrazenie valorizácie platov v štátnej a vo verejnej správe, čo má priniesť výrazné úspory na mzdových výdavkoch.

(tasr, max)

Minúta  |  

Macron čelí hnevu ulíc: stotisíc ľudí protestovalo proti škrtom a elite

Francúzske mestá v stredu zasiahla vlna protestov pod heslom „Zablokovať všetko“, namierená proti rozpočtovým škrtom a politickej elite.

Demonštrácie prerástli do stretov s políciou, horiacich barikád a narušenej dopravy, no štátne orgány uviedli, že krajina ako celok zostala funkčná.

V Paríži zatkli viac ako 130 ľudí, zatiaľ čo v Nantes a Montpellier použili bezpečnostné zložky slzotvorný plyn.

Protesty vypukli len dva dni po páde premiéra Françoisa Bayroua a vymenovaní piateho premiéra za necelé dva roky, ktorým sa stal Macronov spojenec Sébastien Lecornu.

Kritika sa zameriava priamo na prezidenta, ktorého štýl vlády vyvoláva naprieč spektrom odpor.

Hnutie, ktoré sa začalo na sociálnych sieťach medzi pravicovými skupinami, dnes už vedú najmä ľavicové a radikálne kruhy.

Podobnosti s protestmi „žltých viest“ z roku 2018 sú čoraz zreteľnejšie – nespokojnosť s elitami, úsporné opatrenia a pocit zanedbania širokých vrstiev spoločnosti.

(reuters, red)

Minúta  |  

Orbán: Stojíme pri Poľsku, porušenie vzdušného priestoru je hrozbou

Maďarsko stojí pri Poľsku, vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán na sociálnej sieti X po tom, ako do poľského vzdušného priestoru prenikli drony.

Porušenie územnej integrity označil za neakceptovateľné. „Tento incident dokazuje, že naša politika vyzývajúca na mier vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou je rozumná a racionálna,“ uviedol Orbán.

„Život v tieni vojny je plný rizík a nebezpečenstva. Je čas to zastaviť!“ dodal.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.