Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko by rado reagovalo ako Poľsko, ale nemá čím, priznal Kaliňák

Minister obrany Robert Kaliňák vyhlásil, že incident v Poľsku bol veľmi závažný a reakcia Poľska opodstatnená. Treba podľa neho vyhodnotiť, či Poľsko bolo cieľom útoku, alebo drony do jeho vzdušného priestoru len „zablúdili“ v dôsledku elektronického boja. 

„Keď zablúdi jeden, môžeme veriť, že ide o náhodu. Keď zablúdi desať dronov, ide o vec, ktorá bola niečím konkrétnym spôsobená, a to treba podrobne analyzovať,“ povedal s dôvetkom, že ak sa preukáže, že išlo o útok na Poľsko, tvrdá reakcia bude na mieste. 

„Slovensko by rado zareagovalo podobne ako poľská strana, ale nemá čím. Tu sa plnohodnotne prejavuje katastrofálne rozhodnutie predchádzajúcej vlády odovzdať všetky prostriedky protivzdušnej obrany zo svojho porfólia,“ poznamenal minister v súvislosti s odovzdaním systému S-300 a stíhačiek MiG-29.

Exministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi (Demokrati) Kaliňák vytkol, že našu PVO odovzdal bez patričnej náhrady. Ako paralelu uviedol, že aj poľská strana má stíhačky MiG-29, ale Ukrajine ich nedala, kým za ne nedostane náhradu v podobe stíhačiek F-35. 

Okrem toho dementoval tvrdenia Naďa, ktorý na stredajšej tlačovej besede povedal, že v skladoch máme systémy Mantis a Kub, ktoré nevyužívame, hoci by sa na takúto ochranu hodili. Systémy Mantis sú podľa Kaliňáka na prešovskej základni, ktorú ako jedinú dokáže pokryť.

„Žiadna iná krajina nevydala z aktívnej služby systémy protivzdušnej ochrany a toto je jeden z prípadov, keď by nám jednoznačne mohli chýbať,“ priznal Kaliňák. 

Prvá batéria izraelského systému Barak MX, ktorý nakúpilo ministerstvo obrany ako náhradu za PVO, ktorej sme sa vzdali, príde podľa ministra o rok a niekoľko mesiacov. Slovensko sa podľa neho čím skôr posnaží dostať do života aj dve stíhačky F-16, ktoré máme na našom území.

(est)

Minúta  |  

Šutaj Eštok si opakovanie zrušeného tendra na záchranky predstaviť nevie

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) vyhlásil, že si nevie predstaviť zopakovanie zrušeného tendra na záchranky, ktorý v auguste pre podozrenia z netransparentnosti stoplo Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby.

Namiesto toho predstavil tri možné riešenia, o ktorých chce Hlas – ako strana zodpovedná za rezort zdravotníctva – rozhodnúť počas septembra.

Podľa ministra sú v hre tri scenáre: zavedenie opcie štátu na prevádzku staníc, zoštátnenie systému alebo reforma integrovaného záchranného systému. Posledná možnosť by znamenala, že by záchranky patrili priamo pod ministerstvo vnútra, podobne ako polícia či hasiči.

Tender na prevádzkovanie 344 pozemných staníc a siedmich ambulancií vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby bol od začiatku predmetom kritiky opozície i časti koalície. Kritici upozorňovali na nejasné podmienky a pochybnosti o transparentnosti.

Dvojmiliardovú súťaž nariadil preveriť aj generálny prokurátor Maroš Žilinka pre možné podozrenie z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rutte: narušenie poľského vzdušného priestoru bolo absolútne bezohľadné

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v stredu vyhlásil, že narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi bolo „absolútne bezohľadné“. Incident podľa jeho slov ešte úplne nevyhodnotili.

Severoatlantická rada podľa neho ráno diskutovala o situácii v súvislosti so žiadosťou Varšavy o konzultácie na základe článku číslo 4 Washingtonskej zmluvy. Ten zakotvuje povinnosť spojencov konzultovať vždy, keď je ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť ktoréhokoľvek členského štátu.

„Zastavte vojnu na Ukrajine. Zastavte jej eskaláciu. Zastavte narušovanie vzdušného priestoru spojencov. Vedzte, že sme pripravení, ostražití a budeme brániť každý kúsok územia NATO,“ odkázal šéf NATO ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Moskva odmieta zodpovednosť za incident.

(reuters, tasr, est)

Minúta  |  

Biskupi zdôrazňujú, že sviatky nemožno rušiť len pre ekonomický zisk

Konferencia biskupov Slovenska vyzvala na otvorený dialóg o plánovanom rušení niektorých dní pracovného pokoja, ktoré sú súčasťou konsolidačných opatrení vlády na rok 2026.

Podľa biskupov sa diskusia nemôže obmedziť iba na ekonomický aspekt, ale musí zohľadniť aj kultúrne a duchovné hodnoty.

Upozorňujú, že niektoré sviatky sú priamo spojené s medzinárodnými záväzkami Slovenska, konkrétne s Vatikánskou zmluvou. Z tohto dôvodu je podľa cirkevných predstaviteľov potrebná dôkladná debata medzi vládou, parlamentom a cirkvami.

"Dni sviatkov sú spojené s prežívaním viery a tradícií v kruhu rodiny a širšieho spoločenstva," zhodnotili biskupi.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) v utorok predstavil konsolidačné opatrenia za dovedna 2,7 miliardy eur. Dôjsť má aj k zmene v dňoch pracovného pokoja.

Natrvalo chcú zrušiť pracovný pokoj vo sviatok 17. novembra, dočasne (len v roku 2026) aj 6. januára a 8. mája. Takisto plánujú zrušiť zákaz predaja počas sviatkov. Štát má na tom podľa ministra získať celkovo 230 miliónov eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Leyenová: Európska únia zrýchli stopku na ruskú ropu a plyn

Európska únia plánuje urýchliť odstrihnutie sa od ruských fosílnych palív v rámci pripravovaného 19. balíka sankcií voči Moskve.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to oznámila počas prejavu v Európskom parlamente, pričom poukázala na tlak zo strany USA, najmä prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyzval EÚ, aby zastavila nákupy ruskej ropy a zaviedla tvrdé clá voči Číne a Indii.

Únia už zakázala dovoz ruskej ropy po mori a zaviedla cenový strop, no aktuálne rokuje o úplnom ukončení dovozu ropy a plynu do januára 2028.

Niektoré štáty, ako Maďarsko a Slovensko, však s prísnejšími opatreniami nesúhlasia – obávajú sa nárastu cien energií. Dvojica krajín stále denne dováža okolo 250-tisíc barelov ruskej ropy.

Napriek poklesu závislosti od ruského plynu je jeho podiel na európskom trhu stále značný – zhruba 13 percent oproti 45 percentám pred inváziou na Ukrajinu.

(reuters, red)

Minúta  |  

Nemecko: Sýrčan, ktorý na festivale zabil troch ľudí, dostal doživotie

Súd v Düsseldorfe poslal na doživotie do väzenia Issu al Hasana (27), ktorý vlani v Solingene zavraždil troch ľudí a ďalších osem vážne zranil počas mestského festivalu. Informáciu priniesol nemecký denník Bild.

Podľa rozsudku konal úmyselne s cieľom zabiť čo najviac ľudí – pred útokom si kúpil špeciálne nože a pre teroristickú organizáciu Islamský štát natočil video, v ktorom hrozil rozsekaním „neznabohov“.

Na mieste činu útočil zozadu a obetiam cielene mieril na krk. Počas útoku kričal „Allahu Akbar“.

Issu al Hasana mali vyhostiť rok pred útokom, no k deportácii nikdy nedošlo. Súd ho uznal vinným z vraždy, pokusu o vraždu a členstva v teroristickej organizácii.

Hoci má IQ 71, znalci ho označili za plne príčetného. Samotný útočník prejavil ľútosť a verdikt prijal.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.