Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pád lietadla v okrese Nové Zámky si vyžiadal dva ľudské životy

Tragédia v obci Kamenný Most v okrese Nové Zámky si v sobotu vyžiadala životy dvoch ľudí.

Po páde malého lietadla boli na miesto okamžite vyslané záchranné zložky vrátane vrtuľníka a pozemnej ambulancie.

Napriek rýchlemu zásahu lekár na mieste konštatoval smrť dvoch dospelých osôb. Informovalo o tom Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby na sociálnej sieti.

Príčina nehody zatiaľ nie je známa a bude predmetom vyšetrovania.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rusi sa pri Kupiansku pokúsili preniknúť cez podzemné potrubia

Ukrajinská armáda potvrdila, že ruské jednotky pri meste Kupiansk využili podzemné potrubia určené na prepravu energonosičov ako spôsob prieniku na ukrajinské územie.

Podľa ukrajinského generálneho štábu sú však tieto trasy pod kontrolou obranných síl a tri zo štyroch potrubí boli poškodené a zaplavené.

Web Deep State upozornil, že ide o premyslenú logistickú trasu – ruskí vojaci údajne používajú pojazdné ležadlá a elektrické kolobežky, pričom cesta potrubím im trvá približne štyri dni. Trasa vedie od mesta Lyman Peršyj až po okraj Kupianska. Podobné taktiky boli použité už skôr, napríklad pri Avdijivke či v ruskom meste Sudža.

Kupiansk má pre obe strany kľúčový význam, keďže ide o strategický dopravný uzol. Boje o túto lokalitu sa podľa agentúry DPA v posledných dňoch zintenzívnili.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Sýria a Izrael rokujú o stiahnutí vojsk z Golanských výšin

Dočasný prezident Sýrie Ahmad Šara potvrdil, že jeho krajina rokuje s Izraelom o novej bezpečnostnej dohode. Tá by mala viesť k stiahnutiu izraelských vojsk z oblastí, ktoré Tel Aviv obsadil po zvrhnutí režimu Bašára Asada koncom minulého roka.

Hoci Izrael považoval pád Asada za koniec prímeria z roku 1974, Šara tvrdí, že Damask sa k dohode nikdy neprestal hlásiť. Nové rokovania, ktoré sprostredkúvajú Spojené štáty a prebiehajú aj v Paríži, majú obnoviť stav spred 8. decembra.

Vtedy islamistickí povstalci pod vedením Šaru prevzali kontrolu nad krajinou. Izrael v reakcii na to rozmiestnil vojakov v nárazníkovej zóne na Golanských výšinách, podnikol množstvo leteckých útokov a vykonal pozemné vpády na juhu Sýrie.

Cieľom aktuálnych rozhovorov je zmierniť napätie na Blízkom východe a obnoviť diplomatickú stabilitu medzi dvoma formálne znepriatelenými krajinami.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Trump chce jednotný ekonomický úder NATO voči Rusku a Číne

Donald Trump v sobotu vyzval členské štáty NATO, aby okamžite prestali nakupovať ruskú ropu a spoločne uvalili tvrdé sankcie na Rusko. Zdôraznil, že je pripravený konať len vtedy, ak sa k opatreniam pripoja všetci spojenci.

Zároveň navrhol, aby NATO ako celok zaviedlo clo vo výške 50 až 100 percent na čínske výrobky – s cieľom oslabiť ekonomickú podporu Ruska.

„Som pripravený uvaliť na Rusko výrazné sankcie, keď sa na tom dohodnú všetky členské krajiny NATO a keď všetky členské krajiny NATO prestanú nakupovať ropu z Ruska,“ napísal v príspevku na sociálnej sieti.

Trump dlhodobo tlačí na tvrdší postup voči Moskve a varoval, že ak sa situácia nezmení, USA môžu uvaliť sekundárne sankcie aj na krajiny, ktoré ruskú ropu kupujú – najmä Čínu a Indiu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Green Deal zatlačil železničnú dopravu do kúta, výrobcovia trpia

Nákladná železnica v Európe zápasí s úpadkom a medzi najtvrdšie zasiahnuté firmy patrí aj české CZ Loko.

Výrobca lokomotív oznámil prepúšťanie desiatok zamestnancov a očakáva výrazný pokles obratu. V pozadí krízy stojí presun prepravy z tratí na cesty, spôsobený drahou trakčnou elektrinou a útlmom ťažkého priemyslu.

Dopravcovia ako ČD Cargo strácajú zákazky a šrotujú tisíce vozňov. Generálny riaditeľ ČD Cargo Tomáš Tóth uviedol, že firma od roku 2022 prišla o 10 miliónov ton nákladu.

Podľa odborníkov prispel k problémom aj Green Deal, keďže zavedenie emisných povoleniek zdvihlo náklady vlakovej dopravy o vyše 70 percent.

Aj iní európski dopravcovia vrátane DB Cargo či SBB Cargo čelia podobným ťažkostiam. Sektor tak stojí pred otázkou, či ho únia napriek ekologickým deklaráciám nechá padnúť.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Príjmy USA z ciel prudko rastú, no súdy môžu štátu prikázať ich vrátiť

Spojené štáty zaznamenali dramatický nárast príjmov z ciel – v auguste 2025 vybrali 30 miliárd dolárov, čo je výrazný skok oproti siedmim miliardám z rovnakého mesiaca vlani.

Tento trend súvisí s návratom Trumpa do Bieleho domu a s agresívnejšou colnou politikou. Od začiatku roka sa takto vybralo už 165 miliárd dolárov.

No právna neistota visí nad celým systémom. Federálny odvolací súd spochybnil právny základ ciel uvalených podľa zákona IEEPA a v prípade, že Najvyšší súd potvrdí jeho rozhodnutie, vláda by mohla byť nútená vrátiť značnú časť výnosov.

Minister financií Scott Bessent varoval, že v hre je až 500 miliárd dolárov do júna 2026. Napriek tomu experti upozorňujú, že väčšina ciel – najmä tých zameraných na konkrétne odvetvia – pravdepodobne zostane v platnosti, keďže sa opierajú o iné zákonné opodstatnenie.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.